Odklad školskej dochádzky nie je hanba

Návrat z prvej triedy do škôlky je krajným riešením adaptačných problémov malých prvákov. Môžu utrpieť veľké sklamanie, ktoré by ich mohlo poznamenať na dlhú dobu a ovplyvniť ich vzťah ku škole, či dosahované výsledky.

Odkladov pribúda

Pripomína detská psychologička Mgr. Zuzana Milerová. Dnešní predškoláci nie sú hlúpejší, než sme boli my alebo deti pre 5. či 8. rokmi. Zvýšili sa však požiadavky škôl i samotných rodičov. Žiaľ, sú viac orientované na výkon a než by rodičia riskovali, že dieťa začiatok školy nezvládne „na jednotku“, radšej rok počkajú.

Zároveň treba povedať, že ani rodičia, ani spoločnosť už v tejto chvíli nevníma odklad ako niečo negatívne, ako nejakú hanbu, ako tomu bolo možno dvadsať rokov dozadu, keď sa deti s odkladom považovali za spomalené alebo veľmi problémové. V dnešnej dobe môže byť odklad pre dieťa výhodou. 

	Viete, aké sú dôvody na odklad školskej dochádzky?

O odklade rozhodujú rodičia

V konečnom dôsledku – môže im ho odporučiť psychológ, učiteľka zo škôlky, či učitelia zo školy, kam sa dieťa chcelo zapísať. No pokiaľ dieťa dosiahlo 6 rokov a rodičia sú presvedčení, že by do školy ísť malo, môžu ho aj napriek odporúčaniam odborníkov zapísať.

Niekedy je to však na škodu veci, teda hlavne dieťaťa, ktoré v prípade nezrelosti, môže v škole trpieť. Niektorí ten odklad predsa len ako istý hendikep vnímajú. Aké sú teda reakcie rodičov na navrhovaný odklad?

Psychologička Z. Milerová zo svojej praxe hovorí, že ak ona navrhne dieťaťu odklad, rodičia reagujú rôzne: „Veľmi záleží na tom, aké informácie majú od pani učiteliek. Ak sú v súlade s našim pohľadom, tak to prijímajú lepšie.“ 

Podobné skúsenosti má aj prvostupniarska pani učiteľka Gabriela Kurucová z jednej z bratislavských škôl: „Rodič návrh akceptuje, ak ho zaujíma názor špeciálneho pedagóga a učiteľa a sám cíti, že potrebuje poradiť. Stáva sa aj to, že rodič návrh odmietne, nakoľko odklad šk. dochádzky považuje za akúsi hanbu, že dieťa ostane v škôlke ešte ďalší rok.“

G. Kurucová však upozorňuje aj na fakt, že niekedy sú rodičia už dopredu rozhodnutí, že dieťaťu „predĺžia“ škôlkarské obdobie, aj napriek tomu, že by dieťa malo predpoklady bez problémov zvládnuť školské povinnosti. Hlavný argument býva dátum narodenia dieťaťa – do konca augusta. 

Je odklad nástupu do školy hanba?

Ani psychologička, ani učiteľka takúto skúsenosť nemajú. G. Kurucová hovorí: „Našťastie s negatívnymi reakciami sa stretávam zriedkavo. Rodičia zvažujú, či jeden rok ozaj pomôže dieťaťu, napr. či nebude pre dieťa problematické nadväzovať sociálne kontakty v škole s deťmi, s ktorými nenavštevovalo materskú školu.“ 

Psychologička dodáva, že „sú aj takí rodičia, ktorým to nabúra ich hrdosť alebo sa zľaknú a vtedy často reagujú spochybňovaním výsledkov psychologickej diagnostiky alebo sa zariadia podľa seba i napriek nášmu odporúčaniu.“

Zuzana Milerová hovorí, že aj psychológovia sú pre rodičov len akýmsi poradným hlasom: „My odporúčame, upozorníme na možné riziká, ale rodič preberá zodpovednosť za konečné rozhodnutie.“

Riziko zaškolenia nezrelého dieťaťa

Tých rizík my psychológovia vidíme viacero. Od dlhých hodín strávených pri domácej príprave, cez nechuť dieťaťa pracovať, až po fyzické vyčerpanie a veľkú únavu školáka.

Detská psychologička upozorňuje: „Ak je dieťa jednoznačne nezrelé a ide do školy, tak v prvom ročníku zažijú rodičia tvrdé prebudenie. Dieťa, ktoré je hravé, nevie sa dlhodobo sústrediť, nevie sa ovládať, nevie teda ani primerane napredovať.

Ak dieťa ešte nemá dostatočne rozvinuté zručnosti ako jemnú motoriku, správne odčítavanie obrazu, či správne porozumenie predmatematickým predstavám, v škole sa veľmi narobí bez náležitého výsledku a získa negatívny vzťah k učeniu a škole. Rodina je potom obvykle vyčerpaná z boja s dieťaťom.

Taktiež sa u dieťaťa môžu objaviť psychosomatické ťažkosti ako bolesti bruška, hlavy alebo iné zdravotné ťažkosti.“

Podobné skúsenosti má aj pani  učiteľka Kurucová a ešte dopĺňa: „Deti majú problémy s pozornosťou, často majú pretrvávajúce logopedické problémy, ťažšie nadväzujú kontakty s  deťmi  v triede, ich sebaobslužná činnosť je nedostatočná, sú ľahšie unaviteľné a zraniteľné.“ 

Toto všetko sa naozaj negatívne môže podpísať na vzťahu dieťaťa k škole a k školskej práci. 

„Ak sa takéto nezrelé dieťatko do školy aj napriek odporúčaniam odborníkov dostane, potrebuje viac času na prácu, rýchlejšie sa unaví, ťažšie prežíva neúspechy, môže mať pocit, že zlyháva. Tieto detičky potrebujú individuálny prístup a veľkú pomoc a trpezlivosť zo strany učiteľa i rodiča, veľa povzbudzovania a pozitívnej motivácie, ešte viac ako ostatné deti,“ zo svojich skúseností pripomína pedagogička.

Za odklad sa netreba hanbiť

Niekedy máme pocit, že odklad ťažšie zvládajú samotní rodičia, než deti a že argumenty rodičov PROTI ODKLADU zastrešujú skôr ich potreby, než reálne potreby detí.

Nie vždy je to jednoduchá situácia, najmä ak máme dieťatko, ktorého veľká väčšina škôlkarských rovesníkov pôjde v septembri do školy a naše dieťa má ostať v škôlke. Netreba sa ale obávať len toho, že dieťa nebude mať kamarátov, napriek tomu, že tí preň majú nezastupiteľné miesto.

Ak rodičia situáciu dieťaťu primerane vysvetlia a nerobia z toho, že do školy pôjde o rok neskôr, žiadnu drámu ani tragédiu, dieťa je schopné prijať to.

Je fajn poukázať na výhody toho, že pobudne dlhšie v škôlke – môže sa ešte hrať, môže mať viac času na svoje záľuby, zlepší sa v niektorých oblastiach a v škole sa potom bude učiť ľahšie. Okrem toho – s kamarátmi, ktorí pôjdu do školy, sa môže stretávať aj mimo škôlky.

Niekedy je problém v tom, „čo povie rodina“ – ako som sa ako mama/otec o to dieťa starala, keď nie je zrelé ísť do školy. Je pravdou, že staršej generácii, ktorá na odklady zvyknutá nebola, je niekedy ťažké vysvetliť dôvody odkladu. Otázkou je, či ich niekomu vysvetľovať treba, či nestačí, že tomu rozumie dieťa a jeho rodičia. 

	Prečítajte si aj: Dostali ste návrh na odklad školskej dochádzky? Na čo je dobré sa počas toho „roka k dobru“ zamerať.

Pedagogička G. Kurucová by rodičom detí s návrhom na odklad odkázala, aby sa netrápili s tým, čo povie okolie, ale akceptovali osobnosť, individualitu svojho dieťaťa a jeho potreby. 

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...