Nič lepšie nenájdeme

Sú spolu  v manželstve  38 rokov, majú 6 detí a 9 vnúčat. Marošovo meno je známe vo fachu psychológov kvalitou.

Tvrdia, že sa spolužitiu v manželstve stále učia, a to veľmi veľa.

Hoci majú dospelé deti a plno vnúčat, sú v spojení s inými rodinami, ktorým pomáhajú prechádzať ťažké obdobia rovnako, ako cez to svoje museli prejsť sami dvaja. Ostali spolu radi.

Pár slov o manželstve od  Maroša a Gitky Kubešovcov.

Máte za sebou dlhú spoločnú manželskú trať.  Pamätáte si ešte, ako to celé medzi vami začalo?

Maroš: Spievali sme spolu v jednom zbore Univerzity Komenského, Gitka soprán, ja tenor. Zavolali ma, že majú málo mužských hlasov, šiel som, lebo na klavíri viem hrať a spievať tiež. Boli sme na sústredení v Trnave, a zrazu sme sa stretli s Gitkinými bratmi –  členmi zboru –  v kostole na omši. No a tam Gitkin brat mi hovorí, že oni cvičia aj ako kostolný zbor… a tam som začal chodiť tiež. Gitku som všade iba zaregistroval. Najprv sme boli veľmi dobrí priatelia, ktorí si dlho navzájom radili, čo s tým druhým, s ktorým sme randili… a nakoniec sme zistili, že nám je spolu dobre. 

Gitka: Dokonca, keď som sa rozišla s jedným chalanom pred odchodom na vojnu, doma som nič nepovedala. Maroš začal chodiť k nám a hneď okolo mňa. No a moji bratia ho hamovali, nechaj, nerob…  

Maroš: Prvý bozk si nepamätám… 

Gitka: Ja si pamätám prvú kvetinku…  bola to ruža.

Čo bolo pre vás motívom rozhodnúť sa pre manželstvo? Mali ste fázu, že ste ho považovali len za papier?

Papierovú fázu sme nikdy nemali. Manželstvo sme brali na furt, na celý život, manželia v našich očiach boli tí, ktorí spolu žili až do smrti a považovali sme to za dôležité. Rozhodli sme sa vziať, lebo sme chceli byť spolu. Nikdy som nepochyboval, že by som chcel niečo iné ako manželstvo. Až teraz ale skutočne chápeme, čo manželstvo je a čo obnáša, aké má dary. O to viac sa snažíme o tom rozprávať iným, aby žili pekne.

Loďka vášho manželského vzťahu sa niekoľkokrát zakývala, a to vážne. Aké plusy a mínusy to prinieslo pre vás oboch? Čo bolo bodom, od ktorého ste sa odrazili od krízy?

Boli sme nútení znovu budovať vzťah a museli sme si prestať zakrývať oči, prečo sa to stalo. Naše nové začiatky boli vykúpené bolesťou. Čo nám pomohlo, bolo odovzdanie nášho vzťahu Bohu.  Zažili sme totiž pocit bezmocnosti, že naše sily sú na nový pokus začať nanič. Tým, že sme to zverili Bohu, sa začali veci meniť.  Pomohli nám tiež dobrý kňaz, spoločenstvo, modlitba, sviatosti.  Ako pozitívum vidíme, že dnes vieme o tom hovoriť a pomôcť tým, ktorí podobným obdobím prechádzajú tiež a riešia to. 

Máte veľkú rodinu, Maroš patrí medzi uznávaných psychológov, žijete s Marošovou mamičkou a dvere vášho domu sa vám nestíhajú zatvárať od návratov už dospelých detí s rodinami. Čím napriek tomu zhonu udržujete dobrú atmosféru medzi vami dvoma a v rodine?

Maroš: Neuzavreli sme sa a prijímame druhých, sme otvorení čoraz viacej.  Organizujeme podujatia pre manželov spoločne a robí nám to radosť. Mám veľa záľub, ktoré sú len moje. Ale našli sme projekty aj spoločné, v práci so spoločenstvom, vytvárame preň program, ak stretneme páry v ťažkostiach, cítime spoločné poslanie a túžbu pomôcť im. Máme tu zbor, čiže to, čo nás spájalo na začiatku,  spievame chvály aj také tie mládežnícke omše a tešíme sa spolu. Naše deti sú už všetky samostatné, ale pravidelne sa tu vracajú, cez víkend sme tu mali dve dospelé deti a šesť vnúčat. Deťom aj spoločenstvu sa páči náš veľký komunikačný priestor v našom dome a v záhrade. Cez leto tu kopú, polievajú, starajú sa o záhradu a baví ich to, majú tu priestor na realizáciu aj s vnúčatami. Máme tu veľa miesta pre všetkých, ktorí prichádzajú a je tu pre všetkých taký raj na zemi.

Keď pozeráte na svoje manželstvo a na vzťahy svojich detí, čo vidíte ako vklad vás dvoch, a s čím sa v ich vzťahoch musíte vyrovnať?

Neviem, majú svoje patálie a starosti. Nemajú všetci partnerov,  ktorí sú veriaci – nehovorím tým, že sú zlí ľudia.  Ako daň doby máme aj to, že otvorením  svetu máme v rodine dve nevesty z cudziny: jednu Američanku a druhú Číňanku. Trochu je to problém, lebo nevieme s nimi a s ich rodinami nadviazať hlbší vzťah. Mysleli sme si, že príchodom neviest a zaťov budeme mať širšiu rodinu – ale nefunguje to tak, aspoň nie čo sa týka našich svatovcov. 

Je vám spolu dobre? Menil by Maroš Gitku alebo Gitka Maroša za niekoho/niečo iné?

Maroš: (smiech) Joooj, nie!  A keby som aj chcel meniť, nemôžem. Ale ja aj tak nechcem.

Gitka: Ja vravím to isté. Nič lepšie už nenájdem.

Z nočnej selanky v Častej zapísala Mária Kohutiarová