Rodičia i učitelia si želajú to najlepšie pre deti. Ale aby sa cieľ neminul účinkom, býva dôležitá spolupráca. Pokiaľ ide o deti, rodičia sú veľmi citliví. A tam je aj kameň úrazu. Už dávno neplatí, že to, čo povie pán učiteľ, je skrátka „zákon.“ Učitelia skôr musia veľmi opatrne narábať s tým, čo a ako rodičom povedia. Aby rodičia aj dobre mienenú radu nezobrali ako kritiku alebo osobnú krivdu.
Časopis The Guardian priniesol úprimný list učiteľa, samozrejme v anonymite, plný poznámok o tom, čo by učitelia v mnohých krajinách najradšej povedali rodičom, keby boli otvorení ich vypočuť.
Shutterstock
1. Prepáčte, ale vaše dieťa je iba lenivé
Každý učiteľ si želá len to najlepšie pre každé dieťa v triede. Nielen preto, aby sám mohol mať pocit úspešnosti medzi kolegami v zborovni. No občas prídeme do bodu, že pred sebou tlačíme vec, s ktorou sa nedá pohnúť.
Ak sa vášmu desaťročnému školákovi nedarí, nemusí to byť len preto, že je unavený. V skutočnosti je lenivý. Neprezrádza to len jeho reč tela. V porovnaní s ostatnými, podobne disponovanými deťmi, on ide na spätný chod, často opakuje základné chyby. Je ťažké mať v triede niekoho, kto sa nechce učiť. Ale absolútne nemožné je pokúšať sa čokoľvek naučiť žiaka, ktorý si myslí, že už všetko vie a sedí tam zbytočne.
Rozhovory o snahe a úsilí môžeme vynechať, ale deti tak či tak prídu do vyšších ročníkov a aj tam budú na nich kladené očakávania. Ak vám niečo z tohto príde povedomé, môžete sa zamyslieť, ako by ste pomohli riešiť tento problém.
2. Vaše dieťa nie je váš kamarát
Niečo, čo mi poslednú dobu začalo robiť starosti na základnej škole, je veta: „Moja dcéra je moja najlepšia priateľka.“ Tu by sa mal spustiť alarm. Vaše deti nie sú vaši priatelia. Vy ste ich rodičmi a je vašou zodpovednosťou postaviť im pravidlá a hranice.
Na začiatku školského roka si je treba niečo povedať. Moja úloha pre rodičov na jeseň znela asi takto: „Ako si vaše dieťa privyklo v triede? Je tu šťastný/šťastná?“ A podobne. Samozrejme, že sa budeme rozprávať aj o tom, ako sa dieťaťu darí napredovať v predmete. Aké má známky. Možno budete chcieť, aby boli lepšie, ale to sa nestane hneď. Všetci potrebujú najprv nejaký čas, aby nabehli na školu a potom sa to odrazí aj na prospechu.
4. Domáce úlohy
Kvôli domácim úlohám prichádzajú učitelia a rodičia často do konfliktu. Sú rodičia, ktorí sa sťažujú, lebo úloh sa im zdá byť veľa. Alebo málo. Alebo sú ľahké. Príliš ťažké. Sťažujú sa, keď majú deťom pomáhať. Ale sťažujú sa aj, keď si ich deti musia urobiť samy. Všetky tieto sťažnosti môžem posunúť školskej rade.
5. Je dôvod na to, aby ste obmedzili deťom videohry
Verím, že keď váš deväťročný syn hrá doma videohry, ani o ňom neviete, ale ak sa v škole správa poslednú dobu agresívne, robí mi to starosti. Nemôžem kontrolovať, čo dovolíte deťom doma, ale ak dieťa nevie rozlíšiť hru od reality, potom tu máme vážny problém.
6. Aj telesná výchova je normálny predmet
Čoraz viac detí mi nosí z domu ospravedlnenku, že nemôžu cvičiť a niektoré dôvody sú naozaj podozrivé, napríklad problém s členkom, ktorý trvá už mesiace alebo prechladnutia počas niektorých dní v týždni.
Tak ako matematika, či cudzí jazyk, aj telesná výchova je súčasťou kurikula. Obávam sa, že vaše dieťa nemá na výber, či sa mu telesná páči alebo nie. Pravidelne „zabudnutý“ úbor ma až tak netrápi. Nezabúdajte, prosím, že telocvik je pre nich dobrý a cvičiť je v ich najlepšom záujme.
7. Samostatnosť je dôležitá
Naše deti sú tie najdrahšie bytosti. Prirodzene, že sa ich snažíme chrániť a robíme za nich veľa vecí. Ale skôr, či neskôr budú chcieť byť nezávislé. Samostatné. Preto im postupne pridávajte úlohy, nech si váš desaťročný školák dokáže sám zbaliť tašku do školy, napísať domácu úlohu, či pripraviť raňajky. Na pohľad malé rutinné úlohy deťom pomáhajú pripravovať sa na reálny život. Deti vám raz za to poďakujú.
