Stravovanie pre násťročných

Tiež rozmýšľate, z čoho sú vlastne tí puberťáci živí a z čoho im tie centimetre pribúdajú?

Riešim to teraz tiež a zisťujem, že bez ohľadu na dobu sú niektoré veci asi geneticky vývojovo dané.

Veď len hľaďte:    

Z môjho detstva si presne pamätám niektoré obrázky: ráno, popoludní, či večer – bolo to v podstate jedno. Na starom pevnom hokrlíku bolo pitoreskne naskladaných minimálne 182 cm (v neskorších časoch môjho najmladšieho bráchu až 196 cm), pred ním stôl, na stole tácka a na nej nie anglické raňajky, ale puberťácke menu.

Ak ste zvedaví, z čoho to vlastne pozostávalo, trošku vás sklamem zložením: základ totiž vždy tvorilo 10 (slovom desať) obyčajných tukových rožkov a k tomu aspoň liter mlieka kravského sáčkového. Pokiaľ sa poruke našla nejaká tá horčica alebo piksľa kečupu, padla na oltár vlasti a budúcnosti národa.

Mäso? Nooooooooooo… aké je? Guláš, brééééééééé! Tam budú kadejaké sajrajtové odrezky, to musí byť čistučké kuracie, rovno prsíčka alebo pekne najemno vyklepané bravčové karé na prírodno s jemnučkou ryžou… keď bola rozvarená, úsmev, ktorý posunul všetky body akné bližšie k sebe, znamenal: Tak toto do mňa NEDOSTANEŠ!    

Strih, tridsať rokov neskoršie.

Domov sa dovalilo moje dieťa vo veku necelých to 12 rokov.

„Máme niečo jesť?”

„Máme, však si daj jogurt, alebo je tam ešte obed…“

„Nemyslela som joguuuuuuuuuuuurt, ani žiadny kurací perkelt, fuj, mäso…!“

Preglgnem nasucho vo vedomí, ako som rok a pol bola zanietenou vegetariánkou a prešlo ma to až na sesternicinej svadbe… týždeň po svadbe môjho brášku, ktorý mi špeciálne dal narobiť kedysi obľúbenú šunku s chrenom.

Zúfalá prehliadka kuchynských priestorov s následnou istotou, že špajza sa po otvorení vysype von a poskytne mi novú, ďalšiu možnosť zrealizovať svoje nutné upratovacie maniere.

„Tu nič nie je! Nemáme aspoň rožteky? Aaaaaaaaaach, rožteky moje!“

Zásah do čierneho, hysterický záchvat zažehnaný v hodine dvanástej. K tomu mizne krabica mlieka, dávkovanie je neuveriteľné v počte intervalov i kvantite/obsahu jedného pitia. Ak som už dávno volala po krave na balkóne, teraz by celkom bodla.

No a terno nadchádza, ak máme doma k tým rožkom a mlieku mozarellu, čerstvú zeleninu, nebodaj sa vyskytnú hranolky, tak základný bod sporu s puberťákom je odstránený.

Niekedy si zúfam, niekedy sa smejem, niekedy mi je to jedno.

Ale celkom vážne by ma zaujímalo: čo jedávajú tí vaši „podrostkovia“?

Za dobré tipy a rodičovskú podporu ďakujem!

foto: sxc.hu