Neohybné slovné druhy
Môžeme spokojne oddychovať. Von je jasno a nečakajú nás žiadne povinnosti. Domov pôjdeme až večer. Unavene si ľahneme s otcom na deku a premýšľame o dnešnom dni. Hrdinsky sme sa pustili do starej stodoly a celú sme ju upratali. Teraz už len ticho odfukujeme na deke.
Včera nám bolo veľmi smutno. Omylom sme vyhodili tetinu vzácnu šatku. Pomýlili sme si ju so staro vyzerajúcou handrou. Dnes je nám už veselšie. Teta sa už nehnevá a radostne sa s nami rozpráva. Má pre nás dobrú správu. Ráno bol u nás sused, ktorý jej doniesol šatku späť.
Tam kráča moja spolužiačka aj s mamou. Ju som však vôbec nespoznala. Mňau, ozvala sa naša mačička. Vonku je veľmi chladno. Obleč sa teplejšie! Vpravo na poličke medzi knihami je založený list od teba. Nezobrali si so sebou ani vodu. V kôlni sme našli motyku, rýľ aj starý bič. Dnes som nič nepočul o Jožkovi ani o jeho bratovi.
Tam kráča moja spolužiačka aj s mamou. Ju som však vôbec nespoznala. Vôbec mi to nechýbalo. Mňau, ozvala sa naša mačička. Vonku je veľmi chladno. Obleč sa teplejšie! Vpravo na poličke medzi knihami je založený list od teba. Nezobrali si so sebou ani vodu. V kôlni sme našli motyku, rýľ aj starý bič. Dnes som nič nepočul o Jožkovi ani o jeho bratovi.
Okolo nášho domu sa potulovali cudzie mačky. Bolo ich päť. Nuž nelenil som a začal som ich vyháňať z dvora. Dokonca sa mi to takmer podarilo. Bežal som za nimi do záhrady. Ušli mi. Zajtra ich isto pochytám. Sestra a mama mi pomôžu, lebo ich tiež hnevajú. S nami sa zahrávať nebudú! Večer nám už určite nebudú mňaukať pod oknom. Vrátime ich späť domov. Len aby sa nám to podarilo.
Naša škola sa nachádza na okraji mesta. Oslavovali sme tridsiate výročie jej založenia. Žiaci športovej triedy sa venujú atletike. Získali druhé miesto. Ivan dobehol až dvadsiaty prvý. My sme hrali tenis a oni futbal. Celkom sa nám darilo. Mali sme štyridsaťdva bodov. Aj keď ma Matúš dva razy porazil, zostali sme najlepší kamaráti.