Žobrácke lokše – jednoduché, pôstne a chutné

Pôstne obdobie pred Veľkou nocou už v kuchyni nemá také prísne obmedzenia ako v minulosti. Dodnes však v niektorých domácnostiach preferujú bezmäsité jedlá. Osúchy z kyslého mlieka sú známe ako žobrácke lokše alebo ošipky. Sú veľmi jednoduché, na suroviny aj na prípravu, skrátka ideálne na rýchlu večeru.

Ingrediencie na recept

• 500 ml kefíru
• 750 g polohrubá múka
• 1 KL sóda bikarbóna
• 1 PL soľ

Navrch lokše

• maslo K-Z lásky k tradícii
• tvaroh K-Z lásky k tradícii
• jarná cibuľka

Postup

Vo väčšej mise zmiešame múku, sódu bikarbónu a soľ. Prilejeme kefír a všetko spolu premiešame. Vznikne nám cesto, ktoré spracujeme na bochník. Rozdelíme ho na 8 častí – malých bochníčkov a na pomúčenej doske každý osobitne vyvaľkáme na placku hrubú asi pol centimetra.

Placky opekáme z oboch strán doružova na rozpálenej suchej panvici. Hotové potrieme roztopeným maslom. Teplé omastené osúchy chutia výborne aj takto samé. Môžeme ich však ešte posypať tvarohom a nasekanou jarnou cibuľkou.

Videorecept

Tak vidíte! Naše staré mamy sa v kuchyni vedeli vynájsť a aj z mála navariť chutne a zdravo. Prežívanie ich pôstu a striedmosť v jedálničku môže byť inšpiráciou aj pre náš život v dnešnej konzumnej a rýchlej dobe. Zastavte sa a prečítajte si o ňom.

Pôst

Štyridsať dní pred Veľkou nocou sa začína pôst. Má byť prejavom kajúcnosti a očisty, duchovnou prípravou na slávenie sviatku Zmŕtvychvstania Krista. Cirkev zaviedla predveľkonočný pôst už v 7. storočí a predpísala aj jeho formu. Veľký pôst sa však netýkal len samotných náboženských prejavov, ale zrkadlil sa aj v tradičnej ľudovej či mestskej kultúre prakticky žitej až do polovice 20. storočia.

Koniec hojnosti

V pôste platil zákaz tanca a spevu, nekonali sa zábavy a ani svadby. Tradícia poslednej zábavy pred veľkým pôstom sa zachováva v dedinskom prostredí dodnes. Je ňou fašiangová veselica spojená s pochovávaním basy. Práve tá má byť symbolom, že muzika na istý čas utíchne. Takisto na dobroty a sýte jedlá bohatá fašiangová kuchyňa mala byť pred veľkým pôstom vyčistená, hrnce od mastnoty vydrhnuté popolom. Malo sa v nich variť diétne a jesť sa malo striedmo.

Mäso nie, ryby áno

Jedným z pravidiel pôstu bolo zdržiavanie sa mäsitých pokrmov. Dovolené však bolo mäso vodných živočíchov, jesť sa teda mohli ryby, raky, žaby, ale aj slimáky. Pôvodne do pôstu nepatrilo ani maslo, mlieko, syr a vajíčka, strava sa teda mala obmedziť výsostne na rastlinnú.   

Varili sa rôzne polievky a prívarky z obilnín, strukovín, kapusty, zemiakov, tekvice, kvaky či inej koreňovej zeleniny. Pridávali sa huby usušené ešte od jesene, no ak sa ukazovala nastupujúca jar v záhradke, zelenali sa aj omáčky: z mladých listov špenátu, šalátu, šťaveľu či medvedieho cesnaku. Na zápražku alebo omastenie jedál sa nesmela použiť bravčová masť, len rastlinné oleje, najčastejšie ľanový a konopný. Mohlo sa však použiť stopené maslo, ktoré sa považovalo za pôstne. 

Kaša – mať naša

Najrozšírenejším jedlom u nás boli ešte pred sto rokmi kaše. Tradične sa varili z obilnín, najmä z tenkeľa. Jeho pestovanie postupne zaniklo, no v posledných rokoch slávi svoj návrat, hoci dnes je známejší pod menom špalda. Bežne sa varili aj kaše z krúp, pohánky, jačmennej a ovsenej múky, kaše z obilných klíčkov. A postupne, ako sa u nás udomácňovali nové plodiny, čoraz viac sa varili kaše zo zemiakov, kukurice a ryže. Kaše sa jedli na slano aj na sladko, omastené s opraženou cibuľkou alebo dochutené medom či sušeným ovocím.

Placky na mnohoraké spôsoby

K najstarším obilninovým jedlám patria placky zamiesené z múky, vody a soli. Piekli sa na ohnisku, v peci alebo na platni sporáka. Podobne ako do chleba, aj do múčnych placiek (lokší) sa neskôr pridávali varené zemiaky. Pre nedostatok múky sa vlastne z núdze piekli aj placky z nastrúhaných surových zemiakov. Piekli sa nasucho, v peci na kapustnom liste, preto ich volali nalisníky, podlisníky. Takto sa zemiakovým plackám hovorí v mnohých oblastiach dodnes, hoc sa už smažia na masti alebo pečú v rúre na plechu.

Postupne si u nás našli miesto placky z kysnutého chlebového cesta známe ako podplameníky. Novšie sú varianty pripravované z kvalitnejšej múky a s pridaním rôznych surovín: kapusty, tvarohu, bryndze, jabĺk. Poznáme ich ako beliše, či podľa plnky nazvané kapustníky, krumplovníky, bryndzovníky. 

A čo naliať do pohára?

Nemyslite si, že ľudia cez pôst pili len vodu. Veď taká pálenka, pivo či víno má tiež výlučne rastlinný pôvod. A veru to všetko bolo dovolené. Z nealkoholických nápojov sa obľube tešili „limonády“ varené zo sušeného ovocia, napr. hruščanka či slivčanka. Takisto voňavé bylinkové čaje. Nesmelo sa piť len mlieko, ale z tohto zákazu mali deti výnimku. 

Odporúčame

Makové šúľance – tradične na Smrtnú nedeľu