Trojkráľové zvyky

Ako sa slávilo na Troch kráľov

Sviatok Troch kráľov bol od nepamäti jednou z najobľúbenejších ľudových osláv.

Už  v stredoveku chodili 6. januára chlapci s hviezdou a spievali náboženské pesničky s vianočnými témami. V Nemecku je tento zvyk stále živý a nakoniec aj u nás, najmä na vidieku často vidno chlapcov s papierovými korunami.

12 – 15-roční chlapci zobrazovali biblických Troch kráľov, štvrtým bol hviezdonos alebo anjel, po domoch predvádzali trojkráľovú hru. 

Prví dvaja králi Gašpar a Melicher mali oblečené spravidla biele dlhé košele, na hlavách mali okrúhle vysoké papierové čapice, oblepené zlatými papierovými hviezdičkami alebo lesklým farebným papierom.

Gašpar väčšinou niesol malý drevený betlehem v podobe kostolíka. Čierny kráľ s tvárou načierno natretou sadzami – Baltazár, šiel v rade posledný.

Králi držali dlhé palice a búchali nimi o zem alebo aj štrngali na nich pripevnenými plieškami do rytmu. Tak sa ohlásili pred vstupom do každého domu. Potom zaklopali na dvere a začali spievať.

Vinš na Troch kráľov

Asi najznámejšou z piesní, ktoré sa zachovali, je táto:

„My Tri krále prišli sme k vám, ščastí, zdraví neseme vám.

Ščastí, zdraví, dlhé léta, my zme Tri Krále zdaleka.

Daleká je cesta naša, hledáme nážho Pána, Ježiša!“

Ako Traja králi vinšovali

Všelijako, každý región mal nejaké svoje formulky a vinšovačky. Chlapci vždy želali dobré veci, zdravie, hojnosť na poli i v rodine. Napr. aj takto:

Veľmi sa tešíme a radujeme,

že sme sa mohli Troch králóv štástní a zdraví dožit:

Vinšujeme vám smele, všetkým vesele,

sedliakom vrece na plece,

ovčiarom kaše a kravám paše.

Vinšujeme vám husi pierace a kúdeľ práce,

barany s krivými rohami, capov s veľkými nohami,

aby ste mali tolko teličiek, ako v lese jedličiek.

Povinšoval som už všetky vinše,

namôjveru neviem inšie a vinšovať neprestanem,

dokiaľ dačo nedostanem.

Žehnanie príbytkov na „Tri krále“

K trojkráľovému večeru patrila aj „kňazská koleda“, či „vysvácka“, keď z domu do domu chodili kňaz, kostolník, organista, rechtor, miništranti ako speváci a dvaja „mechonošci“, ktorí zbierali dary do vreca.

Kňaz požehnal príbytok, očistil ho kadidlom a svätenou vodou, učiteľ napísal na dvere iniciály C – M – B a príslušný rok.

Nejedná sa však o prvé písmená mien kráľov, ale o iniciály výroku „Christus Mansionem Benedicat“ – Kristus nech žehná tento dom.

V súčasnosti, najmä v mestách, sa počas sv. omše na sviatok Troch kráľov svätí  v kostoloch voda a krieda a požehnanie príbytku si s pomocou týchto rekvizít a modlitby vykonajú obyvatelia sami.

Trojkráľové zvyky

Podobne ako na Štedrý deň, aj na Troch kráľov sa lialo olovo, púšťali sa lodičky z orechových škrupín so zapálenými sviečkami. Mladé dievčence sa ešte pred východom slnka umývali snehom, aby mali v novom roku pleť čistú a bielu ako Panna Mária.

Keďže v tento sviatok sa pripomína i premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej a Kristov krst, veľa zvykov sa spájalo v tento deň s vodou. Pevné zdravie si mohol zaistiť každý, kto mal odvahu v tento deň ponoriť sa do ľadovej vody v potoku či rieke.

Od choroby mala pomôcť trojkráľová svätená vody vypitá nalačno.

Spracované s použitím: kuborobo.szm.com, infodomecek.cz, panorama.sk.

(7 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...