Niektorí rodičia malého prváčika sa môžu dopočuť vyššie spomenutú vetu.
Napriek rôznym zásadám a postupom, ako by vás pedagóg mal s podobnou skutočnosťou oboznamovať, niekedy je to aj takto „natvrdo“.
Možno niektorí rodičia budú potrebovať navigovať – čo robiť a kam sa obrátiť, pokiaľ by ste sa do takejto situácie dostali.
Prečo sme sa to dozvedeli až teraz?
Prvý ročník je pre deti asi najťažším v celom školskom štúdiu, majú toho naozaj veľa. Deti prichádzajú do jednej triedy s rôznou výbavou vedomostí a zručností a učiteľovi chvíľu trvá, kým zistí, aké tie jeho detičky sú.
Veľa zručností, ktoré dieťa v septembri nemá dostatočne rozvinuté, sa dá „dotrénovať“ a pedagógovia s deťmi na tom tvrdo pracujú.
Postupne sa k rozcvičovaniu ruky pridávajú prvé písmenká, slová, vety … až postupom času má pedagóg šancu odhaliť, či to alebo ono dieťa „má niekde problém“.
V prvom polroku, ak je dieťa šikovné – dokáže ťažkosti “skrývať, zakrývať” dobrou pamäťou. Texty, ktoré sa v škole čítajú, ovláda naspamäť, je to akoby “nemalo žiaden problém”.
Po polroku však nastupuje naozajstné spájanie slabík a čítanie slov i viet, neskôr i dlhšieho textu. Preto sa tu objavia ťažkosti.
Zväčša sa jedná o “neschopnosť alebo zníženú schopnosť spájať písmenká do slabík”. Dieťa si najskôr po tichu prečíta hlásky: m-a a až potom nahlas vysloví “ma”. Preto Vás pani učiteľka môže so svojím názorom oboznámiť až ku koncu školského roka.
Čo je to za diagnóza …
Neľakajte sa, nech by ste sa dozvedeli čokoľvek.
Poruchy učenia sú vec, s ktorou sa v posledným rokoch stretávame čoraz častejšie a kým sa určí presný problém, dieťa by malo absolvovať stretnutie so špeciálnym pedagógom. Ten na základe diagnostických testov zistí, o aký problém sa jedná a navrhne postup nápravy.
Špeciálny pedagóg zvyčajne nie je zamestnancom školy, ale Centra pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie (pôsobia na okresnej úrovni, ich služby sú zdarma) alebo pracuje v súkromnej praxi.
Pani triedna učiteľka by mala vyplniť návrh na vyšetrenie, v ktorom by mala popísať, prečo dieťa vôbec do starostlivosti špec. pedagóga odporúča.
Čo môžete robiť doma
S dieťaťom môžete „trénovať“ veci, ktoré vidíte, že mu veľmi nejdú.
Ak sa s ním učievate, zrejme aj vy budete mať prehľad o tom, v čom je dobré a kde má rezervy, resp. čo mu robí problém (vidíte jeho písomné práce, možno priebežne dostanete pripomienky od pani učiteľky).
Potrebné je venovať dieťaťu čas a snažiť sa byť trpezlivý.
Napríklad jedna z odborných rád: slabiky, dvoj a viacslabičné slová, tak ako sme už spomenuli, si žiačik najskôr potichu predčítava po písmenkách (hláskach: m-a-l-ý) a nahlas povie malý.
Jedná sa o techniku dvojitého čítania, ktorá je istým vývinovým schodíkom pri získavaní čitateľských zručností, avšak môže skĺznuť pri „návyku“ do nesprávnej techniky čítania – slepej uličky. Preto je dôležité, aby vaše dieťa spájalo slabiky hneď nahlas: ma-lý.
Slová následne súvisle neopakovalo, ale pokračovalo v slabikovanom čítaní ďalej – takto sa vytvára správna technika čítania.)
Učiteľ nie je nepriateľ
Učiteľ vo veľa prípadoch postrehne dôležité veci a upozorní na ne rodiča, ktorý by to nemal brať osobne ako kritiku, ale podľa jeho pokynov postupovať, systematicky precvičovať problematické oblasti.
Dôležité je aj to, aby dieťa v prípade pretrvávania rečového deficitu navštevovalo logopéda – je to často podceňované, ale dieťa so zlou výslovnosťou (dyslalické) môže mať s pribúdajúcim učivom v škole ťažkosti v prenesenom význame – zle rozprávam – zle počujem -zle píšem diktáty, je tam množstvo chýb.
Preto ak vám učiteľ odporučí návštevu logopéda alevo špeciálneho pedagóga, neberte to ako niečo zlé. Vo veľa prípadoch sa po niekoľkých návštevách u odborníka dostaví výrazné zlepšenie a dieťaťu aj rodičom sa uľaví – učenie je zrazu oveľa jednoduchšie.
Ako hovoria samotní špec. pedagógovia, návštevu v CPPPaP netreba odkladať a pokiaľ vás oboznámia s problémom dieťaťa hoc aj na konci šk. roku, objednajte sa na odborné pracovisko bezodkladne.
Princípom pri reedukačnej práci je systematickosť, častosť a nie kvantum, ale vhodný spôsob “ako na to”.
Odborníci vás dokážu nasmerovať, pretože aj prázdniny sú čas, ktorý je vhodné využiť, aby dieťa mohlo pokračovať v ďalšom školskom roku s čím menšími problémami.
Za konzultáciu pri písaní tohto článku ďakujem špec. pedagogičkám Liliane Šimečkovej a Lydke Križanovej.
(11 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Prečo si ma nenechala moja prvá mama, čo ma mala v brušku? Ona ma nechcela?
Deti by mali mať priezvisko po mame, nie po priateľovi
Kto je na vine pri reťazovej havárii a ako to vidí poisťovňa
Keď si dieťa cmúľa palec
Dojčila som 17 rokov, je koniec
