Silvia Bodláková učí matematiku a informatiku už viac ako 25 rokov. Patrí medzi tých neúnavných učiteľov, čo skúšajú stále niečo nové a píše dokonca aj vlastné učebnice.
Aké sú jej skúsenosti s “tradičným” učením a ako je možné matematiku prepájať? Aké zmeny pozoruje na dnešných žiakoch?
Považujú Vás rodičia za ”starú školu”? Skončila som školu ako učiteľka matematiky ešte v poslednej dekáde minulého milénia. Áno, som pre mnohých rodičov vraj stará štruktúra. No, je to asi pol na pol. Tí čo majú doma s deťmi rozumný vzťah, rozprávajú sa s nimi, učia, navštevujú divadlá či múzeá, s tými sa zvyčajne zhodneme. Nie, neučím ako sa dnes povie, že “staro”.
Čo to znamená, keď niekto učí “staro” ? Pod tento pojem patrí napr. bifľovanie matematiky bez prepájania súvislostí . Tak určite neučím. Pociťujem, že týmto štýlom sa učia napríklad v britskej škole, alebo to vidím roky na Ukrajincoch v triede, že sa tak učili doma. Trochu môžem porovnať. Mám v triede cudzincov z rôznych krajín.
Akým štýlom sa má matematika učiť? Som zástanca toho, že časť matematiky je potrebné sa naučiť naspamäť. Časť sa začať učiť niekde úplne inde – napríklad aj na výtvarnej alebo pracovnom vyučovaní. A časť naozaj hľadať, skúmať a objavovať, čo by malo byť obsiahnuté v škole asi na 25 %.
Ako sa dá učiť matematika na výtvarnej alebo pracovnom vyučovaní? Napríklad skladanie papierovej lodičky, lietadla, parníka či neba-pekla na pracovnom vyučovaní na prvom stupni. Na začiatku školského roka 2019-2020 som suplovala techniku v triede, kde učím matematiku. Bolo v nej 23 žiakov a učili sme sa skladať parník z papiera. Rozprávala som im ako zložiť papier, čo odtrhnúť a používala som pojmy ako uhlopriečka, strana štvorca, stred strany štvorca, stredná priečka. Vôbec nevadilo, že sa pojmy ešte neučili – pretože videli, čo som prehla a ako sa zmenil tvar, občas som aj povedala uhol a jeho veľkosť. Moje ruky som mala namierené na kameru a cez počítač premietala na projekčné plátno.
Bez mojej osobnej asistencie poskladal parník iba jeden žiak. Teda staval sám podľa ukazovania na plátne a hovoreného slova. Takéto názorné učenie som zvykla robiť aj predtým v iných triedach a na nižšom stupni. Až takýto hrozitánsky pomer nepochopenia a pochopenia som nikdy predtým nezaznamenala. Minulý školský rok som skúsila niečo podobné u šiestakov na konci školského roka. Dopadlo to podobne.
Čo považujete za výhody učenia prostredníctvom skladania? Páči sa mi, že dieťaťa sa pri skladaní učí názvy a spôsob zapísania pracovného postupu aj s obrázkami. Lepšie sa učí vyjadrovať, rozširuje si slovnú zásobu, uvedomuje si aký pojem čo znamená a o rok na matematike si pri učení sa o uhlopriečke štvorca prepojí súvislosti, ktoré pozoroval na skladaní z papiera.
Používajú sa na matematike aj pokusy? Pokusy by som nechala najmä na fyziku a chémiu. A tu sa zase zastavím. Práve na týchto predmetoch ma udivuje, že boli zrušené laboratórne práce. Učili sme sa na nich dôslednosti, systematickosti aj úhľadne upraviť záverečnú písomnú prácu. A toto určite chýba dnešným mladým ľuďom.
Myslíte si, že deti počas posledných rokov stratil záujem o učenie? Nie je pravda, že pandemickým uzavretím škôl sa deti neučili, či ich vedomosti a zručnosti neboli dostatočné. Bolo to aj predtým. Za moju prax pozorujem významné zmeny hlavne po zmene osnov, kedy sa napríklad na nejaké obdobie strátilo z prvého stupňa pracovné vyučovanie a postupne sa učivo aj kompetencie, ktoré ním majú deti získať, vysúvajú do vyšších ročníkov. Podľa mňa sú deti potom “prezreté” a už sa to nedokážu naučiť.
Celkovo sú deti čím ďalej menej sústredené, všetko chcú mať urobené na jeden krok, málokedy chcú robiť úlohy s dlhším textom. Je veľmi náročné deti zaujať a primäť ich k aktívnej práci. Niekedy mám pocit že “väčšiu” polovicu nič nebaví. A to píšem o vyšších ročníkoch ako napríklad šiestaci a starší.
Spomínate pandémiu, zistili ste v tomto období o žiakoch niečo, čo ste pred tým nevedeli? Počas prvého pandemického obdobia uzavretia škôl sme si viacerí učitelia uvedomovali jednu závažnú vec. U detí, ktoré nie sú logicky a systematicky zamerané a nie sú (žiaľ, ani v šiestej triede) ešte samostatné a nevedia sa zmobilizovať bez rodiča, tam musí pomôcť rodič. Klobúk dolu pred rodičom, ktorí zmobilizovali všetky sily a dokázal svoje dieťa primäť k pracovnej aktivite, hoci sedelo na posteli s tabletom …
Práve pre takýchto rodičov a ich deti sme spolu s vydavateľstvom Libera Terra urobili pracovné zošity s názvom Minimá z matematiky. V pracovných zošitoch nájdete písomné vysvetlenia aj na videu, možnosť precvičovať si priamo v pracovnom zošite či online a urobiť si online test.
Neskôr sme si uvedomili, že pracovné zošity sú vynikajúcim pomocníkom aj pre tých, čo často vymeškávajú školu pre zdravotné dôvody. Zošity si pochvaľujú dokonca aj učiteľky v nemocniciach.
Čítajte viac na: https://www.dobre-napady.sk/magazin/1837-liberaterra-ponuka-aj-pracovne-zosity-minimum-z-matematiky
Loading...