Mami, poď mi čítať …

Dala som do nadpisu „mami“, ale pokojne aj „tati, babi, dedko“. Ako je to u vás? Čítate s deťmi, aj keď sú už väčšie? Rozprávate sa o knihách, príbehoch, ktorý bol lepší, napínavejší?

Zrejme veľa rodičov číta knihy malým deťom, vyberajú prvé vhodné obrázkové, aby pomáhali deťom učiť sa rozprávať, rozvíjať slovnú zásobu. Neskôr sa z knižiek učia prvé básničky, čítajú krátke rozprávky pred spaním. Zrejme každé dieťa medzi 1,5 – 6 rokom je rado, keď rodičia večer vezmú knižku, zalezú si do pelíšku a číta sa jedna (dve, tri, štyri) „uozpuávočty“.

A čo neskôr? Keď už deti vedia ako tak čítať? Boli by ste radi, keby si túto večernú aktivitu realizovali sami –  v duchu „veď už čítať vieš, tak si prečítaj sám.“?

Ja osobne si to vychutnávam čím ďalej tým viac. Teda to večerné pelíškovanie. Napriek tomu, že syn čítať vie a že ho aj občas obšťastním vetou, aby si kúsok prečítal sám a potok kúsok ja (on teda číta sám aj priebežne a rád).

Nie je to len o tom, že potrebujeme deti uspať a rozprávka je na to dobrý spôsob. Spoločné čítanie dáva deťom veľmi veľa. Môžu sa pýtať na to, čomu nerozumejú, my sa môžeme pýtať na to, čo sa im páčilo a prečo, aký oni majú na danú vec názor, na to čo sa udialo v príbehu (áno, aj trojročného sa môžete spýtať, čo si myslí – odpovie vám veku primerane), dieťa má priestor na to, aby hovorilo o svojich pocitoch a dojmoch z prečítaného (a prípadne z toho, čo prečítané v ňom evokuje) … a veľa iného.

Celé Slovensko číta deťom

Koncom novembra som sa úplnou náhodou dostala do Mirbachovho paláca v Bratislave, ako rodič sprevádzajúci svoje dieťa na vystúpenie s folklórnym súborom. Našu Kobylku pozvali na podujatie Celé Slovensko číta deťom, ktoré pripravilo občianske združenie s rovnomenným názvom.

V roku 2012 chcú predstaviť projekt v 9 mestách Slovenska (Banská Bystrica, Zvolen, Piešťany, Martin, Žilina, Tatranská Lomnica, Prešov, Košice, Bratislava) čítaním pre školopovinné deti, v nemocniciach pre deti choré a samozrejme aj pre hostí a publikum na pozvánky.

Nie je to len o verejnom čítaní. Ako som sama mal možnosť vidieť, stretnutie je pre deti zaujímavé a prínosné v tom, že majú šancu stretnúť sa s osobnosťami, ktoré vidia na TV obrazovke, z ktorých diela majú úryvky vo svojej školskej čítanke (synátor je veľmi vytešený, že osobne videl Daniela Heviera a pani Zuzku Kronerovú), majú možnosť vypočuť si ich obľúbené príbehy, rozprávať sa o ich vzťahu ku knihe – proste veľa zaujímavého a netradičného.

Čítania v roku 2011 svojou účasťou podporili spisovatelia Daniel Hevier, Ondrej Sliacky, Petra Džerengová-Nagyová, ktorá prebrala aj garanciu nad projektom, herci Zuzana Kronerová, Roman Pomajbo a napr. aj dcéra „uja Klobásu“ – Lucia Satinská. Pre rok 2012 sa prisľúbili ďalšie osobnosti.

Do každého programu sú zakomponované aj spevácke, hudobné a tanečné čísla, aby program oživili a zdynamizovali, vždy podľa konkrétnej dramaturgie a obdobia, v ktorom sa projekt, v tom ktorom meste, bude realizovať. Program je komponovaný tak, že do komunikácie s čítajúcimi hosťami sú zapojené aj deti, učitelia a aj rodičia a vzniká z neho interaktívny zážitok, ktorý končí autogramiádou a priamym kontaktom, rozhovormi s hosťami projektu CELÉ SLOVENSKO ČITA DEŤOM.   

Ivana Janáková popisuje prvé skúsenosti s verejnými čítaniami: „Každý z čítajúcich hostí si vyberá úryvok na čítanie sám, vymedzenie je len v tom, že by to mal byť jeho srdcu blízky text, buď sú to príbehy, ktoré hosťovi boli čítané ako malému, tak sa vraciame k rozprávkovej klasike, napr. k Pavlovi Dobšinskému alebo nám spisovatelia čítajú svoje aktuálne príbehy, ktoré pre deti napísali.“