Čo nám dalo domáce vzdelávanie

Myslela som si, že mi napísanie zoznamu pomôže vyjadriť, ako veľmi rozhodnutie vzdelávať deti doma ovplyvnilo celý náš život. Čím viac som nad tým rozmýšľala, tým viac som si uvedomovala, že obdobie 9 rokov sa nedá zhrnúť do krátkeho článočku a dokonca ani do dlhého článku.

Toto rozhodnutie zmenilo náš život a dlhodobo formovalo našu rodinu. Ovplyvnilo naše bytie, spôsob rozmýšľania, priority, hodnoty, otvorilo našu rodinu novým možnostiam, dovolilo nám žiť presne tak, ako sme chceli a predovšetkým – spravilo z našej rodiny tím. Možno práve o tomto by som chcela povedať viac:

Sme tím

Zažili sme toho spolu veľmi veľa. Dobré, veľmi dobré, zlé aj ukrutne zlé. V chorobách aj v zdraví. Doma, aj skutočne ďaleko od domova. V pohode a bezpečí, aj v kríze a nedostatku. Na dlhé týždne izolovaní od sveta, aj medzi davmi ľudí. S priateľmi, aj medzi nepriateľmi. V dlhodobom strese, v slzách, v strachu, na cudzích miestach. Na vyslnených skalách, vo voňavom lese, natlačení na seba pri horúcom ohnisku.

Navzájom sa dokonale poznáme a takmer nič pred sebou nedokážeme utajiť. Vieme o slabých stránkach každého člena rodiny. Vieme, čo si kto myslí podľa toho, ako si vzdychol. Vieme kto má aké danosti a kto znesie koľko záťaže. Dokážeme sa navzájom podržať v úplne hocijakej situácii, pretože (mám pocit) máme toho za sebou tak veľa, že nás už nič nemôže prekvapiť a zlomiť. Vždy keď sa niečo zomelie, vždy keď niekam ideme, vždy keď treba niečo vyriešiť, vidím a cítim ako sa spojíme, stmelíme a spoločne sa tomu postavíme čelom. Už veľakrát som si pomyslela, že kým sme spolu, dokážeme úplne všetko.

Keby som sa mala spomenúť ešte niečo ďalšie, čo nám dalo domáce vzdelávanie, hovorila by som v podstate o naplnení svojej ideálnej predstavy o rodine. Mne sa totiž veľmi páčilo, že sme mohli sprevádzať naše deti na ceste životom aj po šiestych narodeninách. Prišlo mi prirodzené, že sa zúčastňovali na ozajstom živote, boli zakomponovaní do všetkých bežností aj výnimočností, mali priestor rozvíjať svoju osobnosť a my sme mali priestor tú osobnosť spoznávať. My – rodičia sme dostali viac času na to, aby sme sa naučili byť čo najlepšími rodičmi pre naše deti. Deti dostali viac priestoru na to, aby mohli pozorovať, koľko úsilia, lásky a trpezlivosti stojí udržiavanie funkčného rodinného spoločenstva.

Ani sladké, ani dokonalé

Znie to veľmi sladko a príliš bezproblémovo? Môžem vás uistiť, že to nebolo bezproblémové. Ani sladké. Ani dokonalé. Ale to by bolo na samostatný článok. Alebo skôr knihu! No teraz píšem o tom dobrom a peknom, o tom, čo nám domáce vzdelávanie dalo. Preto ten príliš pozitívny tón.

To nádherné obdobie, keď sme mohli byť všetci spolu sa pominulo. Prišiel čas, aby sa naše deti pobrali ďalej do života, na svoje vybrané stredné školy. Myslela som si, že to budem niesť oveľa ťažšie. Myslela som si, že mi bude chýbať tá pestrá, intímna blízkosť a každodennosť, ktorú sme si spolu tvorili. Cítim však iba hrdosť na to, akí skvelí ľudia z nich vyrástli a veľmi im prajem všetky zážitky, ktoré na nich čakajú. Teším sa, keď vidím, ako sa im v ich novom svete darí. Som vďačná za to, čo sme mohli vďaka domácemu vzdelávaniu prežiť a čo sme vďaka domácemu vzdelávaniu dostali.

♥ Viac článkov od Veroniky v seriáli Domáca škola na Slovensku »»»

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...