Do školy. A mimo domu.

V časoch, keď som hltala romány zo štúrovského obdobia alebo pozerala na filmy s témou dvoch storočí nazad, mi vždy stislo oči, keď som videla nakladať malého drobca na voz – lebo šiel do školy.

Nemal často ani desať rokov, v ruke pomaly lodný kufor, parádny oblek, mama v slzách. Nevideli ho aj pol roka a bez mobilu, spojenia len dúfali, že sa to dieťa nepokazí a v cudzom svete uspeje.

V septembri podobnú drámu budú mnohí rodičia prežívať znovu a už teraz riešia dilemu, ako čo zorganizovať a urobiť, aby dieťa na novej škole mimo rodného mesta dodržiavalo pravidlá rodiny aj bez denného dohľadu.

Tie naše deti (?) už sú trošku väčšie, ako chlapec z románu, ale nám sa stále zdajú byť nezrelí a neskúsení – čo si oni samozrejme rozhodne nemyslia.

Fakt na zamyslenie však ostáva: ako to celé uhrať?

Nech bude dieťa kdekoľvek, potrebujete byť s ním v kontakte – takže počítajte s tým, že ak doteraz nemalo mobil, bude ho iste treba zadovážiť. Je dôležitý nielen pre vás, aby ste boli pokojní, kde je, ale aj pre nepredvídané situácie hlavne so zmenou programu v škole alebo s výpadkom spojov. Samozrejmosťou je dohodnúť si jasné pravidlá používania telefónu, naše dochádzajúce deti to vzali rozumne a s mobilom sa nehrajú na náš účet.

Dôležité je potom uvedomiť si dve základné veci: bude moje dieťa iba denne dochádzať alebo bude na internáte?

Pokiaľ ide o dochádzanie, isto treba najprv preveriť možnosti dochádzania spojmi časovo a nezabudnúť pri tom na to, aká labilná dokáže byť mestská hromadná doprava. Nám pomohlo, keď prvé dni školského roku šiel s dcérou manžel až ku škole a potom zas po ňu, aby si zvykla aspoň na základné spoje, ktorými sa dostane tam, kam treba. Aj tak sme sa nevyhli „strateniu“, keď ju na štvrtý deň nechal poobede testovať krátku trasu zo školy k nemu do práce samu – a nebolo to veselé, pretože ešte nemala mobil.

Internát

Ak je dieťa v inom meste ubytované, výhodou je, ak sa podarí dať ho niekam do rodiny. Ak je na internáte, treba aspoň v počiatkoch ísť s ním a zistiť, s kým býva, aký majú dozor, aké pravidlá, spôsob a systém ubytovania.

Počítajte ako rodičia s tým, že takáto škola vás bude na začiatku, ale aj potom, stáť viac času: už len prvé vybavovačky ohľadne internátu, stravy, a iných dôležitých papierov (napríklad potvrdenia pre železnicu) vám zaberú dosť hodín. Kapitolou samou o sebe sú rodičovské združenia – pre dochádzajúceho rodiča je to bič. Problémom je, že mnohí učitelia chcú komunikovať s rodičom osobne, a tak telefón či mail porieši len tie skutočne najnevyhnutnejšie situácie.

Ešte pred nástupom do školy treba isto urobiť s novým stredoškolákom pohovor medzi štyrmi okami a dať mu najavo nielen našu dôveru, ale aj ho poveriť zodpovednosťou ísť v šľapajach, ktoré dostal doma – čo teda môže, čo musí a čo v žiadnom prípade nebudete tolerovať. Odchod do školy mimo domova je lakmusový papierik vašej výchovy a vášho vzťahu – lebo ani pri najlepšej vôli nebude možné dieťa chrániť a kontrolovať tak, ako to bolo doteraz.

Nezabúdajte na to, že či už bude stredoškolák dochádzať alebo príde len raz za týždeň, bude sa mu žiadať viac komunikovať večer alebo cez víkend, aby si vynahradil to, čo nedostane pobytom doma. Skúste teda zvážiť posunutie večierky a dať priestor na vyrozprávanie sa. Nakoniec – komunikácia o tom, čo prežíva, bude dôležitá aj pre vás, aby ste vedeli, čím stredoškolák žije.

Aj keď prvé týždne a mesiace budú chaotické, nebojte sa – v konečnom dôsledku to prinesie do vašej rodiny jedno nové, zodpovedné, samostatné dieťa, teda skoro polodospeláka.

foto:sxc.hu