Prečo nám študenti utekajú na zahraničné vysoké školy

Čo je motiváciou študovať inde?

Motiváciu mladých ľudí odísť za vzdelaním do zahraničia monitoruje projekt To dá rozum, ktorý realizuje mimovládna organizácia MESA10. Hlavným dôvodom ich odchodu je podľa prieskumu, ktorý To dá rozum vykonal medzi tisíckami študentov doma i v zahraničí, je práve vyššia kvalita a renomé vysokých škôl v cudzine. Ich poslucháči oceňujú, že sa menej orientujú na mechanické memorovanie vedomostí, kladú väčší dôraz na potreby praxe, riešenie problémov či potreby samotných študentov.

Napríklad, až 84,9 % žiakov zahraničných univerzít uviedlo, že štúdium rozvíja úroveň ich vedomostí vo zvolenom odbore. Respondenti študujúci na slovenských vysokých školách si to myslia v 62,5 % prípadov.

Významné rozdiely medzi Slovenskom a zahraničím sú aj medzi študentami, ktorí sa vzdelávajú v niektorom z technických odborov. Kým 65,4 % tých zahraničných tvrdí, že ich škola učí pracovať v skupine, zo slovenských si to myslí iba 32,5 %.

Na zahraničných školách rieši v rámci vzdelávania vyše polovica študentov technických odborov praktické problémy, na Slovensku je ich necelá tretina. Podľa prieskumu zaostávame aj v aplikácii teoretických poznatkov do praxe, v partnerskom prístupe k študentom, či v skúsenostiach vyučujúcich mimo sféry teoretického vzdelávania.

Aj preto iba jedno percento mladých ľudí študujúcich v zahraničí uvažuje o tom, že by v štúdiu pokračovalo na Slovensku. Spomedzi respondentov, ktorí sa vzdelávajú v niektorom z technických odborov sa za túto možnosť nevyslovil žiaden.

„Ďalším problémom je, že veľká časť študentov zahraničných vysokých škôl sa po skončení štúdia už nechce na Slovensko vrátiť. Problémom z ich pohľadu je vysoká korupcia na Slovensku, nízke mzdy a nedostatok pracovných príležitostí. Tí, ktorí sa chcú vrátiť, láka späť vo vyše 80 % prípadov rodina. Ako veľmi pozitívny fakt vnímam to, že významná študentov zo zahraničia by sa vrátila aj preto, aby pomohli zmeniť Slovensko k lepšiemu,“ povedala Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum a analytička pre oblasť vysokého školstva a vedy.

Vývoj je (príliš) rýchly

Podľa zástupcov akademického sektora je však problémom predovšetkým nedostatok zdrojov, ktoré bránia univerzitám v rozvoji. Keďže sú personálne a finančne poddimenzované, nemajú pedagógovia dostatok priestoru venovať sa študentom individuálne, trpí aj veda a výskum. Problémom je aj rastúci objem dát, ktorý ťahá ľudí k povrchnosti a rýchle tempo zmien.

„Nie je možné od pedagógov očakávať, že budú schopní vždy reagovať na rýchle tempo zmien. Preto by mali na školy chodiť učiť ľudia z praxe. Nemyslím tým, aby absolvovali iba jednu prednášku, alebo hovorili o produkte, ktorý ich spoločnosť ponúka. Malo by ísť o hlbšie zapojenie sa do vzdelávania mladých ľudí,“ upozornil prorektor Univerzity Komenského pre informačné technológie Doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD.

S tým, že tempo zmien je závratné, súhlasí aj Marek Paščák z DATALANu. „Keď som v 90. rokoch chodil na vysokú školu ja, môj diplomový vedúci tvrdil, že umelá inteligencia nikdy nedokáže dve veci: poraziť človeka v hre Go a šoférovať auto. Dnes vieme, že obe tieto veci už zvláda,“ upozornil.

Školy sa preto musia novej ére prispôsobiť. Podľa Jozefa Jurkoviča, generálneho riaditeľa sekcie vysokých škôl na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, potrebujú byť dnes školy interaktívnejšie a viac zamerané na študenta. To sa však nedá dosiahnuť vo veľkých posluchárňach. „Slovenské vysoké školstvo potrebuje zmenu, ktorá nie je iba o peniazoch. Ak sa budeme tváriť, že žiaden problém neexistuje, žiaden progres sa nám presadiť nepodarí,“ zdôraznil.

Technológie dokážu pomôcť

Pomôcť dosiahnuť pozitívnu zmenu môže aj internetová stránka, ktorú pripravujú autori projektu To dá rozum v spolupráci s DATALANom. Práve na nej nájdu odborníci výsledky prieskumu z projektu To dá rozum. Pôjde nielen o názory študentov, ale aj akademikov zo Slovenska i zahraničia. Vďaka tomu získajú profesionáli i široká verejnosť širokú bázu dát, ktorá môže slúžiť ako východisko pre pozitívne zmeny na domácich univerzitách.

Pomocnú ruku môžu podať aj moderné technológie. Môže ísť napríklad o využívanie chatbota, ktorý dokáže odpovedať na rôzne otázky študentov administratívneho či procesného charakteru. Prínosom môže byť analytika dát, monitoring „životného cyklu“ študenta na škole, či spolupráca súkromného a akademického sektora pri výskume a vývoji. Možnosti technológií sú dnes už neobmedzenú a ich konkrétne využitie v praxi prišli okrem expertov zo spoločnosti DATALAN vysvetliť a predviesť aj partneri odbornej konferencie – spoločnosti IBM, CISCO, Alef Distribution a EPSON.

Podľa Mareka Paščáka potrebujú súkromné spoločnosti vedieť, čo od nich vysoké školy potrebujú. Iba tak im dokážu vyjsť v ústrety a zodpovedne sa podieľať na skvalitnení vzdelávania. „Konečným cieľom by mali byť kvalitné školy, vzdelaní študenti a spokojné firmy, ktoré nebudú mať problém získať dostatok kvalifikovaných zamestnancov,“ dodal Marek Paščák.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...