“Ako bolo v škole?”
“Dobre.”
“A čo ste robili?”
“Mama, slovo dobre na to úplne stačí!”
Takáto debata u nás prebehla práve včera cestou domov zo školy. Závidím maminám dievčat, tie vraj majú popis ku každej hodine aspoň jednou vetou rozvitou. Moje pragmatické chuapča zrejme razí heslo “nebylo vo čem”.
Ani nadšenie sa u prváčika nekonalo, bol patrične “nabrífovaný” starším súrodencom a bratrancom, že škola je utrpenie.
A tak sa po troch dňoch zháňania zošitov roztodivných čísiel, farbičiek predpísaných druhov a lepenia obalov na učebnice, ktoré asi naschvál vyrábajú vždy v atypickej veľkosti, teším sa už len na bežnú rutinu: “ráno vstanem, zobudím deti, dám kávu, zobudím deti, natriem desiatu, zobudím deti, oblečiem deti, zobudím deti…”
A tak som zvedavá aký bol váš prvý deň v škole?
Tak dajte – veselé alebo vážne – mládenca (dievočky) príhody a skúsenosti. Podeľte sa s nami o okamžiky, ktoré sú jedinečné, aj keď občas hektické a nervné.