Na hodine náboženstva

Prijímané s rozpakmi, odstrkované na nepohodlné časy, používané mnohými rodičmi ako alibi voči svojmu svedomiu, že deti tam niečo dobré naučia a/alebo dokonca ich polepšia. Dať si tento názov do google, stanete sa spoluaktérom vášnivých debát pre a proti. Ako to teda s náboženstvom v školách je a má byť?

Trošku paragrafov

Vyučovanie náboženstva na školách – to znamená na štátnych, cirkevných aj súkromných – vyplýva z článku 23 Ústavy, podľa ktorého cirkvi a náboženské spoločnosti zabezpečujú vyučovanie náboženstva. K tomu zákon č. 308/1991 Zb. pripomína, že každý veriaci človek má právo byť vychovávaný v náboženskom duchu, rovnaké právo potvrdzuje aj zákon 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl. Podľa neho vyučovať náboženstvo môžu registrované cirkvi a náboženské spoločnosti vo všetkých školách a školských zariadeniach, ktoré patria do vzdelávacej sústavy nášho štátu.

Ktorá cirkev môže?

O vyučovanie náboženstva môže žiadať každá registrovaná cirkev na Slovensku, tým pádom aj rodičia detí z týchto cirkví podľa Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a registrovanými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní. Tento dokument sa môže rodičom hodiť, ak majú pocit, že hodine náboženstva nie je venovaný dostatočne vhodný priestor alebo majú problém so zaradením vyučovania náboženstva na škole vo svojej viere.

Kto môže učiť náboženstvo

Učiť môžu osoby poverené jednotlivou cirkvou po splnení ustanovených interných podmienok tej-ktorej cirkvi a po splnení všeobecne záväzných právnych predpisov. Znamená to, že učiť môže kňaz, rehoľná sestra, katechéta alebo iný človek, ktorý je poverený svojou cirkvou, teda má tzv. kánonickú misiu.

Polemiky typu, či je lepšie, ak náboženstvo učí kňaz alebo laik (teda človek bez svätenia) nemá šancu na úspech. Rozhodujúce je, aby učiteľ náboženstva (ako sa má správne nazývať miesto obvyklého názvu katechéta) mal nielen patričné vzdelanie, za čo zodpovedá cirkevné spoločenstvo, ktoré mu misiu na vyučovanie dáva, ale aj dobrý vzťah a prístup k deťom či k mladým ľuďom. Výhodou kňazov je istá dávka autority, ale dobrý učiteľ náboženstva môže mať lepšie „PR“ u svojich žiakov ako kňaz. Učenie náboženstva je tak špecifický a náročný predmet, že nie je jedno, kto a ako ho učí.

Učitelia náboženstva musia mať pedagogické a odborné vzdelanie, a cirkev zabezpečuje aj ich ďalšie vzdelávanie, teda nemôže učiť úplne hocikto. V prípade katolíckeho náboženstva je potrebné, aby učiteľ mal ukončené vysokoškolské vzdelanie. O ďalšiu jeho formáciu sa stará Katechetické pastoračné centrum, ktoré by malo byť v každej diecéze. O tom, ako to presne má vyzerať vo vašej denominácii, je najjednoduchšie sa informovať priamo vo vedení Vašej cirkvi.

Teda ako?

Vyučovanie náboženstva rozhodne nie je o strašení peklom, ani o drilovaní dogiem. Podľa pravidiel má byť skutočne vzdelávacím predmetom, to znamená, že deti by sa na tejto hodine mali naučiť základné pravdy svojej viery, a to primerane takým spôsobom, aby to bolo pre ne prijateľné a pochopiteľné vzhľadom na vek a schopnosti.

Na toto slúžia sylaby, učebné osnovy, ktoré má každá náboženská spoločnosť vypracovať na jednotný postup pri vyučovaní náboženstva. Rámcový vzdelávací program  vyučovania katolíckeho náboženstva na všetkých školách (teda od materských, cez základné, stredné, špeciálne a aj materské) schválila Konferencia biskupov Slovenska v roku 2008. Reagovala tak aj na zmeny, kedy už primárnym zdrojom poznania viery nie je všade rodina. Pre deti sa tak začína rok po roku objavovanie 13 etáp od cesty lásky, cez slobodu človeka až po lásku a život tak, že každý rok sa venujú jednej nosnej téme, na ktorú nadväzuje ďalší rok.

Evanjelické náboženstvo taktiež vychádza z podkladov, ktoré každý rok tematicky pripravia formou metodických usmernení. Na tie vlaňajšie sa môžete pozrieť, deti od prvého ročníka hovorili napríklad o dare rodiny, o stvorení aj o príchode Ježiša na svet.

Všetky sylaby a učebné osnovy musí po vypracovaní tou-ktorou cirkvou ešte schváliť Ministerstvo školstva, mali by byť k nahliadnutiu aj pre vás priamo na ústredí cirkvi, kde môžete tiež kontrolovať, čo sa deti majú učiť a čo sa v skutočnosti učia.