Názov knihy je zaujímavý na prvý pohľad. Veď každý rodič, ktorý svoje dieťa miluje, presne vie, ako svoju lásku prejaviť a milované dieťa vždy cíti, že je milované. Dr. Ross Campbell si však myslí, že to tak úplne nie je a rozvíja niekoľko myšlienok a tipov pre vrúcnejšie a akceptujúcejšie vzťahy v rodine.
Na prvé miesto postavil autor bezpodmienečné prijatie, bezpodmienečnú lásku. Ako môže dieťa cítiť, že je prijímané v každej situácii a za každých okolností? Bezpodmienečnú lásku považuje za hlavný pilier vzájomného rodinného spolužitia. Iba vtedy môže dieťa rásť a zdravo sa vyvíjať.
Iba vtedy, ak je naplnená jeho potreba bezpečia a pocitu, že je milované, môže naplno rozvinúť svoj potenciál. Bezpodmienečné prijatie a láska znamenajú prijať dieťa aj vtedy, ak nesúhlasíme s jeho konaním. Koľko detí si naozaj myslí, že budú milované iba za určitých okolností? Ak budú poslúchať? Ak prinesú dobré hodnotenia zo školy? Prečo je to tak?
Svoju bezpodmienečnú lásku dávame najavo napríklad vnímavou prítomnosťou. Sústredene vnímame, čo nám dieťa hovorí, aj to, čo ešte nemôže, nevie alebo nechce povedať. Krásnym príkladom zručnosti vnímavo sledovať potreby dieťaťa je situácia, keď sa rodič snaží identifikovať potreby, emócie, nálady dieťaťa, ktoré ešte nerozpráva. K tomu nám pomáha očný kontakt. Akú kvalitu majú naše očné kontakty? Neudržiavame ho najmä vtedy, keď dieťaťu niečo vyčítame, keď ho hrešíme a v časoch harmónie a pokoja sa vzájomne vnímame skôr periférne? K očnému kontaktu autor pripája láskavé, hoc letmé dotyky. Alebo naopak cielené masáže.
Dôležité je však aj to, aby sa deti postupne učili vnímať aj potreby rodičov, súrodencov a akceptovali ich. Iba tak z nich vyrastú harmonické a otvorené osobnosti.
Za veľmi dôležité považuje autor umožniť dieťaťu adekvátne vyjadriť svoj hnev. Pomenovať svoje negatívne pocity. Hľadať ich pôvod. Varuje pred pasívnou agresiou detí, čo považuje za následok nevhodného narábania s detským hnevom.
Vo výchove ďalej vyzdvihuje úctu a zásadovosť. V rodičmi presne určených a dobre čitateľných hraniciach sa dieťa cíti bezpečne. Na druhej strane sa zamýšľa, ako určiť, kedy deti trestať a akým spôsobom? Trestať ich vôbec? Kniha je popretkávaná konkrétnymi situáciami, príbehmi rodín a vzťahov, tiež citátmi z Písma. Posledná kapitola sprevádza rodiča na ceste odovzdávania duchovných hodnôt deťom, ako sa podeliť o vlastný duchovný život.
Kniha obsahuje veľa užitočných návodov, ako žiť v láskavejších vzťahoch, v ktorých sa cítime prijímaní a šťastní. Nabáda k zamysleniam aj rodinným diskusiám k týmto témam. Nezabudnime však, že aj rodičia môžu robiť chyby…
Knihu “Ako milovať svoje dieťa” (Porta libri, 2011) si môžte objednať na stránkach vydavateľstva alebo aj ako e-knihu.
Autorka pracuje ako liečebný pedagóg v Detskom kardiocentre NÚSCH, Bratislava
Naozaj vynikajúca kniha, sama sa chystám si ju opäť prečítať. Odporúčam všetkým rodičom