Školská zrelosť – čo sú úlohy rodiča, kým pôjde dieťa do školy

Čo sú známky školskej zrelosti?

Tieto oblasti sú podľa odborníkov pri posudzovaní školskej zrelosti dôležité:

• telesný (somatický) vývoj a zdravotný stav,
• úroveň vyspelosti poznávacích (kognitívnych) funkcií,
• úroveň práceschopnosti (pracovné predpoklady, návyky),
• úroveň zrelosti osobnosti (emocionálno-sociálnej).

Telesná vyspelosť a zdravotný stav

Telesná vyspelosť, teda výška a váha, podľa odborníčok na školskú zrelosť, nie je prvoradým ukazovateľom zrelosti, ale aj tak ju odporúčajú brať do úvahy.

“Drobnejšia telesná konštitúcia môže, ale nemusí, spôsobovať ľahšiu unaviteľnosť, nižšiu odolnosť voči psychofyzickej záťaži. Môže byť tiež nevýhodou v kolektíve hlavne tam, kde je väčšina spolužiakov starších, prípadne fyzicky vyspelejších,” píšu autorky publikácie Školská zrelosť, Jiřina Bednářová a Vlasta Šmardová.

Podľa ich názoru by mal byť dôkladne zvažovaný začiatok dochádzky u detí s výraznejšími rizikovými faktormi v priebehu gravidity, pôrodu alebo v popôrodnej fáze. Napríklad u predčasne narodených detí, s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou, s následnými problémami vo vývoji motoriky a reči. U týchto detí sa tiež častejšie prejavuje porucha aktivity a pozornosti, aj prípadné poruchy učenia.

“Komplikáciou sú tiež časté ochorenie,” hovoria odborníčky. Pretože dieťaťu berú možnosť plynulej adaptácie na zmenu prostredia, sťažujú nadväzovanie nových vzťahov, kamarátstiev. Choroba prináša únavu, nepohodu. Ak je dieťa často neprítomné v škole, chýba mu výklad učiteľa, učivo si neprecvičuje s ostatnými a podobne.

Prečítajte si aj:

Ako má postupovať rodič, keď má podozrenie, že jeho dieťa má poruchu učenia

Poznávacie (kognitívne) funkcie

Sem patrí vizuomotorika, grafomotorika, reč, sluchovné vnímanie, zrakované vnímanie, vnímanie priestoru, vnímanie času, základné matematické predstavy.

Motorické schopnosti sa prelínajú každým dňom v živote dieťaťa. Je dôležité poskytovať mu dostatok príležitostí k prirodzenému pohybu, podporovať ho vo vekovo primeraných športových aktivitách.

Dieťa rozvíja motoriku už len tým, že sa učí obliekať, stolovať, zvládať základné hygienické zručnosti, tým, že pomáha v domácnosti, napríklad chystá na stôl, upratuje si hračky, chce s nami variť.

“Nemali by sme zbytočne namiesto dieťaťa robiť to, čo zvládne samo. Odháňať ho, keď nám chce pomáhať, keď chce robiť niečo spolu s nami,” radia odborníčky.

Medzi hračkami by malo mať dieťa

• stavebnice, skladačky, mozaiky, koráliky, šnúrky na prevliekanie, mikádo.
• K dispozícii by malo mať plastelínu, modurit, nožnice, farebné papiere na vystrihovanie a nalepovanie.
• Dieťa je vhodné motivovať ku kresleniu, vymaľovaniu, dokresľovaniu, práci so štetcami, kriedami. A podobne.

Reč

Deti s oneskoreným nedokonalým vývojom reči mávajú častejšie ťažkosti s čítaním a písaním. Vo väčšej miere sa u nich vyskytujú špecifické poruchy učenia ako je dyslexia, dysgrafia, dysortofrafia, dyskalkúlia.

“Práve predškolské obdobie do šiestich až siedmich rokov je pre vývoj reči tým zásadným. V tomto čase by sme mali venovať náležitú pozornosť rozvoju aktívnej slovnej zásoby tým, že si na dieťa urobíme čas, hovoríme s ním, rozprávame mu, čítame rozprávky, spievame, učíme ho pesničky, básničky, riekanky, trpezlivo odpovedáme na jeho otázky. Dieťa nenechávame nadmerne vysedávať pred televíziou, pri počítači,” pripomínajú odborníčky na školskú zrelosť.

V prípade zaostávania reči (slovná zásoba, výslovnosť) je vhodné navštíviť logopéda a poradiť sa.

Prečítajte si aj:

Špecifická (vývinová) porucha – dyslexia

Sluchové vnímanie

Vplyvom oslabeného sluchového vnímania môžu po začatí školy nastať problémy s čítaním, písaním, zapamätávaním si.

Sluchové vnímanie môžeme podporiť tým, že:

• dieťa učíme počúvať čítané rozprávky, rozprávané príbehy, pesničky, vypočítavanky, riekanky spojené s pohybom.
• môžeme sa hrať hry na lokalizáciu zvuku (odkiaľ zvuk vychádza), na určenie zdroja zvuku (čo zvuk vydáva), na počúvanie a rozoznávanie zvukov z prostredia (čo všetko v danej chvíli počujeme).
• môžeme si odovzdávať odkazy, zadávať inštrukcie.

Medzi náročnejšie činnosti patrí:

• hľadanie rýmov,
• vytlieskavanie slov na slabiky, vrátane určenia ich počtu,
• rozpoznanie začiatočnej hlásky v slove, poslednej spoluhlásky cez hry ako slovný futbal alebo tichá pošta.

Zrakové vnímanie

Predškolák by už mal pomenovať bežné farby, je vhodné učiť ho rozlišovať aj odtiene. Po piatom roku by malo dieťa odlišovať nielen celok, ale aj rozlišovať časti a z častí zložiť celok.

• Rozlišovanie sa dá nacvičovať hrami ako je pexeso, mozaiky, domino, lotto, stavanie stavebníc podľa predlohy.
• Zrakovú analýzu a syntézu podporuje skladanie puzzle, obrázkov, či tvarov, skladanie podľa predlohy, kreslenie obrazca podľa vzoru, dokresľovanie chýbajúcej časti obrázku.
• Zrakovú pamäť posilňujeme aj hrami na zapamätanie, ako je napríklad pexeso, ďalšia dobrá hra je, že ukážeme dieťaťu niekoľko predmetov, tie potom schováme a dieťa má vymenovať, čo videlo, prípadne niektorý predmet schováme a dieťa má vedieť, čo zmizlo.

Vnímanie priestoru

Dieťa aktívne používa pojmy hore-dole, vpredu-vzadu, vpravo-vľavo. Chápe a používa predložkové väzby – na, do, v, pred, za, nad, pod, vedľa, medzi, hneď pred, hneď za, a tiež pojmy ako vysoko, nízko, ďaleko, blízko, prvý, stredný, posledný.

Dieťa sa učí určiť polohu či smer tým, že mu ukazujeme a pomenúvame veci pri každodenných činnostiach, vonku, v knihe, na vlastnom tele, atď.

Vnímanie času

Aby sme podporili orientáciu v čase u dieťaťa, vedieme ho, aby si uvedomovalo základné činnosti obvyklé pre určitú dobu (ráno, dopoludia, napoludnie, popoludní, večer, víkend). Učíme ho všímať si zmeny v prírode, činnosti typické pre jednotlivé ročné obdobia.

Rozprávame sa o tom, čo bude najskôr, neskôr, nakoniec, predtým, teraz, potom, nakoniec, čo bude dnes, zajtra, čo bolo včera. Učíme ho chápať nielen pojmy, ale vnímať aj časovú postupnosť a predvídať, čo sa deje. Určite má význam aj istý režim cez deň, v týždni, v roku (algoritmy, rituály).

Základné matematické predstavy

Začínajú porovnávaním (malý-veľký, krátky-dlhý, málo-veľa, rovnako, viac, menej), pokračujú triedením podľa druhu (napríklad jedlo, oblečenie, ovocie, zelenina), podľa farby, podľa veľkosti, podľa tvaru.

Dieťa dokáže triediť podľa dvoch a viacerých kritérií, napríklad veľké červené kruhy, malé žlté gombíky. Vie, čo do skupiny nepatrí.

Dieťa v predškolskom veku by malo chápať množstvo do 6, niektoré deti zvládajú aj vyšší počet. Rozvoju matematických hier pomáhajú hry ako domino, človeče, kolky.

Práceschopnosť (pracovné predpoklady, návyky)

Práceschopnosť je podmienená hlavne vyzretosťou centrálnej nervovej sústavy, ale úzko podľa odborníčok súvisí aj so zrelosťou osobnosti, so sociálnymi zručnosťami, samostatnosťou, a aj s tým, ako sme dieťa doposiaľ vychovávali.

Všeobecne je pre školskú prácu nevyhnutné, aby dieťa dokázalo sedieť potrebnú dobu v lavici, aby venovalo pozornosť učiteľovi, sledovalo jeho výklad, sústredilo sa na prácu, aby rešpektovalo autoritu (podriadilo sa a vyhovelo požiadavkám učiteľa).

“Je veľmi užitočné viesť dieťa k rešpektovaniu určitých pravidiel, limitov, podporovať jeho samostatnosť (nerobiť za neho zbytočne veci, ktoré zvládne samo), dávať mu drobné povinnosti (upratovať hračky, oblečenie, pomáhať v domácnosti).”

Odborníčky okrem pracovných listov a zošitov pre predškolákov odporúčajú hrať sa spoločenské hry. Pri hre s pravidlami sa dieťa učí prijímať a rešpektovať určitú danosť, vyrovnávať sa s tým, že nie vždy sa darí, že nie vždy vyhrá, že je potrebné aj vytrvať, aj keď sa nedarí. Že je potrebné spolupracovať s ostatnými, striedať sa v rade, brať ohľad, dohovárať sa a pod.

Emocionálna zrelosť

Prečítajte si viac:

Emocionálno-sociálna zrelosť pri nástupe do školy

(Žiadne hodnotenia)

Loading...