7 vecí, ktoré by učitelia chceli povedať rodičom, ale radšej sú ticho

Anna Veselá 4

Rodičia i učitelia si želajú to najlepšie pre deti. Ale aby sa cieľ neminul účinkom, je dôležitá spolupráca. Pokiaľ ide o deti, rodičia sú veľmi citliví. A tam je aj kameň úrazu.

Už dávno neplatí, že to, čo povie pán učiteľ, je skrátka „zákon.“ Učitelia sú skôr v pozícii, že musia veľmi opatrne narábať s tým, čo a ako rodičom povedia, aby aj dobre mienenú radu nezobrali ako kritiku alebo osobnú krivdu.

Časopis The Guardian priniesol úprimný list učiteľa, samozrejme v anonymite, plný poznámok o tom, čo by učitelia v mnohých krajinách najradšej povedali rodičom, keby boli otvorení ich vypočuť.

Shutterstock

1. Prepáčte, ale vaše dieťa je iba lenivé

Každý učiteľ si želá len to najlepšie pre každé dieťa v triede, a to nielen preto, aby sám mohol mať pocit úspešnosti medzi kolegami v zborovni. No občas prídeme do bodu, keď sa nám zdá, že pred sebou tlačíme vec, s ktorou sa nedá pohnúť.

Ak sa vášmu desaťročnému školákovi nedarí, ono to nemusí byť len preto, že je unavený. V skutočnosti je lenivý. Neprezrádza to len jeho reč tela. V porovnaní s ostatnými, podobne disponovanými deťmi, on ide na spätný chod, často opakuje základné chyby.

Je ťažké mať v triede niekoho, kto sa nechce učiť, ale absolútne nemožné je pokúšať sa čokoľvek naučiť žiaka, ktorý si myslí, že už všetko vie a sedí tam zbytočne.

Rozhovory o snahe a úsilí môžeme vynechať, ale deti tak či tak prídu do vyšších ročníkov a aj tam budú na nich kladené očakávania. Ak vám niečo z tohto príde povedomé, môžete sa zamyslieť, ako by ste mi pomohli riešiť tento problém.

2. Vaše dieťa nie je váš kamarát

Niečo, čo mi poslednú dobu začalo robiť starosti na základnej škole, je veta: „Moja dcéra je moja najlepšia priateľka.“ Tu by sa mal spustiť alarm. Vaše deti nie sú vaši priatelia. Vy ste ich rodičmi a je vašou zodpovednosťou postaviť im pravidlá a hranice.

3. Známky nie sú všetko

Na začiatku školského roka si je treba niečo povedať. Moja úloha pre rodičov na jeseň znela asi takto: „Ako si privykol/privykla v triede? Je tu šťastný/šťastná?“ A podobne.

Samozrejme, že sa budeme rozprávať aj o tom, ako sa dieťaťu darí napredovať v predmete, aké má známky, možno budete chcieť, aby boli lepšie, ale to sa nestane hneď. Všetci potrebujú najprv nejaký čas, aby nabehli a potom sa to odrazí aj na prospechu.

4. Domáce úlohy

Kvôli domácim úlohám prichádzajú učitelia a rodičia často do konfliktu. Sú rodičia, ktorí sa sťažujú, lebo úloh sa im zdá byť veľa. Alebo málo. Alebo sú ľahké. Príliš ťažké.

Sťažujú sa, keď majú deťom pomáhať, sťažujú sa, keď si ich deti musia urobiť samé. Sťažujú sa, keď sa nejakým zázrakom neocitla sama od seba v taške počas noci. Všetky tieto sťažnosti môžem posunúť školskej rade.

5. Je dôvod na to, aby ste obmedzili deťom videohry

Verím, že keď váš deväťročný syn hrá doma videohry, ani o ňom neviete, ale ak sa v škole správa poslednú dobu agresívne, robí mi to starosti. Nemôžem kontrolovať, čo dovolíte deťom doma, ale ak dieťa nevie rozlíšiť hru od reality, potom tu máme vážny problém.

6. Aj telesná výchova je normálny predmet

Čoraz viac detí mi nosí z domu ospravedlnenku, že nemôžu cvičiť a niektoré dôvody sú naozaj podozrivé, napríklad problém s členkom, ktorý trvá už mesiace alebo prechladnutia počas niektorých dní v týždni.

Tak ako aj matematika, či cudzí jazyk, aj telesná výchova je súčasťou kurikula a bojím sa, že vaše dieťa nemá na výber, či sa mu telesná páči alebo nie. Pravidelne „zabudnutý“ úbor nie je problém. Nezabúdajte, prosím, že telocvik je pre nich dobrý a cvičiť je v ich najlepšom záujme.

7. Samostatnosť je dôležitá

Naše deti sú tie najdrahšie bytosti a je pre nás prirodzené, že ich chránime a robíme za nich veľa vecí. Ale skôr, či neskôr budú chcieť byť nezávislé. Samostatné.

Preto im postupne pridávajte úlohy, aby si váš desaťročný školák dokázal sám zbaliť tašku do školy, napísať domácu úlohu, či pripraviť raňajky. Na pohľad malé rutinné úlohy deťom pomáhajú pripravovať sa na reálny život. Deti vám raz za to poďakujú.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (31 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Author image

Anna Veselá

Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)

články autora...

Komentáre k článku

  1. Ja myslim, ze rodicia by chceli ucitelom povedat viac ako len 7 veci. Uz druhy rok navstevuje moje dieta zakladnu skolu a po pociatocnej sokovej terapii som si viac-menej na vsetko zvykla. Ale stale mi pride zvlastne, ze ucitelky s rodicmi vobec nekomunikuju. Napriek tomu, ze vsade sa rozprava o “spolupraci”. Napriek tomu, ze som sa snazila (este minuly rok, tento rok to uz samozrejme neskusam) zistit, ako sa mojmu dietatu v skole dari, vzdy som dostala len strohu odpoved “dobre”, prip. “vsetko v poriadku” a vyraz tvare ucitelky mi naznacoval, ze nemam otravovat. OK, uz neotravujem, beriem to tak, ze moje dieta splna standardy a zrejme sa nevymyka z priemeru. To, ci ma v skole slabe stranky a ci je na niecom nutne popracovat, to neviem. To len hadam. Zo skoly chodia len znamky. Vacsinou dobre, ale ak pride horsia, neviem, co bol problem… Ved naco… Tento rok druhe dieta nastupilo do skoly – ucitelka hned v prvy septembrovy den zahlasila, aby sme sa jej ani nahodou nepokusali volat – cudzie cisla nedviha. Rodicovske je len o organizacnych veciach a skolskom poriadku. Aby sme nerusili, aby sme chodili len pocas konzultacnych hodin (tie si ale musime mailom dohodnut), v skratke aby sme dali pokoj. Ucitelke vobec nevadi, ze ma v triede cez dvadsat deti a nevie o nich vobec, ale vobec nic… Nepozna ich rodicov. Pri vyzdvihovani dietata z druziny, druzinarka horko-tazko cez zuby pozdravi. Na dverach nas samozrejme caka oznam: “rodicia musia cakat na dieta na chodbe a nevstupovat do triedy”… A aby som nezabudla, deti v druzine najnovsie namiesto hier a pohybu vonku pozeravaju rozpravky. Takze rodic pride pre dieta, ktore je unavene z celodenneho ucenia, sedenia a pozerania rozpravok. Telesna vychova? Vyuzime “volnu” hodinu, dajme si slovencinu… Nie raz, ani dvakrat, ani trikrat… velakrat… Takze nielen rodicia by sa mali nad sebou zamysliet, ale aj ucitelia. Ci to, co robia, ich naozaj bavi a ci by mozno niektori nechceli radsej robit nieco ine.

  2. Vám by sa ako páčilo keby vám šéf alebo zákazníci volali mimo pracovnej doby? Učitelia okrem hodín v škole robia kopec roboty aj doma a majú sa ešte popri tom vykecávať s rodičmi?! Aj učitelia majú svoje rodiny!

    A keď budú rodičia chodiť do školy kedy sa im zachce tak ani na učenie im čas nezostane. A načo potrebujete chodiť do triedy v družine mi je tiež nejasné…

  3. súhlasím s kolegyňou pani Kávenkou. Osem rokov som ponúkal (údajne elitnej) škole svoju pomoc. Odpoveďou bolo mlčanie. Jediné čo odo mňa, ale aj ostatných rodičov chceli p. triedne učky, boli peniaze: zaplať v sept. ZRPŠ a daj rok pokoj.

    PS pre pána RIBU: zdá sa mi že “ryba” je vybrané slovo…

    PS pre pani ANIčKU: som vďačný, že píšete. A vyjadríte sa niekedy k diskusii? Ako človek ktorý: “Vyštudovala som pedagogiku”?

Pridaj komentár