Fakt, že boli voľby a nastala zmena vo vláde, mnohí z nás už vnímajú len podvedome. Aké boli predvolebné sľuby a plány novej koalície, sa nám už ani nesníva. Pripomenúť si ich a porovnať s realitou nie je však na škodu.
Odvážny sen?
V programovom vyhlásení vlády bolo pre nás, rodičov, zaujímavé počuť o pružných formách práce, znížení odvodovej zaťaženosti, riešení rozporu medzi dosiahnutým vzdelaním, zamestnaním a plácou zaň, zdvihnutej latke vzdelávania. Sľubovali nám nezdvihnúť dane, jednoznačný výklad zákonov, rozšírenie nároku štátnej bonifikácie na úvery pre mladých, nájomné byty, lepšiu vymožiteľnosť práv, zlepšenie zosúladenia rodinného a pracovného života, podpora mladých rodín pri štarte a narodení detí.
Tiež riešenie nezamestnanosti, predĺženie materskej, odstránenie prekážok v práci popri rodičovskej dovolenke, sociálne štipendiá už pre deti na ZŠ, mikroškôlky a opatrovateľky ako náhradu nedostatku MŠ, finančnú dostupnosť liekov, zrušenie odporúčacích lístkov k lekárom, zrušenie memorovania a byrokracie na školách, angličtinu už od prvého stupňa ZŠ, zlikvidovania monopolu na učebnice, lepšie platy učiteľom a zvýšenie konkurencie medzi školami kvalitou, otvorenie školy po celý deň pre všetkých na šport a oddych, podporu vysokoškolskému štúdiu v zahraničí, dostupnosť umenia pre deti a mládež, väčšiu nestrannosť súdov.
Naložili si toho na tanier dosť. Aká je realita po prvých mesiacoch?
Globálny pohľad
Prvé, čo človek aj neznalý politiky a vecí zachytil, bol problém v komunikácii – každý minister hovoril za seba, úrad vlády za seba a nie raz sa stalo, že každý hovoril niečo iné – o tej istej veci. Chaos, z ktorého vyplynuli len smiech a potom mávnutie rukou či zlosť.
Zo spôsobu prezentovania informácií sa občas zdalo, akoby vláda medzi sebou nerozprávala skôr, než vyjde na verejné plénum alebo – čo je zvláštne – sa jednoducho dostatočne dobre nepochopila. Lapsusy, ako sa potom posúvali a naprávali informácie cez médiá, neboli nič moc – na druhej strane človek ocenil pokojný spôsob riešenia vecí bez invektív, na ktoré sme si už predtým akosi „zvykli“.
Potešilo – aj keď v našej peňaženke to vidieť zatiaľ nie je – okamžité zavedenie elektronického obstarávania na mnohých ministerstvách, sprístupnenie všetkých možných zmlúv aj z predchádzajúceho obdobia a riešenie kritických vecí.
Osobitnou kapitolou je, že stav štátu bol oveľa žalostnejší, než predchádzajúca vláda priznala a než nastupujúca čakala – čo by predpokladalo to, že súčasná opozícia bude aspoň objektívna a prizná zlyhanie v hospodárení, o čiernych dierach ani nehovoriac, bez útočenia a vŕtania… To by sme asi však chceli priveľa, politickú kultúru ešte stále niektorí naši politici v sebe nemajú.
Z Mihálovej kuchyne
To, čo nás najviac ako rodičov zaujíma, je najmä od neho, hoci práve tu tie „informačné prestrelky“ boli najviac viditeľné. Šachovanie s materskou, jej výškou a delením by bolo pomaly na humoresku – alebo na tragikomédiu? Dúfajme, že už sa všetko vysvetlilo a hádam to nejako pôjde ďalej, aj keď vždy ostane niekto nespokojný.
No ale niečo vďaka Mihálovi predsa už len máme:
- zákon o sociálnom poistení – pomôže predovšetkým rodičom, ktorí sa nemajú po rodičovskej dovolenke kam vrátiť pracovať pre zánik miesta – teraz sa im dávka v nezamestnanosti vypočíta z predchádzajúceho príjmu. Pomôže to aj pri ošetrovaní člena rodiny, pretože nestratia po 10 dňoch nárok na nemocenskú a neostanú bez príjmu. Tento zákon by mal začať platiť od 1.1.2011.
- zjednotenie rodičovského príspevku na 190,10 Eura a zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa na 300 Euro. Tí, čo rodičovský príspevok poberajú teraz podľa tých divných parametrov lepších a horších rodičov o nič neprídu (platí to pre všetkých, ktorým nárok vznikne tento rok) – peniažky im ostanú do 20 mesiacov veku dieťaťa a potom prejde na jednotnú novú sumu.
- zákon o dotáciách chce podporiť aj sociálne služby pre rodiny s deťmi – čo by sa snáď v praxi mohlo preukázať ako možná cesta pre lepšie fungujúce materské centrá, uvidíme v praxi.
- zvýšila sa minimálna mzda na 317 Euro
Na svoj čas ešte čaká napríklad novela o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže, ktorá by konečne pomohla podľa návrhu dostať sa všetkým deťom do 6 rokov prioritne do rodín.
Perličky odinokadiaľ
Napríklad si vďaka iniciatíve Ministerstva školstva môžete naplánovať dovolenky na tri roky dopredu – lebo už presne je možné vidieť, kedy budú prázdniny školákov. Taktiež vďaka tomuto ministerstvu budú naše deti hádam riadne vedieť angličtinu – s povinnou výukou na ZŠ sa začne už od budúceho školského roku.
Nemusíte sa trápiť, že vaše dieťa pokrčí polročné vysvedčenie – jednoducho deti dostanú iba opis, úradný papier až na konci školského roku. Pripravená je novela o zmene financovania škôl, novela o podpore športu, novela o zmene financovania centier voľného času – tak dúfajme, že to v dobrom vetre bude pokračovať aj ďalej.
Čo sa bude presne diať na ministerstve zdravotníctva, uvidíme o pár dní – isté je, že minister je protifajčiarsky založený a stihol už osláviť zmenu zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré by nám mali pomôcť od nového roku menej doplácať na zdravotníctvo a určite nás ušetria od behania a vysedávania pred ambulanciami obvoďákov kvôli papieru na vyšetrenie k odbornému lekárovi.
Z čerstvých správ je zjavné, že minister financií chce rýpnuť do najdrahších hypoték v rámci Európy, i keď banky sa tvária, že už sú na kolenách a viac pustiť žilou si nenechajú.
Toľko pre vás z oficiálnych materiálov po 100 dňoch vlády – zvážte, či toto všetko je pre vás ako štart dosť, málo alebo vám to stačí. Budeme sa tešiť vašim reakciám a isto ich posunieme ďalej!
Aj takto sa to dá napísať….. Ja patrím k tým mamičkám, ktorým rodičovský príspevok začne štát vyplácať po 1.januáry 2010 teda presne 4.1. 2010 mi končí materská a 5.1. 2010 nastupuje po 28 týždňoch rodičovská. 5 DNÍ !!!! O čo horšie sme my ako tie do 31.12. 2009 ??? Tak si viete asi predstaviť aká som naštvaná!!! Stretnúť Mihála zoči voči ” v civile” urobím si z neho rohožku pred dvere…prinajlepšom! Je mi zle z toho ako si oni nevedia znížiť platy a pridať všetkým mamičkám rovnako, bez ohľadu či pred MD pracovali alebo nie. Ale verím, že aj na psa príde mráz !!!!
Nemyslím si, že si horšia preto, lebo si 5 dní “po termíne” rodičom – podľa zákona. JE to blbé, je to nespravodlivé, najhoršie je, že sa p. Mihál škrabe raz za pravým, raz za ľavým uchom a raz aj tak nevie, ako sa z toho dostať – a je to vidieť nielen na ňom, ale aj na výsledku.
Určite to nie je dobré riešenie, do akej miery čo za tým stálo – to zas nevidíme my. I keď mne osobne vadili tie “kočíkové” lobby u premiérky… z nahnutého nespravodlivého systému sa stal ešte nahnutejší a nespravodlivejší.
presnak to to bolo, kocikova lobby, tie co boli mavat pred uradom vlady mali matky, ktorym staci, ze im zostane stary rodicak, lebo nastupili na RD do konca roku 2010. tie ostatne nelobovali, tak je to v poho
K tým chýbajúcim miestam v škôlkach – je to hrozné, keď štát niekomu zaplatí škôlku zadarmo, a inému sa neujde. Podobne ako keď niekto nájomný byt dostane, a iný si ho musí kúpiť a splácať. Akurát, našťastie, že v prípade škôlok sú tí čo nedostali v menšine. Na pocite krivdy dotknutých osôb to však nič nemení.
Pritom by stačilo málo – napríklad, keby sa o jedno miesto mohli deliť dve deti. Prichádzali by do škôlky každý druhý deň – veď 3-4 ročným deťom, ktoré majú mamy na materskej s mladším súrodencom, to aj stačí. Lepšie polovičné miesto ako nijaké.
Iný spôsob, ktorý by škôlky poriadne prevetral je, aby neboli zadarmo, ale plne či aspoň čiastočne platené (dnešné symbolické školné 12 eur je príliš nízke vzhľadom na náklady). Samozrejme, predškoláci by mali výnimku. Rodičia by ako náhradu poberali príspevok až do predškolského veku dieťaťa. A to bez ohľadu na to, či dieťa v škôlke majú alebo nie – veď sa predsa o neho niekto musí postarať. Kľudne by sa predĺžilo poberanie rodičovského príspevku – možno v nižšej sume, neviem, koľko štát dáva na škôlky – a nemuseli by mamy klamať a robiť z detí papierových kriplov, aby, keď už musia s nimi kvôli neprijatiu do MŠ ostať doma, aspoň niečo mali.
Keby boli všetky MŠ platené, urýchlilo by to aj vznik nových škôlok či miniškôlok – súkromných – veď ako teraz môžu konkurovať tomu, čo je zadarmo? Musia preto ponúkať – často zbytočne drahý – luxus, aby rodičia mali pocit, že za tie peniaze dostanú oveľa viac ako v štátnej škôlke.