Alenka. Doteraz vždy vyznamenaná. Koncom 7. ročníka ZŠ ju chytí slepé črevo, a po mesiaci na “PN” nestihne školu dobehnúť. Nejaká tá trojka sa žiaľ na vysvedčenie dostane.
Viktor. Vždy mu v tiede hovorili “kockáč”. V 8.-mičke ho však zmasíruje vlna pubertálneho ošiaľu a jeho “polročné extempore” sa odzrkadlí aj na vysvedčení.
Mladosť – pochabosť. Povedali by sme si pri spomienkach na svoju pubertu.
Nový školský zákon však so žiadnou “mentálnou dovolenkou” neráta.
Jediné horšie vysvedčenie odpíli dieťaťu možnosť aspoň zmaturovať. Podľa aktuálneho Čaplovičovho zákona reálne – na celý život. Žiadne druhé možnosti, žiadne skúsime o rok.
Nemajú priemer? Nie, nemôžu byť prijatí na žiadnu školu s maturitou. A logicky teda ani na žiadne vyššie školy.
Novela školského zákona je už v platnosti od januára 2013. Tušíte, čo prináša konkrétne pre vaše dieťa?
Čo sa zmenilo?
Okrem iných vecí sa mení aj spôsob prijímania žiakov na gymnáziá.
- Na gymnázium sa môže hlásiť iba žiak, ktorý má na vysvedčení priemer lepší ako 2,0.
- Na strednú odbornú školu sa môže hlásiť iba žiak, ktorý má na vysvedčení priemer lepší ako 2,75.
Týka sa to vysvedčení od júna 2014. Teda aktuálne je to dôležitá informácia pre rodičov žiakov 7. a 8. triedy.
Ktorých vysvedčení sa to týka?
Ak sa hlási žiak na gymnázium z 8. triedy (bilinguálne gymnáziá)
- Vysvedčenie na konci 7. ročníka (jún 2014)
- Vysvedčenie v polovici 8. ročníka (január 2015)
- Vysvedčenie na konci 8. ročníka (jún 2015)
Ak sa hlási žiak na gymnázium/strednú školu z 9. triedy
- Vysvedčenie na konci 8. ročníka (jún 2014)
- Vysvedčenie v polovici 9. ročníka (január 2015)
- Vysvedčenie na konci 9. ročníka (jún 2015)
Požiadavky na priemer sa týkajú vždy všetkých troch vysvedčení, t.j. ani raz nesmie študent mať horší priemer ako 2,0, resp. 2,75.
Ako sa priemery počítajú ?
Do priemerov sa nezapočítajú bežné priemery zo všetkých predmetov.
Počítajú sa priemery z predmetov mimo výchov (a možno aj mimo druhého cudzieho jazyka). O ktoré predmety pôjde, nie je stále jasné, ministerstvo k tomu zatiaľ nezverejnilo žiadnu metodiku.
Do priemeru sa určite neráta známka z predmetov ako sú:
- Výtvarná výchova
- Hudobná výchova
- Telesná výchova
- … (?)
PRÍKLAD: Ako sa počíta priemer
V tabuľke je „bežný“ priemer fiktívneho študenta základnej školy. Študent má dve trojky, päť dvojok a päť jednotiek.
Jednotky má často z tých „ľahších“ predmetov (v tomto prípade z výchov). Po odrátaní výchov a cudzieho jazyka sa však priemer dramaticky mení.
Predmet
Známka
Známka
slovenčina
2
2
matematika
3
3
angličtina
2
2
fyzika
2
2
chémia
1
1
prírodopis
2
2
dejepis
2
2
zemepis
3
3
NJ/ŠJ
1
???
telesná výchova
1
neráta sa
hudobná výchova
1
neráta sa
výtvarná výchova
1
neráta sa
náboženská výchova
absolvoval
neráta sa
občianska náuka
absolvoval
neráta sa
PRIEMER
1,75
2,1
Čo z toho vyplýva
O dôsledkoch nového zákona musíme v prvom rade vedieť. My rodičia, ale najmä naše deti. Ak sa chceme dostať na gymnázium alebo strednú školu s maturitou, treba si priemer „strážiť“ dopredu.
Poďme im teda stúpať na päty. A všetky tie teórie o podporovaní a ocenňovaní snahy a nie výsledku, môžme hodiť do koša.
Čo v tejto situácii chceme od školy ?
Škola, ktorá hodnotí svojich žiakov bez kompromisov, prísne a spravodlivo, pomáha síce ďeťom stávať sa lepšími. Ale zároveň to môže znamenať, že lepšie deti sa nedostanú na gymnázium.
Je teda na mieste vyvolávať tlak na školy, aby boli menej objektívne pri hodnotení, aby deťom na celý ich profesionálny život neubížili?
Čo bolo zmyslom novely?
Spracované s použitím materiálov pripravených pre rodičov CZŠ NARNIA.
Pridávame reakciu stredoškolského učiteľa Michala na článok.
(18 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Obavam sa, ze vacsina rodicov o tomto vobec nevie
a preto uz teraz niektore skoly na vychode dosiahli z monitorov 100 percent a ti co nepodvadzali tak maju priemer medzi 60 az 70 a te da su “zli” , keby vsak dali ziakom pisat jeden test ,odrazu by bol problem …… vsetko co zaviedol pan caplovic je chore , a toto podpori slabe skoly, kde neexistuje ziadna prisnost a jednotne pravidla testov a pecentualnych stupnic, to ale znizi aj uroven strednych skol ,aj ked pan minister chce dosiahnut opak, opat to bude vystrel vedla
Kto povedal, že Čaplovič a jeho zákony tu budú stále? Tento článok trochu (moc?) dramatizuje situáciu. Dieťa, ktoré sa nedostane na gymnázium či stretnú školu, už “NIKDY” nebude mať možnosť zmaturovať.. Sa zobuďte!! Zákon je chorý, pán Čaplovič chcel zredukovať počet študentov vysokých škôl, čím aj súhlasím (len nie tekouto formou), lebo načo toľko mladých študuje mnoho rokov a potom sa aj tak neuplatní, ale pracuje o triedu nižšie. Alebo aj viac. Rodičia chcú, aby ich deti mali čo najvyššie vzdelanie, tituly, s ktorými potom aj tak nezmôžu nič (česť výnimkám), len sa v nich pestuje, že sú niečo viac ako človek s učňovkou. Ešte sme sa nenasýtili “slobodou”, tým, že k výške netreba hodnotenie celej rodiny, že kto je členom KSČ, či kto čo vyviedol a tým zablokoval cestu rodinným príslušníkom. V dnešnom svete neplatí, že ak máš vysokú školu, tak aj dobre platenú prácu, kam sa zabetónuješ a do dôchodku nejako vydržíš. Dnešný svet je o niečom inom. A kým niekto bude strašiť rodičov, že ich dieťa má cestu šťastia zablokovanú len preto, že nemá maturitu, (a tým nemyslím Čaploviča, ale napríklad tých, ktorí píšu články tohto typu), a rodičia tomu aj uveria, je jedno, akú školu skončí to dieťa. Lebo do vienka od rodičov aj tak dostane bloky, ktoré šťastie viažu k vlastníctve niečoho (maturity, titulu, dobre platenej práce, a pod..) a nie vedomie, že na vzdelaní nezáleží, keď sa jedná o šťastie. Ten je ukrytý niekde inde a každý ho môže mať. len sa nesmie porovnávať s ostatnými a kŕčovito sa držať teórie, že zo svojich detí aj tak budeme mať to, čo chceme. Keď to chce dieťa, aj tak spraví všetko preto, aby to dosiahol a prekoná aj seba. Napríklad dosiahne priemer 2 alebo menej. Takže sa radšej ukľudnite a podporujte svoje deti (sama mám tri), namiesto podpory tohoto nezmyselného zákona, ktorý aj tak skončí v smetiach.
Bohužiaľ väčšine rodičov chýba akákoľvek sebareflexia čo sa týka schopností ich detí. Na gymnáziá sa dnes prijímajú žiaci, čo tam nemajú čo robiť. Gymnazista s priemerom 3 je nám načo? Aká je jeho schopnosť skončiť štúdium a pokračovať na serióznej vysokej škole? (teraz nemyslím sociálnu prácu, andragogicku a iné pavedy čo sa hojne študujú).
Okrem toho autor nemá ani poňatia o školskom systéme. Ani zmena zákona nikomu nebráni získať maturitu. Akurát ak sa kôli priemeru nedostane žiak na študijný odbor musí najskôr vyštudovať 3 ročný učebný odbor a potom môže absolvovať dvojročné nadstavbové maturitné štúdium. Teda si svoje štúdium predĺži iba o rok.
aké “slepé črevo”? aké “extempore”? to si fakt myslíte, že občasný výkyv v dvoch-troch predmetoch za tri hodnotiace obdobia ovplyvní zásadne priemer žiaka? je to dobrý krok k lepšej kvalite a motivácii – kto chce maturovať, nech aj niečo ovláda. ďalšia vec: nechápem odkiaľ má autor informáciu o tom, že do priemeru sa neberú výchovy, keď ne druhej strane priznáva, že ešte nie je jasné, aké predmety sa do priemeru budú brať. Ja Vám s istotou tvrdím, že momentálne sa pri výpočte priemerného prospechu započítavajú VŠETKY predmety, z ktorých je žiak klasifikovaný. Takže z “profilových” predmetov môže mať v kľude trojky, ak z výchov má jednotky. Tá kvóta 2/2,75 vôbec nie je prehnane prísna.
Pan ucitel, to co plati momentalne je nieco uplne ine, ako zacina platit.
A ano, mam uplne vlastnu skusenost, kedy moje dieta malo zhorsene znamky zo 4. predmetov o stupen, lebo bolo v nemocnici. Ucitelia na to nebrali ohlad.
Pan ucitel, to co plati momentalne je nieco uplne ine, ako zacina platit.
A ano, mam uplne vlastnu skusenost, kedy moje dieta malo zhorsene znamky zo 4. predmetov o stupen, lebo bolo v nemocnici. Ucitelia na to nebrali ohlad.
Priemer treba ešte posunúť. Na gymnázium 1,5.
Nuž musím povedať, že sú naozaj deti, ktoré vďaka puberte alebo problémom v rodine schopné robiť aj také hlúposti, že prepadnú, hoci dovtedy mali lepšie známky. Za 20 rokov praxe som ich však stretla ozaj pár. Čiže podľa mňa toto je skôr výnimka ako dôvod prečo nedať priemer ako kritérium
Aj v začiatkoch mojej praxe aj v súčasnej dobe však vidím, že do istého veku deti vydržia s dobrou pamäťou a počúvaním na hodine. Pokiaľ vydržia až do siedmej triedy a v jej druhej polovici začína omnoho viac sa učivo zameriavať na pozorné počúvanie a pretrénovanie, tvorbu projektov, potom dieťa naozaj klesne veľmi. Väčšinou však nie so známkami, ale skôr svojim správaním, lebo to nechápe, že sa zrazu musí doma pozrieť do učebníc.
Nuž, dovtedy, kým bude dostávať škola svoj rozpočet “na hlavu”, čiže: “koľko detí, toľko peňazí”, nikoho nebuje zaujímať priemer dieťaťa!!!! Škola potrebuje istý počet detí na to, aby mala aký-taký rozpočet, z ktorého “vyžije”, preto prijme potrebný počet žiakov, a nebude ho zaujímať, aké mal vysvedčenie, alebo aký má priemer. Aj výsledky Monitoru by mali brať stredné školy do úvahy, ale nie je to vždy tak, pretože školy “žijú” z detí…resp. z kvóty na žiaka… Momentálne je celý Monitor len jeden cirkus… Sú to obrovské peniaze vyhodené oknom, aby ľudia v NÚCEM mali “prácu”. Výsledky absolútne nie sú v každom prípade objektívne. Nie každé dieťa reaguje v strese dobre. Aj jednotkár ho môže napísať veľmi slabo. Ale mali sme žiačku – štvorkárku, ktorá Monitor natipovala na 90 %!!!! Celý školský systém je nepremyslený, nekonštruktívny, a učebnice (ak vôbec sú), no škoda hovoriť…
Tento zákon neprinesie tlak na žiaka, aby sa viac snažil. Prinesie tlak rodiča na učiteľa, aby benevolentnejšie (neobjektívne) hodnotil. Práve u tých trojkárov, čo ich rodičia potrebujú na gymnáziách. Už dnes si v meste rodičia vyberajú menej prísne školy pre svoje deti. Takto im zaručia lepšie priemery a nemajú problém s týmto zákonom.
mnohým riaditeľom škôl v súčasnej dobe ide o kvantitu a nie kvalitu vzdelávania z dôvodu zlej rozpočtovej politiky (už spomínané financovanie na hlavu žiaka), náročnosť kritérií prijímania z roka na rok klesá (len aby sme naplnili a splnili kvótu) bez toho, aby sme zisťovali, či žiak má študijné predpoklady na študijný odbor, ktorý si zvolil, myslím si, že je potrebné začať pracovať s motiváciou detí, prečo je potrebné vzdelávať sa, aký význam ma vzdelanie v ich živote a pod., je potrebné zmeniť obsah, rozsah a spôsob vzdelávania a predovšetkým upraviť sieť, regulovať počet gymnázií v konkrétnom meste…..celý školský systém je zle nastavený
caplovica by mali odovlat. same “mudrosti” pusta do zakona. tymto sposobom z nasich deti budu opice opakujuce sekcie v knihach bez vlastneho rozumu. ale o to asi politikom ide. volici nerozmyslajte, len konajte tak, ako vam hovorime…
Konečne, nebudú preplnené vysoké školy, z ktorých nebudú ľudia odchádzať, na úrad práce po skončení. Nevymysleli nič nové, bolo to tu už za socializmu, navyše aj vtedy bolo, že podniky si vychovávali vlastných študentov, ktorí mali zabezpečenú prácu. Teraz je milión odborov na vysokých školách lebo každý chce mať vysokú školu, a ľudia vychádzajú zo škol neuplatniteľný pre trh práce. Navyše je benevolencia vo vzdelávaní, veľká voľnosť sa dáva učiteľom a žiaci majú v európskych testoch podpriemerné hodnotenia, čím kvalita vzdelávania klesá. Nemyslím že robí minister zle, tak či tak, teraz keď človek vyštuduje vysokú školu ktorá ho baví a skutočne chce robiť v danom odbore, sa stáva, že hoci má vysokú školu, nemá šancu sa zamestnať v odbore, ktorý vyštudoval a vlastne zabije 5 rokov na škole, nakoľko sa dá do niektorých odborov dostať len cez rodinných príslušníkov, alebo cez protekcie.
Chcela by som vedieť, či mám počítať do priemeru aj známku z informatiky, ak áno tak synovi výjde priemer 2,6O, keď to nebudem počítať tak prekročíme stanovenú hranicu 2,75 na 2,77. Ja si osobne myslím, keď boli žiaci hodnotení známkou a nie slovne – absolvoval, tak mi logicky vychádza, že aj známka z informatiky spadá do priemeru. Za skorú odpoveď veľmi pekne ďakujem. Mariana.
Dobry dotaz, obratime sa na Ministerstvo školstva, ako to aktualne vyzera.
berie sa aj do priemeru informatika prosim dajte dakto odpoved pls zatial dakujem
Dobry den chcel by som sa spytat .. teraz som v 8. triede a ak som spravne pochopil tak sa bere od 8. triedy .. nie od 7. za odpoved ..
Dobry ak ma moja dcera priemer 3,18 na konci 8. Rocnika myslite ze ju prijmu na oa aj sa posnazi ??
Dobry ak ma moja dcera priemer 3,18 na konci 8. Rocnika myslite ze ju prijmu na oa aj sa posnazi ??
A naco sudruhovia VOBEC NEMYSLELI, je skutocnost, ze napr. sukromne skoly s vyucovanim v cudzom jazyku, maju UPLNE INY SYSTEM ZNAMKOVANIA, inak povedane, jednotku z matematiky ma v triede od nula do max dvaja, dvojka je vyborna znamka a trojka by presla na statnej zakladnej skole este zrejme ako jednotka (lebo aj ucivo je ine)
Takže ak som to dobre pochopila tak až od 7 ročníka sa berie vysvedčenie na strednú školu ?