Mám pocit, že čím viac ponúk rôznych adventných kalendárov vidíme v obchode, tým skôr dávame od nich ruky preč a vymýšľame vlastné verzie adventných kalendárov – najmä pre deti.
A potom si spomenieme, že doma máme aj muža… a že možno aj jeho by sme mohli niečím prekvapiť.
Sú verzie adventných kalendárov pre mužov, najmä s podtónom promile (pivové, vínové…), pre ženy zase jemnejšie, plné čajíkov, či lakov na nechty. Ale nič z toho nebude ono.
Chcela by som pre svojho muža niečo originálne, čo sa nedá len tak kúpiť. Niečo zmysluplné, na čo by mi stačil obyčajný papier a pero.
Budem mu písať listy. A možno nielen každý deň adventu, ale tak hocikedy (a každý deň budú vraj Vianoce…).
No osobitne pre advent sa mi hodia takéto „lístočky,“ ktoré by sme si mohli nájsť každý deň v adventnom kalendári:
Ďakujem, že si dnes…
…že si ma dnes rozosmial. Že si sa za nami ponáhľal domov. Že si umyl tú kopu riadu. Že si vstal ráno a urobil si všetky tie veci od raňajok po desiatu, kým ja som bola v kóme. Že si bol pokojný a trpezlivý s deťmi, keď mne už išli prasknúť nervy.
Dnes Ti chcem niečo darovať
… dnes ukladám deti spať ja. Dnes varím ja. Dnes som zariadil všetko tak, aby si mohla ísť na dve hodiny von. Dnes ťa pozývam na večeru. Dnes som tu pre teba.
Venujme si deň BEZ
… dnes budeme mať deň bez telky, rádia, bez telefónu pri večeri, bez telefónu v posteli, bez kričania, bez (zbytočných) nákupov cez víkend.
Otázka na tento deň
… čo Ti dnes urobilo radosť? Čo Ťa dnes rozosmialo? Čo ťa dnes prekvapilo? Čím by som Ťa mohla/mohol potešiť? Čo by sa Ti páčilo, keby si dnes nemusel/nemusela robiť Ty? Čo by si chcel/chcela, aby sme robili v advente spolu ako rodina?
