Voľby pred dverami VI. – Natália Blahová,SaS

Na scénu politiky vstúpil ďalší nováčik: SaS. Z jej uhla pohľadu nám dnes bude odpovedať Natália Blahová – sociálna poradkyňa, tímlíderka SaS pre oblasť Sociálnej politiky, 36 rokov, vydatá, 3 deti, vek 16, 9, 7, bydlisko Zavar, okres Trnava.

Zakladanie rodiny súvisí s hľadaním vlastného bývania. Nájomné byty nepribúdajú tak, ako by bolo treba a na novostavby mladé rodiny nemajú. Mnohí utekajú do Rakúska a inde, kde dostávajú bonusy za každé dieťa, bývať je tam oveľa jednoduchšie. Ako chcete riešiť túto otázku?

Pri téme nájomných bytov je treba byť ostražití a do dôsledkov si uvedomiť, nakoľko má štát možnosti do tejto oblasti zasiahnuť a či teda všetky premrštené sľuby nie sú iba predvolebnými ťahmi na zmätenie voličov.
Na Slovensku je odhadom 500.000 mladých rodín. Štát by bol schopný postaviť približne 2.500 nájomných bytov ročne.  Tento špás stojí miliardy eur. Aby štát spravodlivo pokryl potreby všetkých tak, aby v tejto oblasti nekvitla korupcia a aby sa k nájomnému bytu dostali tí, ktorí potrebujú a požiadajú, musel by zákonite zruinovať štátnu pokladnicu.

Našim cieľom je mať mladé rodiny v takej finančnej kondícii, aby sa mohli pohybovať na trhu s nehnuteľnosťami, aby si mohli sami vybrať, kde a za akých podmienok budú bývať. K tomu smerujú naše riešenia.
Návrhy SaS znamenajú vyššiu finančnú podporu pre mladé rodiny. Reforma odvodového a sociálneho systému, ktorú navrhujeme, zvýhodňuje rodinu a najmä aktívnu rodinu.

Materská dovolenka… už len ten názov zavádza. Mizivý spoločenský status, najnižšie finančné ohodnotenie,   motivácia stať sa matkou ohrozená – a pôrodnosť je bledá. Ponúkate riešenie?

Riešenie vidíme v adresnej podpore mladým rodinám. Sme nespokojní s terajším
stavom. Súčasnému systému štátnej pomoci vyčítame odoberanie rodičovského
príspevku ženám, ktoré si popri starostlivosti o dieťa chcú zarobiť.
Nedostatočná podpora matkám formou dôchodkového poistenia má za následok, že ženy majú tým nižší dôchodok, čím viac vychovali detí.

A absurdné je, že štát vôbec neprispieva na dôchodok ženám, ktoré popri starostlivosti o dieťa pracujú na dohodu. V takejto situácii nemôže byť nikomu čudné, že mladé páry odkladajú svoje rodičovstvo a cítia potrebu sa na tento čas popredu zabezpečiť. Sloboda a Solidarita namiesto súčasných foriem pomoci navrhuje tieto príspevky:

• 233 eur dávka pre matku s dieťaťom vo veku do troch rokov
• Dávka na deti vo veku do 15 rokov odstupňovaná podľa počtu detí v rodine a to 93 eur na jedno dieťa, 163 eur na dve deti, 233 eur na tri deti a 256 eur na štyri a viac detí
• 117 eur na nezaopatrené dieťa staršie ako 15 rokov

SaS ďalej navrhuje, aby štát platil za mamičky dôchodkové poistenie zo 100%
priemernej mzdy. V porovnaní so súčasným stavom to zodpovedá približne o 11
eur mesačne vyššiemu starobnému dôchodku za každé vychované dieťa.
Naše návrhy znamenajú vyššiu finančnú podporu mladým rodinám.

Mamičky, ktoré budú chcieť popri starostlivosti o dieťa pracovať, nestratia
nárok na rodičovský príspevok. Môžu udržiavať kontakt so svojou profesiou,
môžu prispievať do rodinného rozpočtu.  Postupné znižovanie štátnej podpory
so zvyšovaním vlastného príjmu zároveň znamená, že pomoc v podobe štátnych
dávok je adresná. Rodičovská dovolenka by nemala byť pre rodiča časom strádania, ale časom príjemne stráveným so svojimi deťmi.

V tomto volebnom období sa mamičky na MD dočkali všelijakých „perál“ v podobe zákonov, napríklad aj toho, že ich sociálna poisťovňa strašila stratou príspevku na dôchodok, alebo aj rozdelením výšky materskej podľa „kvality“ matiek – a tak máme matky „dobré“ – tie majú viac a „zlé“, ktoré si zaslúžia menej. Čo s takouto a inými absurdnosťami?

Akékoľvek triedenie matiek zo strany štátu vedie k tomu, že vytvára zbytočné spoločenské napätie, prináša zmätok a neprehľadnosť a vedie k prebujnelej byrokracii. Nie je v poriadku, ak sú mamy obmedzované a diskriminované, čoho sme v súčasnosti svedkami. Preto navrhujeme jednotný a transparentný systém dôchodkového poistenia pre matky vychovávajúce deti. Je pre nás neprijateľné, že v súčasnosti čím viac detí matka vychovala, tým má nižší dôchodok.

Chceme, aby štát platil za mamičky dôchodkové poistenie zo 100% priemernej mzdy. V súčasnosti platí iba zo 60%. A samozrejme, aby matky na materskej dovolenke mohli pracovať a neboli v tomto ohľade diskriminované.
Reforma odvodového a sociálneho systému, týkajúca sa rodičovskej dovolenky a dávok na deti povedie k finančnej podpore mladých rodín s deťmi.

Ako chcete podporiť tých, ktorí sa napriek všetkým prekážkam rozhodli mať viac detí a vychovať ich ako budúcich riadnych daňových poplatníkov?

Zastavíme finančné postihovanie matky na materskej dovolenke v prípade, že má príjem. Je to jej slobodná voľba a brániť jej aktivitám a sebarealizácii je krajne nerozumné a pre ňu i pre celú jej rodinu obmedzujúce.
Sloboda a Solidarita navrhuje každej osobe staršej ako 15 rokov poskytovať štátnu dávku vo výške životného minima 185 eur mesačne. Na deti poskytovať štátnu dávku podľa počtu detí v rodine nasledovne:
Jedno dieťa = 80% sumy životného minima, teda 148 eur mesačne
Dve deti     = 140% sumy životného minima (259 eur mesačne)
Tri deti       = 200% sumy životného minima (370 eur mesačne)
Štyri a viac detí  = 220% sumy životného minima (407 eur mesačne)
Tieto dávky nebudú ničím obmedzované a podmieňované.

Rodinám chýbajú predovšetkým sociálne služby, miesto štátu ich suplujú neziskovky. Ak chcete pomôcť lepšej sociálnej adaptácii rodín s malými deťmi, ako plánujete pomôcť napríklad materským centrám, ktoré v okolitých štátoch patria do sociálnej siete a neživoria, ako tie naše?

Som presvedčená o tom, že materské centrá sú dôležitou súčasťou života mnohých matiek na materskej dovolenke. Sú synonymom vzájomného obohacovania, vzdelávania, komunikácie a spolupatričnosti. Združovanie za takýmto ušľachtilým účelom si podporu zaslúži. Z prostredia materských centier vychádzajú mnohé novátorské vzdelávacie aktivity, šité na mieru danej komunity. Nič  nemôže byť užitočnejšie, než projekt, ktorý nie je direktívou, ale reprezentuje skutočnú potrebu a záujem. To materské centrá do bodky spĺňajú.

Tieto skvelé nápady by nemal byť problém podporovať z európskych fondov. Bohužiaľ realita je iná. Slovensko z možných dotácií vyčerpalo necelých 5%. Problémom je ohromná byrokracia okolo projektov a nedisciplinovanosť štátu pri preplácaní výdavkov.
SaS má v pláne vytvoriť podmienky na efektívnejšie využívanie eurofondov. Zmenšíme priestor pre ich zneužívanie a sprehľadníme a zjednodušíme celý systém ich vyplácania aj následnej kontroly. Tým zabezpečíme, že dobré projekty dostanú takú podporu, akú si zasluhujú. Oživenie v neziskovom sektore bude pozitívom pre celú spoločnosť.

Čerstvé mamičky čaká množstvo papierovačiek, ktoré treba vybaviť po pôrode na rôznych miestach. Nie je možné zariadiť napr. elokované pracovisko na pôrodniciach, kde by takéto veci boli hneď poriešené? Ako môže čerstvá mama v šestonedelí behať po x-úradoch kvôli dokladom? Nehovoriac o tom, že je ťažké ísť trebárs na úrad práce s kočíkom – ten náš po rekonštrukcii  /!/ nemá výťah, vonkajšie schodisko má len plošinu na invalidné vozíky, vo vnútri úzke schodisko a papiere pre matky sa vybavujú na treťom poschodí…

SaS je veľkým kritikom zbytočnej byrokracie, ktorou je bežný občan zaťažovaný. Našim programom je napr. zavedenie jednotného miesta na výber daní a odvodov, ktorými budú súčasné daňové úrady. Zmenia sa na inštitúcie zabezpečujúce výber daní a odvodov, ich správu, kontrolu. Prehľadný a jednotný systém bude uľahčením pre všetkých. Niekedy sú ústretové kroky smerom k občanovi legislatívne zložitejšie, inokedy jednoduchšie.

Riešenie spomínanej situácie, by mohlo patriť k tým jednoduchším. Nemocnice totiž zamestnávajú aj sociálnych pracovníkov. Postačilo by rozšíriť ich kompetencie a pracovnú náplň. Viem si predstaviť, že ak by boli tieto pracovníčky splnomocnené jednať v záujme rodičky, potrebné hlásenia by mohli vykonávať. Podľa môjho názoru by bol tento servis zvládnuteľný a mamičkami vítaný, keďže obdobie šestonedelia, do ktorého tieto povinné oficiality spadajú, je pre ne náročné na organizáciu času a nepohodlie vyplývajúce z postávania mám na chodbách úradov ani novorodeniatkam ničím neprospieva.

Neznalosť zákona neospravedlňuje. Faktom ale je, že drvivá väčšina ľudí nerozumie oficiálnemu zákonnému právnickému jazyku. Prečo úrady, ktoré nám majú slúžiť, zasielajú rodinám paragrafové hieroglyfy, nad ktorými sedíme hodiny /ak to neriešime s niekým, kto tomu rozumie odborne/? Prečo nie je možné aj v písomnom prejave používať zrozumiteľné vyjadrovanie, ktoré odbúra zbytočný strach a neporozumenie?

Problémom je v prvom rade veľké množstvo a neprehľadnosť rôznych ustanovení, ktoré sú nejednotné, podporujú rôzne výnimky, zákony sú veľakrát novelizované a odkazujú na iné zákony. Systém je tak zložitý, že každá jeho ďalšia úprava by ho ešte viac skomplikovala. Preto navrhujeme úplne nový. Plánujeme znížiť počet sociálnych dávok z vyše 70 na 6 a počet odvodov z 13 na 2. Jedným z pozitívnych efektov bude aj jednoduchá orientácia v týchto ustanoveniach.

Zákony však nevyriešia všetko. Tam, kde sa pracuje s ľuďmi, porozumenie, pochopenie a ústretovosť je o schopnosti komunikácie. Úradné rozhodnutia musia mať náležitosti, ktoré odkazujú na paragrafy zákonov, z ktorých vychádzajú. Druhou stránkou veci však je, či odôvodnenie rozhodnutí je zrozumiteľné. Ak nie, treba sa pýtať. Pracovník, ktorý rozhodnutie vystavil, by mal byť schopný podať zrozumiteľné zdôvodnenie. Ak čomukoľvek nerozumieme, nemávnime nad tým rukou. Je v našom záujme dobrať sa odpovedí na otázky.

Prečo na jednu odpoveď z relevantnej štátnej organizácie čaká obyčajný človek dlhšie, ako je zákonom stanovené? /V našom prípade Sociálna poisťovňa – odpoveď prišla po 2,5 mesiaci!!!/ Ak to urobí obyčajný človek po zákonnom termíne, hneď mu príde poštou právnická hrozba s pokutami a inými „príjemnosťami“…

Som presvedčená o tom, že zákony by mali platiť pre každého rovnako. Nedodržanie zákonných lehôt, či už úradov alebo súdov je u nás veľkým problémom. Väčšinou tieto prieťahy vznikajú z preťaženosti konkrétnych pracovníkov a z neprehľadne vedenej databázy. Preto chceme pristúpiť k vyššie spomínaným reformám. Odbremenia úrady od zbytočnej administratívy, uľahčia bežnému občanovi orientovať sa v legislatíve, čím výrazne urýchlia všetky procesy týkajúce sa daní a odvodov.

Naša vynikajúca detská lekárka strávi hodiny „papierovaním“, miesto toho, aby ich venovala pacientom, čo by bolo aj jej milšie. Všade, kam ideme s deťmi kvôli zdraviu – od pôrodnice po odborných lekárov – je rizikom hlavne na psychiku: nie každý má šancu ísť do súkromného zariadenia, nie na každého lekára vieme zohnať referencie, že je dobrý ako odborník aj ako človek.  Navyše, ísť k lekárovi znamená zabiť len tak pol dňa, o úrovni pobytu v nemocnici nehovoriac…

Zmenami, ktoré v našom programe navrhujeme. Zabezpečíme, že poistenci budú mať viac možností na výber, čo zvýši kvalitu a tiež možnosti poskytovaných služieb.

Navrhujeme tiež zrušiť povinnosť vystavovania odporúčacích lístkov k špecialistom. Tento systém považujeme za šikanovanie lekárov i pacientov, ktoré nás všetkých zbytočne oberá o čas.

Škola. Má byť miestom spolupráce na výchove a vzdelávaní dieťaťa s rodičmi. Nám, rodičom, záleží na tom, aby naše deti učili skvelí učitelia. Ako chcete udržať tých, ktorí sú v škole z entuziazmu a nie za plat, a prilákať iných, ktorí odišli z existenčných dôvodov?

Učiteľstvo je skutočné poslanie. No samozrejme, len zo statusu sa žiť nedá. Za svoju námahu si zasluhujú patričné ocenenie. Také, ktoré by ich motivovalo zdokonaľovať sa a pracovať s nasadením.
Preto chceme ponechať rozhodovanie o platoch riaditeľov výhradne na zriaďovateľovi školy a o platoch zamestnancov na vedení školy.

Radi by sme zrušili podmienku pedagogického vzdelania pre pozície riaditeľov škôl a umožniť tak obsadenie týchto postov manažérsky zdatnými pracovníkmi. Vytvoríme tým spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých zriaďovateľov a prevádzkovateľov škôl a zabezpečíme zvýšenie kvality a efektivity ich práce. Zvýšime zodpovednosť zriaďovateľov za pedagogickú kvalitu školy a jej hospodárenie. Zároveň umožníme kvalitnejší manažment škôl.
Perspektívni učitelia nebudú zo školstva utekať za skutočným zárobkom alebo pracovať v dvoch zamestnaniach. Budú môcť svoj elán venovať našim deťom.

Prekáža nám, že brány školy sa zatvoria po skončení krúžkov, ktoré aj tak nie sú pre všetky deti. Nemáme kam ísť športovať, ihriská na sídliskách sú v dezolátnom stave. Prečo školy neposkytujú k dispozícii svoje ihriská a priestory pre voľnočasové aktivity školákov a ich rodín? Hlavne v malých mestečkách a v dedinách  s nízkou ponukou aktivít aby bol takýto krok veľkou pomocou…

Súčasnú situáciu vnímame ako problém. Školy majú totiž zákonom oklieštené možnosti na to, ako nakladať s majetkom. V rámci nášho pôsobenia chceme dať školám úplnú slobodu v nakladaní s príjmami z hospodárskej či akejkoľvek inej činnosti podľa vlastného uváženia.

Ostro sme protestovali proti tomu, že súčasná vláda likviduje centrá voľného času a školské strediská záujmovej činnosti. Z 218 centier až 171 bude mať na svoju prevádzku menej financií. I doteraz bojovali na hranici únosnosti a táto zmena de facto znamená ich zánik. Z 320 tisíc detí až 90% nebude môcť pokračovať vo svojej záujmovej činnosti a 2000 pedagogických pracovníkov príde o prácu. To je jednoducho neprijateľné.

Vo svojom programe navrhujeme riešenie, aby peniaze, ktoré majú ísť na mimoškolskú a záujmovú činnosť detí, išli priamo do rúk deťom a ich rodičom. Aby sami rozhodovali o tom, komu bude za tieto krúžky platené. Voľnočasové poukazy vo výške 555€ v ich rukách budú znamenať adresné dotovanie aktivít podľa svojho výberu.

Ad – miesto na hranie. Je ich čím ďalej, tým menej, rovnako ako voľnej plochy na hranie – teda čisté veľké trávniky, sídliskové ihriská /futbal, basketbal/ hlavne v mestách… Nezodpovední psíčkari sú si vedomí svojho neohrozeného postavenia, rovnako s tými, ktorí aj tých pár ihrísk ničia.

Miesta na hranie a športovanie skutočne v našich podmienkach nie je dosť. Preto chceme, aby boli poskytnuté v období rokov 2010 – 2015 dotácie na vybudovanie 500 viacúčelových ihrísk. Každý rok sa tak vybuduje 100 ihrísk, pričom prostriedky budú plynúť z fondu pokút.

Treba tiež dať rozhodovanie o umiestnení ihrísk do rúk nezávislej komisii, zloženej zo zástupcov ministerstva, samospráv a športových zväzov. Kritériom by bolo, že obec žiadajúca o dotáciu predloží konkrétny plán využitia ihriska, poskytne vhodný pozemok a bude garantovať neznehodnotenie projektu (napríklad inštalovaním kamerového systému a pod.), pod hrozbou vrátenia dotácie. Vytvoríme tak podmienky na masový šport a prispejeme tým k vyššiemu životnému štandardu a lepšej zdravotnej kondícii obyvateľstva.

Práca – ťažký oriešok. Ako chcete motivovať zamestnávateľov, aby boli ochotní prijať matku po MD späť do práce bez priamych či nepriamych otázok a diskriminácie v súvislosti s jej počtom a vekom detí?

Rovný prístup ku všetkým teda aj k mamičkám po materskej dovolenke zaručuje Ústava, zákony a medzinárodné dohovory. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia.

Malo by byť prvoradým záujmom zamestnávateľa, skúmať, či pred ním sedí schopná pracovníčka a nie to, či táto schopná pracovníčka je zároveň matkou.  Tým, že princíp rovnosti je súčasťou platnej legislatívy, je potrebné nebáť sa a ak boli pri výberovom pohovore, alebo už v zamestnaní matky diskriminované, je treba pristúpiť k súdnemu riešeniu takejto situácie.

Kedy sa dočkáme skutočne flexibilného pracovného času, možnosti práce na doma, uznania doplneného vzdelania počas MD – mnohé ženy sú také šikovné, že si urobia popri deťoch vysokú školu.

Sú to skutočne témy súčasnej modernej ženy. Na jednej strane rodina,  deti a na druhej strane jej schopnosti a túžba po sebauplatnení a potreba prispievať do rodinného rozpočtu.
Do veľkej miery problémy z toho vyplývajúce rieši Odvodový bonus. Motivuje k prácam na čiastkový úväzok, zavádza medzitrh práce, kedy žena môže popri dávkach privyrábať. Zároveň navrhujeme liberalizáciu Zákonníka práce, čím bude množstvo z týchto problémov vyriešených. 

Zamestnávateľov ústretových rodine možno spočítať na prstoch dvoch rúk – naši chlapi, ale aj mamy sú nútení byť v práci od vidím do nevidím, často krát sú odbití poznámkou, že za bránami podniku je záujemcov dosť. Čím chcete dosiahnuť zosúladenie rodinného života a práce?

Ako som vyššie spomínala, súčasťou programu je liberalizácia zákonníka práce. Tým chceme presunúť čo najviac kompetencií zo Zákonníka práce na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a odbormi. Chceme umožniť uzatvárať dobrovoľné vzájomné dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok, napr. úprava pracovného času, čerpanie voľna zamestnanca pri prekážke na strane zamestnávateľa…
Tiež podpora podnikania otvorí nové možnosti pre vznik ďalších pracovných miest, čo prinesie viac možností pre zamestnancov i zamestnávateľov.

Žijete v rodine, čo vy sám za seba považujete za problém pre vašu rodinu, čo by ste chceli zmeniť a ako?

Šťastie a spokojnosť si každý z nás želá nielen pre seba, ale i pre všetkých členov svojej rodiny. Sme ako spojené nádoby. Keď je niekto z rodiny nespokojný, nešťastný alebo chorý, vplýva to na nás všetkých. Radi by sme mu uľahčili od trápenia, radi by sme mu pomohli. Keď držíme spolu a záleží nám na sebe navzájom, sú problémy iba nepríjemnosťami, ktoré sa snažíme spolu zvládnuť. Skutočným problémom je zostať opustený a sám, nemať sa na koho spoľahnúť, nemať sa komu posťažovať, nemať koho poprosiť o pomoc a nemať sa s kým tešiť.

Viem si predstaviť, aké to musí byť bolestné. Preto by som rada pracovala na tom, aby čo najviac detí malo skutočné zázemie vo svojej rodine, ktorá nad ním rozprestrie ochranné krídla, kým sa nenaučí lietať samo. Preto budem určite so všetkou vervou pracovať aj na tom, aby deti nevyrastali v anonymnom prostredí detských domovov, aby boli zachraňované ich biologické rodiny a ak sa to nepodarí, aby bola tým ich hniezdom náhradná rodina. Deti potrebujú lásku. Ak ju nespoznajú, nebudú ju vedieť dávať. Sú našou budúcnosťou a nádejou. Pre všetko čím sú a pre všetko čím by mohli byť.

Program SaS:

https://120napadov.sk/