Vyberáme deťom krúžky

S príchodom septembra a s nástupom detí do školy sa spája aj zápis detí na rôzne krúžky a záujmové aktivity.

Niektorí pokračujú v rozvíjaní talentov a v trávení voľného času tam, kde prestali minulý rok, druhí možno prišli na to, že krúžok, čo navštevovali minulý rok bola poväčšine strata času a peňazí, iným stačili krúžky v škole v rámci školských klubov a aktivít, ďalším sa na žiaden krúžok chodiť nechce alebo si ho nemôžu (finančne či časovo) dovoliť, a niektorí-ako napríklad aj my-ešte len s návštevou krúžkov začínajú.

Pravdou je, že u tých najmenších detí o krúžkoch rozhodujeme najmä my, rodičia. A to je aj správne, veď komu inému tak záleží na intelektuálnom, telesnom, sociálnom a duchovnom rozvoji nášho dieťaťa a kto ho pozná lepšie ako my?

Napriek tomu veľakrát rozhodneme za dieťa štýlom „o ňom a bez neho“ a častokrát sa naša voľba ukáže aj ako nesprávna a pre dieťa nevhodná. Rodič sa snaží dať dieťa na taký krúžok, ku ktorému dieťa inklinuje, na čo má sklony. Návšteva záujmových aktivít je každopádne dobrá aj v tom, že dieťa vychováva, vedie ho k zodpovedosti, k vytýčeniu si cieľov, priorít, k samostatnosti, k vytrvalosti, k dokončeniu toho, čo raz začnem a podobne.

Samozrejme pozitívne je, ak chceme v deťoch rozvíjať talent, nie práve štastné, ak dieťa zapíšeme na neúmerne veľa krúžkov, a to je potom náročné nielen pre rodiča. (Kto dieťa odvezie na krúžok, kto ho počká?) a jeho peňaženku ale aj pre dieťa, ktoré sa cíti preťažené školskými povinnosťami a úlohami z krúžku a nemá čas na rodinu, oddych, zábavu, hru.

Vybrať krúžok nie je až také jednoduché, hoci ponuka je dnes široká. Pri hľadaní krúžku pre naše deti som sa celkom zapotila:

Najprv som mala podmienku, aby obaja súrodenci s trojročným vekovým rozdielom, mali spoločný krúžok a my rodičia jednoduchšiu organizáciu pri dovoze, rozvoze a časovom zladení. To sa však ukázalo žiaľ ako nepriechodné, lebo čo mohol starší, to nemohol mladší, keďže vek je pre krúžky často určujúcim kritériom a čo baví jedného nebavilo druhého, takže je náročné nájsť spoločný záujem oboch.

Ako bývala dlhoročná žiačka hudobnej školy odbor Hra na klavíri som sa snažila deti zlákať na hudbu. Sama viem, aké nádherné rozšírenie obzoru hudba a hudobný nástroj ponúka, čo sa dieťa všetko popritom, že vie čítať noty a na niečom hrať-nerobme si ilúzie, je to cvičenie a cvičenie a keby nie rodičov, mnohí z nás by s tým „praštili“ už po dvoch razoch., je to aj relax, naučí sa vystupovať pred obecenstvom a iné. Žiaľ hudobný sluch sa u jedného z nich ešte nestihol prejaviť,a zrejme by to bolo len trápenie, nútiť ho na niečo hrať, keď on to jednoducho nepočuje… Takže hudobnú zatiaľ nie.

Folklórne tance – napriek tomu, že súvisia s hudbou ich oboch zaujali, ale po surfovaní na viacerých stránkach detských folklórnych súborov, čo sú blízo nášho domu, ma to nejako vyľakalo. Vek tiež obmedzený, treba prejsť konkurzom, nácviky sú dvakrát týždenne, vlastniť kroj a iné. Čo mi na krúžkoch asi najviac prekáža je to, že všade chcú z detí spraviť profesionálov. To v podstate nie je zlé, ak na to dieťa má, ale čo ak si chce napríklad futbal zahrať len pre radosť raz do týždňa a netúži ísť kopať každý sobotný futbalový zápas? Ani ja netúžim stráviť každú sobotu, keď sme konečne všetci spolu, sedením na štadióne…Hoci chápem, krúžky, to sú aj obety zo strany rodičov aj detí. Veď platí: ak niečo chceš robiť, rob to poriadne. Ale občas sa mi zdá, že sa to niekde preháňa.

Tenis – príliš individuálny šport na jeho povahu, judo-to nechcem vedieť, akoby vyzerali ostatní súrodenci…., gymnastika vhodná pre 6-ročného chlapca asi veľmi nie je. Napadlo ma ešte plávanie pre neplavcov (nie športové), to by ich bavilo, ale to som sa už spamätala neskoro. Plavecké výcviky sú v septembri v Bratislave už dávno passé, obsadené od augusta. Dostala som pocit, že asi všetky deti predkškolského veku chodia na plavecký. Sklamanie. Som tam, kde som bola na začiatku?

Skúsim ešte jazdectvo, vzťah k prírode majú vrelý, ale väčšina klubov berie deti do kurzov až od 8 až 10 rokov, darmo vysvetľujem, že oni by sa o koníka len starali, občas si zajazdili, nie závodne, len pre radosť.  

Vytvarná nám tiež veľmi nejde. Ak by sme chceli skúsiť dramatický, museli by sme zlepšiť naše vzťahy s logopédkou. Skúsim ešte skauting (vplyv rodiča na krúžky je nesmierny) a potom už neviem. Možno by som len mala vydržať, nechať v nich tie koníčky dozrieť a počkať, ale mám obavy, aby som nepremeškala nejaké ich šance, aby mi zas nepovedali, že na daný koníček je vaše dieťa už pristaré, to malo dávno od troch rokov chodiť do prípravky…