Integrácia pre „iné“ deti

Ak ste rodičom drobca, ktorý má už 6 rokov a k tomu nejakú tú nebežnú diagnózu, iste zvažujete, čo ďalej s ním. Dať ho do špeciálnej školy, ďaleko od rodiny, prípadne zažívať dennodenné dochádzanie? Alebo skúsiť „normálnu“ školu a integráciu?

Časy, kedy sa všetci postihnutí bez ohľadu na to, čo im bolo a ako ich to obmedzovalo zatvárali do špeciálnych škôl a ústavov, a my sme o nich takmer nevedeli – pokiaľ sme ich nemali v rodine – sú dávno preč. Mnohé z detí sú pri troške snahy učiteľa a vedenia školy schopné zvládnuť bežnú základnú školu. Pre spolužiakov a deti okolo je to tiež jedna obrovská škola empatie a prijatia druhého takého aký je: to, že človek má isté zdravotné obmedzenie, neznamená, že je neschopný samostatného života a lásky.  Nehovoriac o tom, že škola dávania je tou najdôležitejšou, ktorá sa obom stranám detí dostane – a je to škola na celý život.

Čo teda potrebuje urobiť rodič?

Ísť normálne na zápis do školy podľa svojho bydliska a nezabudnúť si vziať platný občiansky a rodný list dieťaťa, tak, ako pri ostatných deťoch. Navyše treba vziať so sebou aj doklad o jeho zdravotnom postihnutí, dobré je tiež priniesť žiadosť (písomnú) o integráciu dieťaťa.  Ideálne je prísť trošku skôr a informovať vedenie školy o zdravotnom postihu dieťaťa a o potrebe integrácie. Takto sa aj škola môže pripraviť na prijatie dieťaťa a zároveň odporučiť rodičovi, aké dokumenty a vyšetrenia je potrebné absolvovať pred zápisom, prípadne výsledky doniesť podľa dohody.

Riaditeľ školy rozhodne, či je vhodné zaškolenie alebo je potrebné urobiť iné kroky. Uvažuje sa nad iným druhom a typom školy, oslobodením od povinnosti dochádzať do školy alebo nad oslobodením od povinnej školskej dochádzky. K tomu mu má pomôcť odborná pedagogická komisia, ktorú je povinný zvolať na riešenie prijatia žiaka so zdravotným postihnutím.

Aké sú možnosti?

Podľa nového školského zákona je na prvom stupni ZŠ možné vzdelávať deti individuálne. Na to je potrebná práve žiadosť o integráciu, a zo strany školy pedagóg, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady a čo je dôležité, tiež aj osobné: aby dieťa do triedy chcel a aby to s ním v škole vedel popri ostatných deťoch.

Treba sa však pripraviť aj na to, že škola nebude veľmi ochotná ísť do takejto náročnejšej pedagogickej práce. Ak však nájdete učiteľa, vysvetlíte mu situáciu, zdravotné obmedzenia a možnosti vzdelávania vášho dieťaťa, máte väčšiu pravdepodobnosť úspechu. Tu vám isto pomôže, ak sa o nástupe do školy porozprávate u lekára alebo v špecializovanom zariadení, ktoré s dieťaťom navštevujete – oni dieťa poznajú, vedia ho odhadnúť a môžu tiež napísať odporučenie na zaškolenie. V niektorých odôvodnených prípadoch je totiž potrebné, aby sa dieťaťu venoval špeciálny pedagóg – a je na škole, či vám je schopná a ochotná ho zabezpečiť.

Nevzdávajte to!

Ak ste vnútorne – a ako mamy priam intuitívne – presvedčené, že to dieťa v škole bežného typu zvládne, nebojte sa argumentovať a presviedčať, aby váš skoro školák školákom ozaj bol – čo len na skúšku. Mnohé školy ešte stále nezažili kontakt s deťmi, ktoré majú nejaké to zdravotné obmedzenie a robia z komára somára.

Ak chcete písomne vyargumentovať integráciu, (lebo naspamäť sa to asi nenaučíte), skúste použiť aj citáciu z Dohovoru o právach dieťaťa, niekedy takéto páky vedia zabrať:

Uznávajúc osobitné potreby postihnutého dieťaťa sa pomoc v súlade s odsekom 2 poskytuje podľa možnosti bezplatne, s ohľadom na finančné zdroje rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú, a je určená na zabezpečenie účinného prístupu postihnutého dieťaťa k vzdelaniu, profesionálnej príprave, zdravotnej starostlivosti, rehabilitačnej starostlivosti, príprave na zamestnanie a odpočinok, a to spôsobom vedúcim k dosiahnutiu čo najväčšieho zapojenia dieťaťa do spoločnosti a čo najvyššieho stupňa rozvoja jeho osobnosti, včítane jeho kultúrneho a duchovného rozvoja.

(Dohovor o právach dieťaťa bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 104/1991 Zb. a pre ČSFR nadobudol účinnosť 6. 2. 1991.)

Veľa odvahy želá Mária Kohutiarová.