Rukojemníci??!

Kam chodia vaše deti popoludní, kým ste vy v práci alebo len tak, aby mali priestor na rozvíjanie svojich schopností či naopak na likvidáciu neschopností? No, krúžky v škole, hudobka, výtvarka, nejaký ten tanec či šport … a centrum voľného času. Jedna z mála schopných organizácií, ktorá dokáže ponúknuť množstvo alternatív od hudby cez počítače až po krúžky šitia.

Ako to je

Na to, aby mohlo také centrum dobre fungovať, potrebuje finančné zdroje. Je naivné si myslieť, že prevádzku centra sa dá riešiť len cez vzdelávacie poukazy či nebodaj aj nejaké zápisné či poplatky. A tak do voľného času musí vstúpiť so svojimi financiami – a pravidlami hry pri ich používaní – štát, pre ktorý by malo byť voľnočasové formovanie našich detí prioritou rovnakou, ako povinná školská dochádzka. Momentálne celý ten kolobeh vyzerá tak, že o podstatný balík financií pre centrá voľného času sa stará štát formou dotácií prostredníctvom obcí, ktoré ho posúvajú priamo do centra.

Ďalšími zdrojmi financií pre CVČ môžu byť podľa zákona 282/2008 Z.z. prostriedky z rozpočtu obcí, z rozpočtov vyšších územných celkov, dary a príspevky, príjmy z reklám, z podnikania alebo zo zdrojov Európskej únie. O tento balík od štátu sa ale spolu s CVČ môže deliť ešte množstvo iných organizácií, napr. nadácie alebo občianske združenia pracujúce s mládežou. Výška dotácie je len do 80%  predpokladaných výdavkov a sú presne účelovo viazané zo zákona.

Niežeby tých financií bolo dosť, stále je pre riaditeľov CVČ sizyfovskou úlohou vybalansovať príjmy a výdavky bez toho, aby to bolo cítiť bez ujmy na ponuke pre deti. A to už ani nehovoriac o tom, ako sa mnohí modlia, aby neprišla žiadna havária v priestoroch alebo iné nepredvídateľné položky…  rovnako, ako sa v mnohých mestách úporne snažia zachrániť priestory v centre mesta, ktoré sú pre deti prístupnejšie a bezpečnejšie, i keď tlak mnohých investorov hlavne z finančných kruhov na lukratívny priestor v centre rastie. Tak či onak: z tohto balíka sa starajú CVČ o to, aby sme po celý rok mali kam deti poslať zmysluplne tráviť čas.

Trasenie základov

Ošklbávaní balíka s peniazmi na chod CVČ už bolo dosť. To, čo sa však chystá teraz, je väčšie sústo, nad ktorým každý logicky mysliaci človek musí pokrútiť hlavou. V parlamente tento týždeň šiel do druhého čítania návrh zákona, ktorý v reálnej podobe od 1.1.2013 riadne znepríjemní, ak nie rovno znefunkční život CVČ. Prečo?  Podľa nového návrhu z dielne ministerstva školstva sa mení mnoho: v prvom rade fakt, že dotácie sa budú posúvať priamo na jednotlivé obce podľa počtu detí.

Ministerstvu vraj ide o adresnosť príspevkov na deti, aby sa zamedzilo čiernym dušiam a podozrivo horibilným množstvám krúžkov či aktivít niektorých CVČ. Tu súdneho človek napadne fakt, čo robil štát doteraz – a čo robil súčasný minister? – na to, aby tieto podozrivé centrá (podľa všetkého ich počet nepresahuje číslo 20, počet všetkých CVČ je desaťnásobne vyšší), aby ich skontroloval podľa zákona a klepol im po prstoch, resp. žiadal vrátenie dotácie, na čo má nárok. Miesto toho, aby dodržal pravidlá hry, ktoré sám stanovil, ich jednoducho zmení v naivnej predstave, že teraz sa nič nebude dať zneužiť.

Skúste si predstaviť, ako sa nedá zneužiť slušný balík peňazí kdesi v malinkej obci, kde starosta živorí, aby udržal chod obce pohromade z tej trochy, čo má. Myslíte, že otvorí nejaké krúžky pre deti či ich pošle najbližšiemu CVČ?  Nakoniec, nie je nijako viazaný zo zákona tieto peniaze na deti použiť – takže je to celé len a len o tom, či peniaze od štátu bude chcieť skutočne na voľnočasové aktivity použiť – alebo nie.

Druhým faktorom zmeny je podivný pohľad na vek mládeže podľa ministerstva – kým v pôvodnej koncepcii ministerstva, ktorá mala platiť až do roku 2013, sa počíta s vekom detí a mládeže, ktorá mala nárok na voľnočasové aktivity a ich financovanie, od 0 do 30 rokov. Zrazu sa však vek mládeže stenčil o polovicu len po hranicu 15-tich… Každý rodič, ktorý má doma puberťáka, môže len gúľať očami. Ako chce štát pomôcť chrániť deti v kritickom štádiu dozrievania, netuší teraz asi nik.

Z praxe

Podľa Eriky Štrellingerovej, riaditeľky Centra voľného času v Modre, situácia nie je jednoduchá ani teraz, po novom jej určite pribudne množstvo práce navyše s neistým výsledkom: komunikácia s každou spádovou obcou, ktorých deti navštevovali CVČ už nebude môcť byť len mailová, ale osobná, čo znamená viac strateného času a financií, ktoré mohla venovať tvorbe programu a preplateniu materiálu pre deti. Ako to naozaj bude, radšej dopredu ani nemyslí. Tajne dúfa, že sa v parlamente nájde zdravý sedliacky rozum, ktorý minimálne ten pokus o zmenu upraví do „žiteľnej“ podoby, ak rovno nezastaví.

Ak vám, ako rodičom trošku záleží na tom, ako a kde budú vaše deti tráviť voľný čas, máte možnosť sa prejaviť aj cez tieto petície:

https://www.niejenamtojedno.sk/?sent=1

https://www.peticie.com/za_nediskriminacne_skolske_zakony

Inak sa vám/nám môže stať, že od januára sa nám budú deti minimálne doma popoludní – nudiť. Čo z toho môže vzniknúť, pán minister určite netuší…