Vladimír Butko

1. Zamestnaní rodičia majú veľké problémy umiestniť svoje dieťa do predškolského zariadenia. Ako chcete zabezpečiť zvýšenie počtu zariadení pre deti? Konkrétne jaslí a škôlok?

Vo volebnom programe som sľúbil, že v Trnave bude dostatok miest v materských škôlkach pre Trnavčanov. Ako? Vypracuje sa analýza možností rozšírenia jestvujúcich MŠ prístavbou, zváži sa prestavba iných priestorov na MŠ, ak to nebude stačiť, tak aj nová výstavba MŠ. Financovanie z rozpočtu mesta Trnava.

2. Preplnené jasle a škôlky môžu čiastočne nahradiť, resp. odbremeniť aj materské centrá. Budete im v prípade volebného úspechu nejako pomáhať? Ak áno, ako konkrétne si takúto spoluprácu predstavujete?

Mesto Trnava výrazne pomáha materskému centru. To nie je predstava, ale realita: poskytnutie priestorov, ich prestavba, finančné dotácie na prevádzku. Budem chcieť v tejto pomoci pokračovať.

3. Ako v prípade úspechu budete skvalitňovať úroveň škôl /materiálne aj výučbou?/ tak, aby bol v meste zdravý výber?

Mesto Trnava masívne rekonštruuje základné a materské školy, ktorých je zriaďovateľom. Za uplynulé 4 roky mesto investovalo do škôl cca 4,5 mil. eur. Rekonštruovali sa hlavne strechy, sociálne zariadenia, začali sa vymieňať okná. V budúcom období sa budem snažiť v tejto aktivite pokračovať aj zabezpečovaním fasád, reguláciou vykurovania, výstavbou športových ihrísk. Mesto bude podporovať aj existujúce a novovznikajúce súkromné školy (prenájom, dotácie). Výučbu má na starosti ministerstvo, ale vrámci voliteľných aktivít mesto podporí aktivitu jednotlivých škôl.

4. Školstvo je dlhodobo finančne poddimenzované. Akú predstavu o objeme finančnej pomoci pre školy máte?

Mesto dostáva tzv. transferové peniaze na mzdy a základnú prevádzku škôl. Táto položka je viazaná na štátny rozpočet. Ostatné prevádzkové a hlavne kapitálové výdavky si predstavujem udržať na doterajšej, podľa mňa solídne vysokej úrovni. (Pozn. pred odovzdaním ZŠ a MŠ do kompetencie samospráv, štát dával do škôl ročne niekoľko miliónov korún, mesto Trnava do tých istých škôl odhadom 5-10 krát viac kapitálových výdavkov.).

5. Čo plánujete urobiť pre sprístupnenie školských priestorov v popoludňajších hodinách pre verejnosť /školské ihriská, triedy/ napr. pre športové a charitatívne aktivity?

Školské priestory sú v zásade – po dohode so školou za dohodnutých podmienok prístupné i teraz. Chcem, aby informovanosť o tom bola širšia a dostupnejšia. Chcem reagovať na spätnú väzbu pri tomto využívaní škôl.

6. Ako plánuje udržať verejné detské ihriská v poriadku a čistote?

Stanovením pravidiel správania sa v týchto priestoroch, ich kontrolovaním. Zavediem konkrétnejší a adresnejší spôsob správcovstva týchto ihrísk. Niečo podobné ako v meste oproti VÚB.

7. Ako ste spokojná/ý s ponukou programov voľnočasových aktivít pre rodiny s deťmi a čo plánuje v tom smere urobiť?

Táto otázka sa nedá zodpovedať stručne. Odpoviem okľukou. Pred 30 rokmi pri prechádzke Trnavou trebárs z Prednádražia na Družbu bolo možno vidieť na 3-4 miestach hrať chlapcov futbal. Neorganizovane. Teraz je takýto pohľad raritou. Tie miesta, kde sa hrával futbal predtým sú tu takmer všetky aj teraz. Iba futbalisti chýbajú. Možno je to tým, že sú teraz ďaleko lepšie podmienky na organizovaný futbal (Lokomotíva, Slávia,…), možno tým, že je menej detí a tie majú ďaleko viac iných záujmov, ako mali deti pred tými 30 rokmi. Doteraz napísané nech je mottom a úvodom k diskusii na tému Vašej otázky…

8. Máte nápad, ako motivovať deti a mladých ľudí ku športu?

Prečo len deti a mladých ľudí? Ak budú športovať rodičia detí, ich vlastný príklad je najlepšou motiváciou pre ich deti.

9. Ďalšou podstatnou otázkou, ktorú často riešia mladé rodiny je bývanie. Aký je Váš názor na nájomné byty pod správou obce/mesta?

Mesto vlastnilo pôvodne okolo 8000 nájomných bytov. V zmysle zákona 182/1993 z.z. bolo mesto povinné tieto byty odpredávať do vlastníctva nájomníkov. Takýchto nájomných bytov sa predalo okolo 7000. Mestu ostalo asi 1000 nájomných bytov. V uplynulých rokoch postavilo mesto cca 350 nových nájomných bytov. V Trnave je teraz okolo 25000 bytov na necelých 66000 obyvateľov. Kedysi pred 15 rokmi sa v koncepcii rozvoja bývania v SR písalo, že na Slovensku pripadá na 1000 obyvateľov 307 bytov. Dnes je v Trnave na 1000 obyvateľov cca 380 bytov. Z toho odhadom 3000 trvalo neobývaných. Presné údaje prinesie budúcoročné sčítanie obyvateľov a bytov. Hlavný problém vidím v podpore bývania nie cez byty, ale cez nájomníkov, teda v sociálnej oblasti. Mesto nemá problém spravovať byty.

10. Čo plánujete zrealizovať v oblasti bezpečnosti dopravy vo svojej obci/meste?

Podstatné je dokončiť severovýchodný obchvat mesta, pokračovať s južným obchvatom a začať riešiť západný obchvat. Tým sa zredukuje počet áut prechádzajúcich mestom. Mestské komunikácie musia byť v dobrom technickom stave, CSS funkčná a dobre nastavená, musia byť zaktraktívňované služby MHD. Toto všetko mám vo volebnom programe a viem, ako to postupne dosahovať.

11. Z akých zdrojov mienite financovať svoje plány?

Ako doteraz – umným využívaním rozpočtových možností mesta Trnava.

12. Aké iné, konkrétne riešenia ponúkate v oblasti rodinnej politiky?

V Trnave musia byť naďalej zabezpečené možnosti zamestnania, zdravotnícke služby, možnosti vzdelávania ( MŠ, ŽŠ, SŠ, VŠ ), musí byť ponuka voľnočasových aktivít, dostatok zelene a dobre fungujúce ostatné verejné služby.

Rozumní ľudia by toto mohli využiť na upevňovanie svojich rodín, výchovu detí a starostlivosť o svojich rodičov. Ľudia by mali milovať svojich blížnych ako seba samého. Toto je dokonalé riešenie nielen rodinnej politiky.