Ide to nášmu prváčikovi?

Prváčikovia už majú za sebou mesiac a pol. Veľa, málo? Dosť na to aby sme začali uvažovať o tom, či im to pôjde?

Vzhľadom na to, že niektoré deti sa ešte len horko-ťažko zadaptovali na nové prostredie a ešte si len zvykajú na režim, učia sa nezabudnúť na úlohy, priniesť do školy všetko potrebné a potom aj naspäť domov, je to veľmi krátky čas. 

Prvý krát v živote musia rozmýšlať samostatne 

Pre väčšinu z nich je to prvý krát v živote čo musia nad takýmito vecami rozmýšľať samostatne. Páči sa mi prístup jednej prváckej pani učiteľky, ktorá upozornila rodičov na to, že domáce úlohy nie sú ich záležitosťou. Chce naučiť deti samostatnosti, aby ony mysleli na svoje povinnosti a aby sa nespoliehali, že rodičia pripomenú, skontrolujú, prípadne pobežia o 22. hodine do hypermarketu kúpiť zošit, výkres, ceruzky apod. Pani učiteľka deti za to, že zabudnú netrestá, ale trvá na tom, aby to skúsili znova až kým sami od seba nenapíšu úlohu, dostatočne vopred nepovedia rodičom o tom čo budú do školy potrebovať a pod.  

Niektoré deti potrebujú kontolu dlhšie

Samozrejme sú aj deti, pre ktoré je to veľmi ťažká úloha, sú roztržité, ťažko sa sústreďujú. Zvyčajne sú medzi nimi aj tie deti, ktorým je odporúčaný odklad školskej dochádzky. Pri nich budú musieť rodičia rátať s tým, že budú dlhšie potrebovať kontrolu, pomoc so štrukturovaním času. Netreba sa však vzdávať a napriek pomoci treba dieťa neustále podporovať v samostatnosti.

Pokiaľ by však problémy pretrvávali aj v novembri, decembri, bolo by dobré uvažovať o odbornej pomoci. Možno o nič nejde, možno len treba zvoliť iný štýl prípravy do školy, možno si budú musieť rodičia zreálniť pohľad na to, čo môže prváčik dokázať a následne znížiť nároky na svoje dieťa. V tom všetkom by im mali vedieť poradiť v pedagogicko – psychologickej poradni.

Názor pani učiteľky je dôležitý

V prvom rade by mali však poznať názor pani učiteľky. Väčšina z nich je odborne zdatných, vie porovnať ich dieťa s tým, čo je bežné, vie upozorniť na kritické oblasti. Majú skúsenosti s tým ako dlho si deti zvykajú, kedy začínajú zvládať povinnosti. Ak budú rodičia porovnávať svoje dieťa a podľa toho usudzovať či školu zvláda alebo nie, nemali by ho porovnávať s najlepšími v triede, ale s priemerom. Teda či zvláda to, čo väčšina detí, nie to, čo nadpriemerne nadané deti.

V prípade, že sa ukáže, že dieťa skutočne nebolo pripravené zvládať školu, že si nevie navyknúť na režim, výrazne zaostáva v osvojovaní vedomostí a zručností, možno uvažovať aj o návrate do škôlky. Treba to však urobiť po dôkladnom zvážení, po porade s učiteľkou aj detským psychológom. Ak už k tomu príde, nesmie sa to dieťaťu podať ako následok jeho zlyhania. Skôr ako možnosť ísť sa ešte do škôlky hrať, možnosť nemať toľko povinností apod. Ponúknuť mu to ako čas na to, aby sa ešte niečo naučilo a potom išlo do školy pripravenejšie všetko zvládnuť. Nie je to také ťažké ak to príjmu aj rodičia, lebo tieto deti zvyčajne nemajú príliš pozitívny vzťah k škole a úľavu radi príjmu. Ak to však rodičia berú ako osobné zlyhanie, alebo prehru svojho dieťaťa aj ono to tak bude vnímať a bude v tejto situácii trpieť a do školy znovu pôjde s veľkými obavami a s veľmi malou sebadôverou.

Poruchy učenia sa odhalujú začiatkom druhého polroka

Zhruba v začiatkoch druhého polroka už môže u detí vzniknúť podozrenie, že trpia poruchou učenia. Teda ak dieťa výrazne zaostáva v niektorej z oblastí – písanie, čítanie, počítanie, ak si mýli podobné písmená, ak píše zrkadlovo, ak sa veľmi ťažko sústreďuje, neobsedí pri práci, nevie sa naučiť čítať, je čas absolvovať špeciálno – pedagogické vyšetrenie. Netreba sa tomu brániť. Porucha učenia neznamená, že je dieťa menej inteligentné, alebo menej šikovné, potrebuje len špeciálne postupy na učenie, ktoré sa pod vedením špeciálneho pedagóga a pravidelným cvičením doma s rodičom naučí. Čím skôr sa porucha učenia zdiagnostikuje, tým ľahšie sa s ňou bude pracovať.