Školské pomôcky? Také už nekúpite!

Papier bol drahý a tak sa nepoužíval v takej miere, ako dnes. Základnou školskou pomôckou na písanie aj počítanie bola kedysi bridlicová tabuľka. Bola to obojstranne vyleštená bridlicová doska osadená do dreveného rámu. Na jednej strane mala vyryté riadky (na písanie), na druhej štvorcovú sieť (na rátanie). Vydržala dlho, len bolo treba dávať pozor, aby sa nerozbila.

Veľmi kvalitné bridlicové tabuľky sa vyrábali v Mariatáli, dnešnej Marianke. Známe mariatálske tabuľky vraj dokázali pokryť asi polovicu spotreby celej habsburgskej monarchie a vyvážali ich aj do Ameriky a Ázie.

Peračník, perá, ceruzky,…?

K bridlicovej tabuľke patril griflík, ktorým sa na ňu dalo písať. Vyrábal sa tiež z bridlice, ale mäkšej, mal podobný tvar ako ceruzka – dlhý, tenký, so zašpicateným hrotom. Keď sa otupil, zastrúhal sa strúhadlom. Griflíkom napísané sa z tabuľky dalo zmazať handričkou alebo hubkou.

Učebnice?

Základnou učebnicou bol šlabikár. Tlačené šlabikáre boli vzácne, z nich sa žiaci učili čítať, bola v nich abeceda, jednoduché aj náboženské texty, básničky a neskôr pribudli obrázky. 

Žiacka knižka?

Nebolo treba, aby učiteľ písal dlhé poznámky o správaní sa žiakov. Ich rodičov poznal a tak s nimi rovno prehodil zopár slov. A niekedy nebolo treba ani to. S „vykukmi“ si to vybavil rovno na mieste činu – trstenicou.

Rozvrh hodín?

Až Mária Terézia sa postarala o povinnú školskú dochádzku, keď v rámci zvýšenia gramotnosti nariadila povinnosť navštevovať školy chlapcom aj dievčatám od 6 do 12 rokov. Mali sa učiť písať, čítať, počítať a náboženstvo. No napriek povinnosti, do školy deti chodili prevažne len v zimných mesiacoch, v lete ich potrebovali rodičia ako pomoc pri poľných prácach.

Boxík na desiatu?

Žiadne cereálie, ani balené výživky. Niekde bola škola hneď v dedine a tak ani k maminým hrncom nebolo ďaleko. Inde sa však chodilo do školy aj cez chotár a tak dobre padlo mať so sebou aj voľačo sýtejšie – kus chleba, škvarky, slaninku, pečené zemiaky, varené vajíčko, jablká, hrušky.   

K desiate čosi na zahriatie?

Nemyslím tu čaj v termoske. Aby bolo v triede teplo, všetci žiaci museli do školy nosiť aj polienka na zakúrenie v piecke.

 Vyfešákovaní od hlavy po päty?

Áno, to každopádne. Školský rok sa začínal na jeseň, aj keď nie presne 1. septembra ako dnes. To pre spomínané poľné práce a robotu na dvore, kde deti ešte museli pomáhať.

	Prečítajte si tiež: Čo všetko školákom treba do školy.

Niekde šli teda do školy až po Všechsvätých, ale aj to sa mnohé ešte pár dní či týždňov omeškali. No ale keď sa už vybrali, mama im kázala sa umyť, očesať a obliecť do pekných nových šiat. A keď aj nové neboli, dali si na seba tie, čo vlani nosil ich starší brat či sestra. A takto pekne a čisto vyobliekaní mohli zaklopať na dvere dedinskej jednotriedky. 

(4 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...