„Ako sa volá ten nemec, čo mi stále schováva veci?“ – Aháá, Alzheimer.
Vtip, ktorý keď sa preklopí do reality, vôbec nie je vtipný. Alzheimerova choroba alebo zľudovený „alzheimer“ je jedným z najčastejších typov demencie vo vyššom veku. Ochorenie sa začína veľmi nenápadne a rozvíja sa niekoľko rokov. Keď sa objavia prvé prejavy, človek má už nezvratne poškodený mozog. Lieky na toto ochorenie zatiaľ nepoznáme, u postihnutých Alzheimerom môžeme príznaky len zmenšovať.
Podľa štatistík WHO je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva. Na Slovensku ňou trpí 50 – 60 tis. ľudí.
Ako Alzheimerova choroba vzniká a aký má priebeh
Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že dôvodom tejto choroby je scvrkávanie sa mozgu. To, že mozog prestáva pracovať tak, ako treba. Troch zložitejší pohľad na vec poskytuje chémia mozgu: zánik nervových buniek spôsobuje chorobná zmena bielkovín. V bunkách sa narúšajú ich stavebné súčasti a vytvárajú zhluky chorobne metabolizovanej bielkoviny. Tým sa zastavia životné funkcie bunky a ona odumiera. Dôsledkom týchto chorobných procesov je nedostatok acetylcholínu, ktorý je zodpovedný za prenos signálov medzi nervovými bunkami dôležitými v procese pamäte a učenia.
To, že sa nejaký degeneratívny proces začal, nevidíme, toto ochorenie nebolí a môže sa vlastne odohrávať v tele človeka niekoľko rokov, kedy postupne odumierajú a vypadávajú z procesu jednotlivé neuróny. Až keď už ich funkčné mozgové bunky nestíhajú nahradiť, človek začína vnímať problémy s pamäťou.
Prvé príznaky ľudia obvykle pripisujú normálnemu starnutiu a veku. Neskôr si však najmä okolie postihnutého človeka začne všímať, že príznaky sa množia a opakujú. Nie sú to už len problémy s občasným zabúdaním, ale mnoho ďalších. Na konci ochorenia môže byť postihnutý človek plne odkázaný na pomoc okolia, je dezorientovaný, inkontinentný.
Príznaky Alzheimerovej choroby
Príznaky by si malo všímať najmä okolie, pretože samotný postihnutý človek nie je kritický voči sebe a voči tomu, čo sa s ním deje.
- Človek vo vyššom veku sa mení povahovo, nezaujímajú ho veci, ktorým sa dovtedy ráde venoval. Objavujú sa zmeny nálad.
- Podozrievavosť – obviňuje okolie z bratia vecí, z krádeží, zo zlého úmyslu.
- Opakovanie reči – opakuje dookola to isté.
- Zabúdanie – porucha pamäte je základným a často prvým príznakom. Spočiatku drobná neschopnosť spomenúť si na nedávne veci sa postupne prehlbuje. Novopamäť odchádza, môže sa silne prejaviť staropamäť – človek teda opisuje udalosti z dávnej minulosti, akoby sa stali nedávno.
- Osobnostné zmeny – človek sa začína správať inak, je podráždený, hašterivý, prípadne je apatický, izoluje sa. Môže sa prejaviť agresivita, impulzívnosť, zlé sebaovládanie.
- Ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností – napr. varenie, či obliekanie. Človek môže zabudnúť, že už jedol, zabudne postup, akým varil jedlá, nevie, v akom poradí si má obliecť pripravené oblečenie – pozerá naň zmätený a nevie, na čo sú napr. ponožky.
- Zmena schopnosti racionálne uvažovať – postihnutý človek začne zlyhávať v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Zhoršuje sa pracovný výkon alebo bežné denné fungovanie. Nevie napr. vyplniť poštovú poukážku alebo si spočítať výdavok v obchode.
- Objavujú sa – v začiatku ochorenia – problémy s pomenovávaním predmetov, človek začne používať jednoduchšie vety, jeho reč a vyjadrovanie sa stávajú „chudobnejším“.
- Nespavosť, dezorientácia – postihnutý človek chodí po byte, nevie, kde je, nevie, aká je denná doba. Môže sa vonku stratiť aj v známom prostredí.
Diagnostika Alzheimerovej choroby
Prvú diagnostiku robí sám postihnutý alebo jeho okolie, ktoré pozoruje vyššie popísané zmeny. Obvykle však aj rodinní príslušníci váhajú, pretože prejavy sú občasné, vždy sa akoby dajú pripísať iným súvislostiam – veku, hospitalizácií, stresu, únave, inému ochoreniu …
Treba byť však veľmi citliví už na prvé príznaky, nakoľko čím skôr sa ochorenie začne liečiť, tým je lepšia prognóza „minimalizácie strát“.
Alzheimerova demencia sa diagnostikuje podľa MKCH10 na základe:
- Porúch epizodickej pamäte,
- Určitých abnormalít aspoň v jednom z pomocných vyšetrení – magnetická rezonancia mozgu, vyšetrenie mozgo-miešneho moku (koncentrácia bielkovinových markerov).
- Súčasťou diagnostiky je aj neurologické a fyzikálne vyšetrenie (krvný test na stabilitu neurónových membrán, očný fluorescenčný test – ochorenie postihuje aj bunky oka a test odhaľuje v oku stav proteínov buniek).
- Pozornosť by sa mala venovať aj kognitívnym (poznávacím) funkciám. Na ich sledovanie sa používajú rôzne dotazníky, zisťujú sa pamäťové a iné funkcie mozgu. Sledovať by sa mali tiež aktivity denného života (odpovedá blízka osoba postihnutého), poruchy správania a iné psychiatrické problémy.
Liečba Alzheimerovej choroby
Ako sme už vyššie uviedli, liek na Alzheimera neexistuje. K dispozícii máme lieky, kto zmierňujú alebo odstraňujú príznaky demencie a zlepšujú kvalitu života tých, ktorí ochorením trpia. V liečbe sa okrem farmakologických využívajú aj nefarmakologické prístupy.
Farmakologické
Nefarmakologické
Antidepresíva
Podpora kognitívnych funkcií – tréning mozgu
Lieky na zníženie agresivity a nepokoja – neuroleptiká
Tréning metód na prekonanie následkov zabúdania
Lieky na tlmenie úzkosti – anxiolytiká
Stimulácia zraku, sluchu, čuchu
Hypnotiká pri problémoch so spánkom
Reminiscenčná terapia – terapia spomienkami
Nootropiká – chránia mozog pred toxickým účinkom určitej skupiny hormónov
Ergoterapia – pracovná terapia
Rehabilitácia
Zabezpečenie dobrej výživy a pitného režimu
Úprava prostredia, v ktorom postihnutý žije
V liečbe však určite veľa zaváži celková starostlivosť, najmä to, kto túto starostlivosť poskytuje. Postarať sa o človeka s Alzheimerom v domácom prostredí nie je jednoduché, ale ani nemožné.
Pokiaľ to však najbližší príbuzní nevedia zabezpečiť na „full time“, je vhodné vybrať nejaké dôstojné a profesionálne denné centrum či stacionár, kde príbuznému s Alzheimerovou chorobou zabezpečíme kvalitnú starostlivosť.
Spracované s použitím: alzheimercentrum.cz, alzheimer.sk, alzheimers.org.uk.
(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
