Vianoce, Vianoce prichádzajú…

Spieva sa v známom vianočnom hite. Je to tak. Opäť nám klopú na dvere Vianoce – sviatok Božieho narodenia. Je iba na nás aké pocity po ich skončení u nás doma zostanú. Či najväčšou pamiatkou bude pocit premárneného času, nezmyselne vyhodených peňazí a žalúdočných problémov. Alebo?

Na to, aby Vianoce neprešli v našej rodine rutinne a povrchne, musíme myslieť oveľa skôr ako začnú, už počas adventu. Otázkou je,

čo pre nás naozaj znamená Advent

– či je to hlavne obdobie vianočných nákupov, alebo či môže byť obdobím, kedy môžeme ukázať deťom jeho hlbší duchovný rozmer. Napríklad sa môžeme každý deň spoločne zúčastňovať na rorátoch. Takto budú myšlienky detí určite skôr zamerané na “Narodil sa Kristus Pán”, ako “čo prinesie Santa Klaus.” Je to tiež dobrá príležitosť pre deti k upevnenie ich návykov k veľkorysosti a vytrvalosti tým, že sa snažia dodržiavať prijaté rozhodnutia.

Netreba tiež zabúdať, že tlak konzumu dosahuje v tomto období monštruózne rozmery. Ak nebudeme dbať na vytvorení atmosféry umiernenosti a striedmosti, budú naše deti vnímať Vianoce predovšetkým ako jeden nekonečný nákupný a kulinársky festival. Bojovať proti samotnej idei darčekov by bolo nezmyslom, ale určite by sme mali mať výrazný vplyv na výšku ceny darov, ktoré naše deti dostávajú.

Nedovoľme aby deti boli zasypané hromadou hračiek

Možno je lepšie dohodnúť sa s rodinou, že my sami vyberieme a kúpime darčeky, a ostatní môžu na ne prispieť. Vďaka tomu môžu byť darčeky lepšie premyslené a dôkladnejšie vybrané a dieťa sa neutopí v záplave nezmyselných hračiek, ktoré po pár dňoch znudene odhodí do kúta.

Vianočnú atmosféru v každej domácnosti vytvárajú rodinné tradície, ako je posielanie originálnych pohľadníc, spoločné pečenie medovníkov, domáca výroba (a nie kupovanie) darčekov atď. Čím viac zapojíte do všetkých činností deti, tým väčšiu budú mať z toho radosť a o to viac budú mať pre nich Vianoce atmosféru “rodinných obradov”, a nie “konzumného naháňania”. Môžeme povedať, že stojí za to zamyslieť sa nad našimi deťmi ako spoluautormi vianočných príprav, a nielen ako o pasívnych pozorovateľoch, alebo dokonca “prekážkach”.

Toto tiež veľmi závisí od nášho prístupu k plánovaniu vianočných prác. Ak sa nám ale nepodarí splniť všetky naplánované práce, môže to mať ľahko dopad na vytvorenie nervóznej a nepríjemnej atmosféry, ktorá môže zanechať nepríjemnú “pachuť” pre celú rodinu. Nezabudnime, že je oveľa rozumnejšie rezignovať na niektoré domáce práce alebo dokonca aj nejaké “tradičné” jedlo, ako zasadnúť za vianočný stôl s pocitom únavy, podráždenosti a vzájomného obviňovania.

Spôsob trávenia Vianoc

má veľký vplyv na to, ako sa zapíšu do našich pamätí a pamäti našich detí. Je preto dôležité aby sme vedeli tento sviatočný čas tráviť vyvážene, aby sme dokázali precítiť v rodine skutočnú podstatu Vianoc. V posledných rokoch máme totiž do činenia s dvomi veľmi rozšírenými formami trávenia Vianoc: superpasívne a superaktívne.

Superpasívne Vianoce sú takmer celé vyhradené času strávenému sledovaním televízie a ničnerobeniu. Aj keď sme videli “Tri oriešky pre Popolušku” už päťkrát, zdá sa nám, že bez toho, aby sme ju videli šiestykrát Vianoce nebudú také ako majú byť. V televízii pozeráme všetko rad za radom, spíme tak dlho, ako je to možné, a ak vyvinieme nejakú aktivitu tak len aby sme sa presunuli k stolu po ďalší kúsok koláča.

Opačným prípadom k takémuto tráveniu Vianoc je superaktivita, predstavujúca predovšetkým Vianoce ako príležitosť ísť si zalyžovať alebo na dovolenku do teplých krajín. “Štedrý večer, koniec – koncov môžeme prežiť všade”, tvrdia niektorí. Zabúdajú však, že takéto trávenie Vianoc zvyčajne neumožňuje plnú účasť na liturgii Vianoc a stretnutí sa so širšou rodinou alebo priateľmi. Bez hlbšieho duchovného prežitia Vianoc strácajú značnú časť svojej hodnoty.

Vianoce sú predsa aj osobitnou príležitosťou na prehĺbenie vzťahov v rámci našej širšej rodiny – s našimi rodičmi, svokrovcami, starými rodičmi, ujami a tetami… Mnohí z týchto ľudí – hlavne tí starší a osamelí – čakajú na stretnutie takmer po celý rok, a môžeme im dať to, čo je dnes najcennejšie – náš čas. Je to aj spôsob, ako ukázať našim deťom, čo to znamená žiť pre ostatných.

www.akademiarodiny.sk