Vladimír Bajan

1. Zamestnaní rodičia majú veľké problémy umiestniť svoje dieťa do predškolského zariadenia. Ako chcete zabezpečiť zvýšenie počtu zariadení pre deti? Konkrétne jaslí a škôlok?

Mestská časť Bratislava-Petržalka nie je zriaďovateľom žiadnych detských jaslí, s cieľom pomôcť mladým rodinám bude preto potrebné podporovať vznik neštátnych jaslí, resp. vytvárať podmienky na to, aby do materských škôl boli opäť prijímané aj dvojročné deti, s tým však súvisí otázka zvýšenia ich kapacity.

Mestská časť je zriaďovateľom 19 materských škôl, v niektorých z nich napr. v MŠ Ševčenkova, MŠ Machrova (Súkromná základná umelecká škola G. Rovňáka), ale aj ďalších ešte predchádzajúci zriaďovateľ, okresný úrad, vtedy voľné nebytové priestory dal do prenájmu fyzickým a právnickým osobám. Bude zrejme potrebné prehodnotiť tieto prenájmy, zvážiť možnosť poskytnúť týmto nájomcom voľné nebytové priestory v ZŠ a týmto spôsobom zvýšiť kapacity MŠ.

Ďalšia možnosť, i keď trochu náročnejšia, je využitie voľných nebytových priestorov v ZŠ, kde by sa jeden trakt s vlastným vchodom (v našich ZŠ je to spravidla trakt B1, A1 kde boli umiestňované triedy I. stupňa, resp. školský klub detí) dali by sa stavebne odčleniť od školy tak, aby sa tam zriadili triedy a spálničky pre deti MŠ. Toto si však vyžaduje investície na úpravu priestorov, vrátane hygienických zariadení, na vybavenie nábytkom, hračkami, učebnými pomôckami. Stravovanie by sa dalo vyriešiť zase odčlenením časti školskej jedálne a prispôsobiť pre deti MŠ – stoly, stoličky, umývadlá atď..

Toto riešenie by možno bolo vhodné aj z toho dôvodu, že kapacitné využitie našich ZŠ je zhruba na 40 – 50 %. Ďalšie možnosti by boli v späť získaní budov bývalých MŠ, v ktorých sú štátne resp. neštátne inštitúcie. Napr. budova na Hrobákovej, ktorá toho času slúži Centru pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ale centrum by sa do konca roka 2011 resp. do polovice roka 2012 mala presťahovať do budovy Odborného učilišťa na Švabinského ul. Obe tieto zariadenia patria KŠÚ Bratislava, následne je potom potrebné zrekonštuovať túto resp. aj ďalšie bývalé materské školy.

2. Preplnené jasle a škôlky môžu čiastočne nahradiť, resp. odbremeniť aj materské centrá. Budete im v prípade volebného úspechu nejako pomáhať? Ak áno, ako konkrétne si takúto spoluprácu predstavujete?

Jednoznačne podporovať materské centrá (nie ako náhradu, ale ako doplnok jaslí a škôlok) priestorovo ako i finančne. Pokiaľ ide o priestory, riešiť sa to dá obdobne ako v prípade jaslí či škôlok tak, ako som to opísal v odpovedi na prvú otázku.

3. Ako v prípade úspechu budete skvalitňovať úroveň škôl /materiálne aj výučbou?/ tak, aby bol v meste zdravý výber?

Petržalské školy sú už teraz na veľmi dobrej odbornej úrovni – kvalifikovanosťou učiteľov a výchovno vzdelávacími výsledkami (dovolím si tvrdiť, že lepšie ako školy v iných častiach Bratislavy). Podporil by som nákup moderných učebných pomôcok – interaktívne tabule, viac počítačov, výučbové programy. Je potrebné pokračovať v rekonštrukcii ZŠ, opraviť strechy, uvažovať o zateplení budov škôl s cieľom výrazného znižovania nákladov na tepelnú energiu.

Ďalej vybavovať školy modernou didaktickou technikou napr. multimediálnymi tabuľami, určite nepostačuje v každej škole len jedna takáto tabuľa, ktoré školy získali od zriaďovateľa. Dôležitá je aj modernizácia výpočtovej techniky v školách, výkonnejšie a rýchlejšie počítače nielen pre žiakov, ale potrebné je vybaviť notebookmi učiteľov, aby ich mohli využívať na prípravu na vyučovanie aj doma, zabezpečiť aj zosieťovanie počítačov, ktoré majú k dispozícii učitelia s cieľom čo najviac odbúrať administratívu v samotných školách. Bez toho, aby sme znižovali adminsitratívu smerom ku školám a v samotných školách, ktoré zaťažujú nielen riaditeľov, ich zástupcov a všetkých pedagógov, ktorým potom neostáva dostatok času na kvalitnú prípravu na vyučovanie, sa nedá pohnúť.

4. Školstvo je dlhodobo finančne poddimenzované. Akú predstavu o objeme finančnej pomoci pre školy máte?

V súčasnosti je regionálne školstvo zo štátu financované na základe normatívov, ktoré nie sú dobre nastavené. Je potrebné, aby z celkového HDP štátu išlo vyššie percento na školstvo – ideálne by bolo až strojnásobiť dotácie štátu na školstvo. Školstvo je čiastočne financované aj z rozpočtu obce, a to z podielových daní. Hospodárenie obce je priamo závislé na výške podielových daní – budem sa usilovať o to, aby z celkových príjmov Bratislavy bol spravodlivo pridelený Petržalke na počet obyvateľov taký objem financií, ktorý jej skutočne patrí.

Vtedy bude môcť Petržalka lepšie financovať aj svoje školstvo. Ušetrením finančných prostriedkov na energie viď. Odpoveď č. 3 by sa zvýšili možnosti na financovanie ZŠ na výchovno-vzdelávací proces, konkrétne na nákup multifunkčných tabúl, počítačov, na nákup vyúčbových programov, na vybavenie telocviční náradím a náčiním, na vybavenie učební moderným zariadením (žiacke stoly, stoličky, kabinety učiteľov) atď. Aj z toho dôvodu bude z mojej strany veľká snaha získať finančné prostriedky na ďalšiu rekonštukciu budov škôl.

5. Čo plánujete urobiť pre sprístupnenie školských priestorov v popoludňajších hodinách pre verejnosť /školské ihriská, triedy/ napr. pre športové a charitatívne aktivity?

Školské priestory vrátane školských areálov je možné sprístupniť verejnosti za podmienky, že bude vo vyhradenom čase pre verejnosť dostatok zamestnancov školy, ktorí budú dozerať na poriadok v priestoroch, aby nedošlo k ničeniu zariadení školy, prípadne devastácii areálov – čo je znova otázka financovania. Školské strediská záujmovej činnosti resp. školské športové strediská už v súčasnosti navštevujú mladí ľudia nielen zo základných škôl, pri ktorých sú zriadené, ale aj zo širšieho okolia.

V ďalšom zriaďovaní týchto zariadení pri školách, ktorá je originálnou kompetenciou aj mestskej časti, vidím jednu z ďalších možností ako otvárať priestory škôl širokej komunite mladých ľudí, ale aj mladým rodinám s deťmi.

6. Ako plánuje udržať verejné detské ihriská v poriadku a čistote?

V spolupráci s domovými samosprávami, komunitami, možno materskými centrami ale aj mestskou políciou. Možno aj cestou stráženia väčších ihrísk v spolupráci s tretím sektorom alebo seniormi. A samozrejme návrat k pravidelnému upratovaniu a čisteniu nielen detských ihrísk.

7. Ako ste spokojná/ý s ponukou programov voľnočasových aktivít pre rodiny s deťmi a čo plánuje v tom smere urobiť?

Úlohou mestskej časti nie je organizovať takéto aktivity ale významnou mierou ich podporovať či už grantovo alebo priestorovo v našich kultúrnych zariadeniach.

8. Máte nápad, ako motivovať deti a mladých ľudí ku športu?

V minulosti sme to dokázali – organizovali sme tzv. Penaltu, v ktorej išlo o podporu mladých futbalových talentov. Rovnako sme vybudovali streetbalové ihriská, kde sponzori organizovali rôzne súťaže pre mladých. Tak isto hokejbal ako typický sídliskový šport si zaslúži podporu. Samozrejmosťou je aj motivácia učiteľov telocviku a stále lepšia vybavenosť škôl v tejto oblasti.

9. Ďalšou podstatnou otázkou, ktorú často riešia mladé rodiny je bývanie. Aký je Váš názor na nájomné byty pod správou obce/mesta?

Nájomné byty boli vždy súčasťou bytového fondu obce, avšak nedokonalou legislatívou z konca minulého storočia sa znížil ich podiel na celkovom počte bytov na 6 – 7%. Masívnej výstavbe nájomných bytov bráni nadmerná ochrana nájomcov. Som však zástancom toho, že práve obce by mali byť leadrom na trhu nájomných bytov.

10. Čo plánujete zrealizovať v oblasti bezpečnosti dopravy vo svojej obci/meste?

Veľmi dobrým projektom sa zdá byť osvetlenie priechodov pre chodcov, budem rád, ak v ňom mesto bude pokračovať. V spolurpáci s PZ je potrebné riešiť bezpečnosť pred ZŠ a osemročnými gymnáziami. Zlepšiť musíme aj statickú dopravu, s ktorou súvisí napr. aj pohyb na chodníkoch. Zásadnú opravu si vyžadujú aj prepadávajúce sa cesty vnútri sídlisk.

11. Z akých zdrojov mienite financovať svoje plány?

Z viacerých. Je potrebné žiadať od štátu dôrazné plnenie si úloh v oblasti prenesených kompetencií, pri rozvojových projektoch je možné využívať aj externé zdroje – sponzorov, granty a podobne ale aj iné finančné modely. Samozrejmosťou je efektívne narábanie s disponibilnými zdrojmi nielen na úrade ale aj vo zverejných inštitúciách a organizáciách. V tejto súvislosti ma mimoriadne znepokojuje obrovská zadĺženosť hlavného mesta, ktorá môže mať negatívne dopady aj na mestské časti.

12. Aké iné, konkrétne riešenia ponúkate v oblasti rodinnej politiky?

Ja vidím obrovský význam zosieťovania a spolupráce všetkých zainteresovaných – obce, občianskych združení, záujmových združení, škôl, cirkvi atď. Mojou víziou je tzv. komunitný dom, ktorý by poskytoval priestor a možnosti rôznym typom aktivít, ktoré prispievajú k budovaniu a podpore komunity – od poradní, materských centier, klubov dôchodcov, priestoru pre mladých, starších, ale i znevýhodnené skupiny obyvateľov… Niečo také by sa dalo vytvoriť napr. v budove známej ako LUDUS…

(4 hlasov, priemerne: 2,50 z 5)

Loading...