Ku psychológom do ambulancii často prichádzajú rodičia s deťmi s podozrením na ADHD. Podozrenie nezriedka vyslovia učiteľky v škôlke, či v škole, prípadne túto diagnózu zvažujú samotní rodičia – pretože sa im nevidí správanie ich dieťaťa s ohľadom na jeho rovesníkov.
Pred krátkym časom sa aj na mňa obrátili rodičia chlapčeka, s odporúčaním zo škôlky, aby ho dali vyšetriť, lebo má asi ADHD. Dôvody boli nadmerná živosť, hravosť, neochota robiť vždy to, čo robil zvyšok skupiny v triede. Doma rodičia tiež chlapca vnímali ako náročné dieťa, ktoré si vyžaduje veľa pozornosti.
Po nejakom čase práce s dieťatkom sme konštatovali, že toto dieťa žiadne ADHD nemá, že je to síce živé, ale veku primerane aktívne dieťa, ktoré má záujem o množstvo podnetov vo svojom okolí a ešte si z nich úplne nevie vybrať, preto sa javí, že pri ničom dlhšie nevydrží. V rámci našej práce sa však ukázalo, že pri správnom striedaní činností chlapček vydržal nielen pri tých aktivitách, ktoré si sám zvolil, ale aj pri cielenej činnosti, ktorú „dostal za úlohu“. Trošku sme museli pracovať s očakávaniami rodičov od dieťaťa, s ich výchovným štýlom. Čo sa škôlky týka – tam sa pravdepodobne odzrkadlilo vedenie práce v triede, ktoré – z rozprávania rodičov – nebolo zrejme veľmi podnetné a stále rátalo so značnou uniformitou v práci detskej skupiny (všetci robíme to isté).
Prečítajte si: ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou.
Symptómy ADHD nemusia znamenať reálne ADHD
Rozpoznanie a určenie definitívnej diagnózy alebo problému dieťaťa môže byť náročné, pretože symptómy, ktoré sa spájajú s ADHD môžu byť tiež súčasťou prejavov iného ochorenia, inej príčiny problému.
Prejavy, ktoré sa s ADHD spájaj najčastejšie – nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita, môžu byť tiež v dôsledku týchto okolností/ochorení:
Nadanie: Niektoré nadané deti sa v školskom prostredí javia ako nesústredené. Veľmi často sa tieto deti v škole nudia, učivo ktoré sa preberá, nie je pre nich výzvou. Čiže veľmi rýchlo strácajú záujem o aktivity, ktoré ponúka bežná trieda (pozor – dieťa môže byť zároveň nadané, i mať ADHD).
Podvýživa: Bez primeranej výživy, najmä v prvom roku života, je dieťa v ohrození, že sa nebude vyvíjať tak, ako by malo. Ani jeho mozog sa pri nedostatočnej výžive nemôže vyvíjať dobre a správne fungovať.
Zneužívanie či zanedbávanie: emocionálne problémy, ktoré majú často príčinu v zneužívaní, či už fyzickom, či psychickom, môžu spôsobiť, že u dieťaťa sa prejavia problémy v správaní.
Stresujúce rodinné prostredie: Aktuálne alebo dlhodobé situácie v rodine, ako napr. rozvod, či úmrtie milovanej osoby, môžu spôsobiť, že dieťa sa začne správať inak, než dovtedy. Deti môžu byť zmätené alebo vystrašené, keď sa v ich živote objavuje veľa zmien.
Rodičovské zručnosti a výchovný štýl: Niekedy rodičia nezvládajú svoje deti, najmä v istých náročnejších obdobiach ich života. Zároveň ale treba vedieť, že obvykle sú to situácie, ktoré sú síce výzvou (napr. obdobie vzdoru), no zároveň sú to úplne normálne situácie v živote dieťaťa. Ak sú si rodičia svojim prístupom neistí, prípadne sú nekonzistentní v tom, ako s dieťaťom komunikujú, čo mu dovolia, kde a aké stanovia hranice – u dieťaťa sa môžu prejaviť problémy v správaní. Mohli by sme túto situáciu nazvať aj ako „výchovou podmienené ADHD“.
Inšpirujte sa: Aby vás vaše dieťa nepúšťalo jedným uchom dnu a druhým von.
Alkohol a zneužívanie drog: Ak sa problémy objavia u tínedžera, je veľmi dôležité overiť, či dieťa nemá problémy s drogami, či zneužívaním alkoholu.