Neviem, ako ste to zaregistrovali vy, ale ja – keďže mám doma bývalého štátneho zamestnanca a pritom stáleho odborníka na financie – som dostala echo, z ktorého mi stúpol adrenalín. Značne, pripomínam.
Minulý týždeň nám naša najmilšia pani ministerka zvýšila rodinné prídavky na deti. Ušľachtilý to počin – povie si niekto, kto je znalý „horibilných súm“ na jedno dieťa , aj keď trochu smrdí vypočítavosťou teraz pred voľbami.
Na takého perly sme si však akosi v slovenskej politike – žiaľ – zvykli, že si nás niekto skúša kúpiť za pár centov pred osudnými okamihmi. Ani teraz to totiž nie je inak. Výška prídavkov na deti sa totiž zdvihne… o dva centy.
Je to predsa dorovnanie na úroveň inflácie, bránilo sa ministerstvo, a robí sa to každý rok.
Veď ok, aj môj drahý lakonicky poznamenal, že konečne sa suma vďaka tomuto neuveriteľne ústretovému kroku dorovnala na pekne okrúhle číslo. Lenže celému počínaniu tohto sociálneho štátu chýbajú dve zdravé veci: rozum a srdce.
Aj ten, čo nevie počítať, sa zasmeje: dva centy – čo si za to na mesiac kúpi viac pre svoje dieťa? Viac, ako tie dva centy navyše pre každé dieťa, ktorému to na Slovensku patrí, bude stáť mašinéria okolo celého prevodu zvyšovania rodinných prídavkov.
Normálny rozum totiž hovorí: ak dávaš, daj tak, aby to stálo za to. Logicky, ekonomicky, pragmaticky… Srdce hovorí: ak dávaš, daj tak, aby to stálo za to. Pocitovo na oboch stranách.
Tesne pred voľbami sme sa dozvedeli, akú cenu má pre našu sociálnu vládu jedno dieťa a rodičovstvo.
Dva centy.
Ani toľko si necení nik z vládnej koalície šancu prezentovať sa na našom najnavštevovanejšom rodinnom webe a ako tak si vylepšiť pošramotené PR v rámci predvolebných rozhovorov. Napriek trojnásobnej ponuke ani jedna z našich – tak veľmi prorodiných a sociálnych vládnych strán nenabrala ani toľko času a slušnosti, aby povedala: prepáčte, nebudeme sa prezentovať, nemáme chuť, čas…
Zvláštne: prví sa okamžite ozvali kapurkovci, potom klasici z pravej strany…. Kto teda má skutočný záujem o rodiny, o to, ako sa budeme mať, kde budeme bývať, ako budú žiť naše deti, ako sa budú učiť, ako zladíme prácu s rodinou?
Svoj obraz ste si mohli urobiť aj tu, pokiaľ vám doteraz všetky tie trápnosti za štyri roky nezobrali chuť a náladu žiť a vychovávať.
Ale isté je, že ak vláda nemá rozum a cit, a my sme pre ňu hodní dva centy, ten rozum a cit musíme mať my.
Treba ho potrénovať už teraz, a v sobotu 12. júna vstať a urobiť to, čo je potrebné pre našu budúcnosť.
Neísť znamená prehrať si to, čo máme pred sebou.
Zvážte.
Ďakujem. Tiež sa snažím burcovať ľudí k tomu, aby ten zadok zdvili a voliť išli. lebo to, čo za štyrui roky dokázala táto vláda, to je skutočne “skvost”. A ak sa chcem ešte pozrieť niekedy sama sebe do očí, tak tzo minimum, čo musím urobiť, je ísť voliť – hoci presne v ten istý deň odlietame do zahraničia.
A čo urobila predošlá za 8 rokov???????? Mne sa teda voliť vôbec nechce ísť. To, čo hovoria, že teraz urobia, mohli za tých 8 rokov dávno urobiť….
Ano volit, ale koho? Mozno, ak sa stane zazrak, tak niekto z tych co budu medzi prvymi splnia aj to co slubovali, ale cakat ze to splnia je presne ako cakat ze sa stane zazrak.Tak dotoho
Dostala som zaujímavý mail – Voľby inak – s návrhom, voliť akúkoľvek stranu, srdcu najbližšiu, ale krúžkovať posledných štyroch na kandidátke. Tak sa zabezpečí aspoň výmena chrapúňov sedených v parlamentných kreslách roky rokúce.
Ad Blanka, prepáč, ale nekomentujem. Nie som nezvýhradný zástanca predchádzajúcej vlády, ale nevidieť rozdiel, je proste číra slepota…
Naša pani ministerka to je genius. čo urobí , to je tak dokonale – že až. Ja voliť určite pôjdem, ale nebudem vžiadnom prípade voliť ani jdnu s týchto strán v našej vládnej koalícií , ktoré si hovoria že sú ústretové ľudom – ľuďom možno tým V.I.P , ale takým obyčajným, tak to ťažko.