Marta Megyesiová hovorí, že každé dieťa má dostať šancu vyniknúť

: foto: isifa.com

V novembri sme obmedzili pridávanie článkov v našej sérii, lebo v Indícii máme plné ruky práce s realizáciou nášho každoročného podujatia s názvom Roadshow Moderný učiteľ. V tomto roku sa koná už 8. ročník a vydávame sa v ňom na cesty Slovenskom, aby sme sa v rôznych mestách stretávali s učiteľmi a inšpirovali ich a nechali sa nimi inšpirovať v našom hľadaní odpovede na otázku “Aká má byť škola 21. storočia?”. V tomto roku sa v desiatich mestách stretávame s viac ako tisíc učiteľmi a príprava a samotná realizácia tohto podujatia nás zamestnáva na viac ako 100 percent.

Napriek tomu mi ale nedá, aby som sa s vami nepodelil o príspevok, ktorý zaznel na treťom stretnutí našej roadshow, ktoré sa konalo v stredu 14.11. vo Vranove nad Topľou. Vystúpili s ním pani učiteľky zo Základnej škole v Sečurove – pani učiteľka Janka Humeníková a pani učiteľka Marta Megyesiová a rozprávali v ňom o tom, ako na ich škole na konci minulého školského roku v Sačurove zorganizovali školský TEDx Sačurov. Ich príbeh bol veľmi inšpiratívny.

Ako súvisí školská konferencia TEDx Sačurov a otázka “Aká má byť škola 21. storočia?”? Podľa nás viac ako veľmi. Myšlienku konferencie TED a jej lokalizovanú podobu TEDx asi nemusíme predstavovať ako novinku. Aj v našom seriáli sme už viac krát odkazovali na prednášky, ktoré na nich zazneli. Základnou koncepciou tohto typu konferencie je predstaviť “myšlienky hodné šírenia”, dať priestor každému, kto robí – vie – tvorí niečo zaujímavé, aby to predstavil ostatným a to pokiaľ možno zaujímavým a príťažlivým spôsobom, pričom na svoju prednášku dostane len obmedzený čas.

Presne o toto sa pokúsili v Sačurove

Pani učitelka Marta Megyesiová to komentovala slovami – chceli sme to urobiť tak, aby sme dali šancu vyniknúť aj deťom, ktoré možno nevynikajú akademickými úspechmi, ale zažili, robia, snažia sa o niečo zaujímavé a inšpiratívne. Pre zorganizovanie sa rozhodli využiť koniec školského roku, ktorý je zvyčajne na škole hluchým obdobím, keď je už škola len o povinnosti nejako to dochodiť a dočkať sa prázdnin.

Vo svojom príspevku ďalej rozprávali o tom, ako bolo ťažké vysvetliť kolegom učiteľom, že ich školská konferencia nemá byť o tom, aby rozprávali samí jednotkári alebo víťazi niektorej predmetovej olympiády, ale priestor majú dostať aj deti, ktoré možno nevynikajú prospechom ale aj tak majú čo povedať. Napokon sa im to podarilo a zostavili konferenciu, na ktorej dostali priestor vystúpiť aj “obyčajné” deti – napríklad chlapec, ktorý sa presťahoval pred pár rokmi s rodičmi z Českej republiky a tak vedel rozprávať a porovnávať život v jednej aj druhej krajine, priestor dostal chlapec, ktorý kreslí graffiti alebo dievča, ktoré žije v rodine profesionálnych vojakov a jej rodičia sa postupne striedajú na rôznych misiách NATO po celom svete.

Pani učiteľky hovorili o tom, ako celá škola žila prípravou na konferenciu, ako dokázali získať kolegov, ako pripravili priestor a červený koberec, aby to vyzeralo pokiaľ možno čo najozastnejšie a ako to celé dopadlo, ako sála plakala, keď zaznievali niektoré z príspevkov, ako deti oceňovali prácu a príbehy svojich spolužiakov.

Musím povedať, že nám v Indícii sa ich príbeh o zorganizovaní školskej konferencie veľmi páčil. Máme na to viac dôvodov, napríklad preto, lebo sa konal v Sačurove (vážne, kto z čitateľov vie bez Google Maps povedať, kde je Sačurov?), preto, lebo sa odohral na bežnej základnej škole, preto, lebo učitelia vedeli správne identifikovať, že majú dať priestor aj “obyčajným” deťom, preto, lebo sa snažili poskytnúť im zážitok “vyniknúť”, preto, lebo je to nízkoprahový projekt, ktorý dokážu zrealizovať na každej škole – nepotrebujú k tomu ani veľa peňazí, ani špeciálne prostredie alebo nástroje, jediné čo potrebujú sú základné ingrediencie “Školy 21. storočia” – mať žiaka (a to nie len jednotkára) na prvom mieste, ochotu učiteľov spolupracovať a urobiť niečo iné, inak a navyše, ich kreativita a odvaha.

Vďaka aktivite učiteliek si prednášky zo školskej konferencie v Sačurove môžete pozrieť, všetko dôsledne nahrali a umiestnili na internet na webstránku školy.

Nájdete tam napríklad

Tancujem čaču

– štvrták rozpráva o radosti zo spoločenských tancov a z partnerky ôsmačky.

Nemám problém

– deviatačka, ktorá dokáže improvizovať a baviť deti celej školy, rozpráva o objavovaní talentu

Žijem s vojakmi

– deviatačka rozpráva s láskou o svojom živote s rodičmi profesionálnymi vojakmi

Veríme, že tento nápad sa nám podarí rozšíriť aj na ďalších školách. Vy, rodičia a čitatelia nášho seriálu môžete o tejto myšlienke informovať aj učiteľov vašich detí a ponúknuť im pri jej realizácii pomocnú ruku. Je to aktivita, ktorú môže zorganizovať naozaj na každej škole a pomaly tú svoju meniť na školu 21. storočia. Ak by ste potrebovali pomôcť, obráťte sa na nás a ak nebudeme vedieť pomôcť sami, radi vám sprostredkujeme kontakt na ZŠ Sačurov.

Séria “Aká má byť škola 21. storočia?” vzniká v spolupráci s neziskovou organizáciou Indícia, ktorá sa venuje zavádzaniu inovácií do vzdelávania na základných a stredných školách a vytváraniu príležitostí pre učiteľov vymieňať si skúsenosti a poznatky v tejto oblasti. Viac informácií na www.indicia.sk. O redaktorovi série nájdete viac informácií na jeho blogu https://blog.baranovic.info.