Rozvíjanie grafomotorického prejavu dieťaťa II.

V predošlom článočku sme si povedali, čo je dobré vedieť, keď chceme podporiť grafomotoriku svojho dieťaťa a tiež aké uvoľňovacie cviky môžeme využiť. Dnes sa pristavíme pri druhej skupine grafomotorických prvkov.

II.skupina prvkov

Táto skupina je charakteristická pre vek 4 – 5,5 roka a pre prvky, ktoré sem patria, je potrebné väčšie rozpätie a širšia škála koordinovaných pohybov spolu so zámerným udržaním vzdialenosti (napr. pri kresbe špirály musí dieťa udržať rozpätie medzi jednotlivými líniami).

Špirála je náročná na koordináciu odhad vzdialenosti medzi čiarami, dieťa do pohybu musí zapojiť ruku od ramena až po zápästie. Motiváciou pre kresbu môžu byť slimáčikove ulitky alebo bludisko. Deťom môžeme predkresliť na papier veľkú špirálu a oni je zo začiatku obťahujú. Potom im pripravíme začiatok špirály a oni ju dokončujú.

Zvládnutie šikmej čiary všetkými smermi sa objavuje najčastejšie na kresbách slniečok, kedy deti kreslia lúče svietiace na všetky strany. Vedie čiar šikmým smerom začíname spájaním šikmo umiestnených obrázkov (motiváciou môže byť spájanie dvoch rovnakých predmetov na obrázku, rôzne dráhy alebo šmykľavky). Až neskôr sa prechádza na spájanie bodov od stredu kruhu von. Motiváciou môžu byť obrázky „krájania torty“, dážď padajúci z obláčika.

Vlnovka si vyžaduje zvládnutie horného aj spodného oblúku a preto k jej kresbe pristupujeme až v čase, keď má dieťa oboje „v ruke“. Najjednoduchšie je kreslenie vĺn kedy ešte nevyžadujeme presnosť (vlnky v mori). Vždy kreslíme zľava doprava. Postupom času by vlnky mali byť zhruba rovnako ďaleko od seba a línie by sa nemali prekrývať.

Motiváciou okrem klasických vĺn môžu byť kopce, vzorček na šatách, alebo slalom.

Elipsa vychádza z prirodzeného pohybu zápästia a pre väčšinu detí je to nenáročný pohyb. Niektoré deti môžu mať problém pri rozlišovaní kruhu, špirály a elipsy. Neponáhľame sa, ale pomáhame dieťaťu vnímať rozdiel. Dieťaťu môže pomôcť, keď najskôr nakreslíme tvary na veľký papier, dieťa ich postupne prechádza prstom a potom ceruzkou.

Motiváciou pre kresbu elipsy môžu byť slivky, šišky, behanie po ovále.

Ďalším prvkom tejto skupiny sú „zuby“ – ostré obraty. Ich kreslenie znamená zvládnutie šikmých čiar a zmeny smeru vo vedení čiary. Toto nie je jednoduché: dieťa musí pri vedení čiaru ruku pozastaviť, nezdvíhať ju, zmeniť smer a pokračovať v čiare. Ak to nevie, tak aj v spontánnej kresbe nebudú napr. strechy špicaté, ale zaoblené.

Zmenu smeru môžeme navodiť cvičeniami

• Spájanie bodov šikmými, vzájomne sa pretínajúcimi čiarami. Motiváciou  môže byť behajúca myška za syrom. Dieťa vedieme k neprerušovaniu čiary, k dotiahnutiu línie.
• Obťahovanie hojdačky, kolísanie, motivácia húpavým pohybom. Spočiatku je vhodné, keď dieťa kresbu len obťahuje. Môžeme napomáhať aj slovne: „Hojda a zastavím sa, hojda a znova sa zastavím.
• Kreslenie zubov medzi oporné body. Môžeme začať obťahovaním ostrej kľukatej čiary. Pri samotnom kreslení zubov dbáme na to, aby boli naozaj špicaté. Až pokiaľ dieťa zvláda zmenu smeru a špicatý tvar, zameriavame sa na približne rovnakú veľkosť zubov. Motiváciou môžu byť zuby na pílke, zuby krokodíla, chrbát zmije.

Posledným prvkom tejto skupiny sú spojené oblúky. Pri nich tiež dieťa potrebuje zvládnuť zmenu smeru, tak ako pri zuboch. Ak toto nezvláda, tak zväčša kreslí nie spojené oblúky, ale kladie jednotlivé oblúky vedľa seba. Motiváciou na spojené oblúky môže byť žabka skákajúce cez lekná na vode, vtáčik lietajúci z konára na konár, koník preskakujúci prekážku.

Pripravené podľa: Bednářová, Šmardová: Rozvoj grafomotoriky (Computer Press)