Zo zákulisia školských jedální

Na jar minulého roku verejnosť zaregistrovala blog škótskej školáčky, ktorá v ňom začala uverejňovať fotky svojho každodenného obeda. Prvá fotografia – na nepríťažlivom tanieri nasypaná kukurica, kroketa, kus pizze a minimuffin. Nečudo, že školáčke Marthe sa to zdalo primálo a tak brala fotografiu ako dôkaz aj pre otca, ktorý sa stále čudoval, ako môže byť po obede v škole taká hladná.

Marthin blog vzbudil celosvetový novinársky aj kulinársky záujem. Napriek pokusu vedenia jej školy zakázať jej fotografovanie obedov, do dnešného dňa sa na blogu môžete dozvedieť, ako ďalej obedovala Martha, ale aj jej rovesníci v rôznych kútoch sveta. Tí jej totiž posielajú fotky zo svojho školského stravovania stále ďalej.

Školské stravovanie u nás

Predpokladáme, že väčšina z vás niekedy nejaké hromadné stravovanie zažila. Niekto spomína rád, niekto s istým napätím v žalúdku. Dnes už veľa z vás k vlastnej skúsenosti z detstva pridáva aj skúsenosť rodičovskú. Niekedy nám deti s nosom strčeným v hrnci po príchode domov hlásia, že v škole bol na obed humus alebo gebuzina. Inokedy si pochvaľujú a pýtajú ešte aj dupľu.

Občas máme ako rodičia pocit, že tie porcie by mohli byť väčšie, najmä po vzhliadnutí na priesvitno natretých desiatových chlebíkov v škôlke som mala ten výrazný pocit … občas pri prečítaní jedálneho lístka zaveseného v inštitúcií my sami máme pocit, že pod týmto názvom by sme ten obed hádam nejedli …

Na druhej strane je pohľad ľudí zodpovedných za školské stravovanie a utrápený pohľad vedúcej školskej jedálne, keď vyslovila otázku: „Povedzte mi, akú polievku vaše deti jedia, ja už neviem čo mám variť. Takmer všetku ju vylievame, tie deti akoby neboli na polievky vôbec zvyknuté.“ No, moje deti jedia polievky asi v piatich prevedeniach, no mňa doma neskontroluje žiadna inšpekcia, môžem si to dovoliť. Vedúca v školskej jedálni nie.

Čo ovplyvňuje fungovanie školskej jedálne?

Keďže v pondelok začína šk. rok, budú prvé rodičovské združenia, budete prihlasovať deti na obedy, desiate, nemusí sa vám vždy všetko pozdávať, tak vedzte, že v školských jedálňach (škôlky, školy, stredné školy) to funguje podľa nejakých pravidiel, predpisov, vyhlášok, tabuliek, všeobecne záväzných nariadení a ešte kadečoho iného.

Na Slovensku bolo v roku 2011 4239 zariadení šk. stravovanie v pôsobnosti 2 111 zriaďovateľov. Najviac z nich (1 972) je v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, 93 je v súkromných rukách, 30 cirkevných a po 8 patrí pod krajské šk. úrady alebo VÚC (zdroj: MŠSR).

Limity podmienok školského stravovania upravujú ustanovenia §139 – 142 zákona č. 245/2008.

Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Od januára tohto roku platí (podľa zákona č. 390/2011) to, že zriaďovateľ môže do tejto sumy začleniť aj príspevok  na úhradu režijných nákladov. V preklade teda – ak tak rozhodne zriaďovateľ – môžete v každomesačnom poplatku za stravu prispievať napr. na energie. To, ako je to vo vašej škole, zistíte u zriaďovateľa, pokiaľ je to obec – tak prijíma toto rozhodnutie všeobecne záväzným nariadením. V tomto čase už musí byť účinné.

Pokiaľ je zriaďovateľom školskej jedálne niekto iný, treba sa práve u tohto zriaďovateľa domáhať spôsobu, ako bola vypočítaná cena stravnej jednotky.

U jedného zriaďovateľa by ste sa preto nemali stretnúť s rôznou výškou sumy, za jeden obed. Ako sme už vyššie uviedli, cena sa odvíja jednak od nákladov na potraviny podľa vekových kategórii – vždy však v rámci jednej obce by malo byť stanovené rovnaké pásmo pre všetky školy v pôsobnosti obce. Ministerstvo školstva uvádza, že „vzhľadom na skutočnosť, že v rámci Slovenskej republiky sú rozdielne cenové relácie v dodávkach potravinových komodít, z ktorých sa strava v zariadeniach školského stravovania pripravuje“, je potrebné mať viacej pásem, z ktorých si zriaďovateľ môže vybrať.