„Mám veľa starostí, prepáč. Nemôžem myslieť na takéto veci. Ty asi nemáš čo robiť, keď sa tým zaoberáš.“ Nepoznáte takúto vetu? Nikdy ste ju nepovedali? Nikdy ste sa za ňu aspoň trochu nehanbili? Nikdy vám neprišla ako alibizmus a hra na skrývačku v jednom?
Priznanie je poľahčujúce
Nejde o to, aby sme si teraz písali kdesi na fiktívnu nástenku s hodnotením čierny bod a kľačali v duchu na polienku s výkrikmi „mea culpa“. Možno by to nejaký čas postačilo, ale určite by nič nezmenilo na fakte, ktorý takáto odpoveď potvrdí: nezaoberáme sa sami sebou tak, ako máme.
Ach, áno. Máme veľa starosti. Viesť rodinu, to je kolos. Nech je jej počet akýkoľvek veľký či malý, máme pocit, že to na nás všetko padá a už-už sa prekoprcneme aj my. Nečakané zvraty situácií, bacily, výsledky detvákov v škole, nové zadania na porade, zvýšená cena nafty, a samozrejme, nesmieme zabudnúť na komentovanie vnútropolitickej situácie v ešte vnútropolitickejšom zázemí vlastného WC. A dolár – ako sa bude vyvíjať? Kríza pominie alebo ešte narastie do hrozivejších rozmerov?
Vždy sme mali tendenciu riešiť všetky problémy sveta.
Bolo jedno, či sa týkali suseda, ktorý hrozne fajčí vo výťahu a ja mu to už nedarujem, alebo mám spadeno na chemikárku môjho piataka alebo dokonca sa chystám vystúpiť v parlamente s plamennou rozpravou o ich mizivom IQ a iných fakt „pozitívne“ myslených radách.
Veď to. Vždy presne vieme, čo má robiť ten druhý. A je jedno, či máme 10, 18, 40 alebo 75 rokov. Tento vedecký odbor nám ide skvele aj bez vyštudovaných semestrov, atestácie, rigoróznej skúšky a titulov pred a za. Nevyžiadaných rád máme za vagón. A tiež za desať vagónov pračudesných spätných reakcií na ne, z ktorých sme znovu a znovu rozhorčení a v nádeji na ďalšie riešenie produkujeme… ďalšie, naozaj veľmi kvalifikované – podľa nás – rady. Tak prečo nás, dokelu, nik neberie vážne?
Uhol pohľadu
Napísať 6 vie asi každý z nás. Ale ten, kto stojí oproti nám, vidí úplne iné číslo. Je to to isté, ako keď my za každú cenu hodnotíme situáciu iného zo svojho uhla pohľadu a … pritom nedovidíme, aké okolnosti, stavy, problémy, situácie sú tam oproti, že ten druhý vidí…9.
A sme doma. Ono treba tých desať vagónov spätných reakcií na naše nevyžiadané rady ručne, potme prebrať kus po kuse a svedomito zapisovať do svojho svedomia a srdca dôvody navrátenia sa. Ak sa nebudete po desiatich kusoch škrabať za uchom, tak máte fakt odolnú kožu.
Máme hovoriť a myslieť o nás, za seba, za svoju situáciu, každý sám. Hm, ale to vyžaduje niekoľko nie celkom obľúbených čností, ktoré asi pomaly vymreli.
Pokoru voči iným a sebe tiež.
Pravdu a tá bolí. Odvahu rezať to, čo je v nás nezdravé. Vedomie vízie, kým mám byť ja a akým mám byť človekom – nie teda ten Fero z výťahu. Čo pre to mám, môžem, chcem, viem urobiť. Prečo to teda nerobím? Lásku, bez ktorej sa pošleme na často jazdenú koľaj znechutení z vlastnej biedy.
Zrazu pred sebou vidíme zoznam za desať vagónov.. o sebe… o tom, kým som… a ak sa nám aj zdá, že v normálnom zrkadle som čerstvo vyholený, s feš kravatou a účes od kaderníčky je tip top, tak to vnútorné zrkadlo nám hovorí iné.
Zapaľovanie druhej sviečky na adventnom venci nech je teda o nás. Znovu v tichu, mlčaní, v pravde, v láske. O tom, čím som sníval, že budem. O tom, čo treba urobiť pre to, aby som tým úžasným človekom konečne bol. Ja sám.
Tento neuveriteľne náročný, bolestný, nepríjemný, ale potrebný krok nám prinesie návrat dobrých holubov zo starých dobrých čias priateľstva, ktorých sme odplašili brokmi svojho egoizmu…
(14 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Po potrate nemôžem otehotnieť
Som po pôrode. Môžem otehotnieť už po šestonedelí?
Takmer pol milióna svetiel žiari vo svetelných parkoch v Komárne, Banskej Bystrici a Košiciach
Šiesta choroba
Tehotenstvo a sex
Univerzitná nemocnica Bratislava Antolská
