Na naše otázky odpovedala PhDr. Ľubica Šipulová, 41 rokov, vydatá, 2 deti. Mário 21rokov a Patrik 17 rokov. Bydlisko Dunajská Streda.
Zakladanie rodiny súvisí s hľadaním vlastného bývania. Nájomné byty nepribúdajú tak, ako by bolo treba a na novostavby mladé rodiny nemajú. Mnohí utekajú do Rakúska a inde, kde dostávajú bonusy za každé dieťa, bývať je tam oveľa jednoduchšie. Ako chcete riešiť túto otázku?
V SDĽ sme presvedčení, že v sociálnej politike musí byť rodina vždy na prvom mieste, nakoľko tvorí pilier spoločnosti. Konkrétnu podporu mladým rodinám vidíme v znížení DPH na základné potraviny, znovu naštartovaní výstavby štátnych nájomných bytov a zavedením bezplatných materských škôlok.
Ako to urobíme? Štát dnes síce podporuje výstavbu nájomných bytov, ale je ich žalostne málo. Nemôžeme čakať zázraky, ale potrebujeme viac malometrážnych bytov pre mladé rodiny s nájmom obmedzeným na maximálne 10 rokov a zároveň maximálnym limitom na rodinný príjem (aby sa vyhlo špekuláciám s nimi). Ak je súčasné ministerstvo výstavby popri nástenkových tendroch schopné dokončiť 2 500 nájomných bytov ročne, dokončiť dvojnásobok nájomných bytov pre mladé rodiny je reálny cieľ.
Materská dovolenka… už len ten názov zavádza. Mizivý spoločenský status, najnižšie finančné ohodnotenie, motivácia stať sa matkou ohrozená – a pôrodnosť je bledá. Ponúkate riešenie?
V SDĽ veríme, že Slováci si zaslúžia krajinu, ktorá funguje pre každého, aj pre deti, aj pre matky na materskej dovolenke. Ak štát kladie mladým rodinám do cesty samé prekážky, nemôžeme sa čudovať mladým ľuďom rozmýšľajúcim nad založením rodiny. V našom programe navrhujeme pre mladé rodiny:
- zníženie DPH na základné potraviny
- výstavba nájomných bytov bez potreby brania hypoték v období, kedy rodina prichádza o príjem ženy na materskej
- lieky bez doplatkov pre deti, tehotné ženy a dôchodcov
- bezplatné materské škôlky
- radikálne zvýšenie finančných dávok počas materskej
V tomto volebnom období sa mamičky na MD dočkali všelijakých „perál“ v podobe zákonov, napríklad aj toho, že ich sociálna poisťovňa strašila stratou príspevku na dôchodok, alebo aj rozdelením výšky materskej podľa „kvality“ matiek – a tak máme matky „dobré“ – tie majú viac a „zlé“, ktoré si zaslúžia menej. Čo s takouto a inými absurdnosťami?
Súčasní politici zabudli, načo išli do politiky. Aby slúžili ľuďom. V SDĽ sme noví ľudia v politike, ktorí zdieľajú sociálnodemokratické hodnoty Slovákov a tiež sme unavení zo starých praktík, ktoré pomáhajú len politikom, ich známym a kamarátom. Ideme do parlamentu, aby sme dozerali na to, že štát bude spravodlivý ku všetkým ľuďom a nebude robiť také absurdnosti, ako v prípade rozdeľovania matiek na dobré a zlé. Veríme, že Slováci si zaslúžia krajinu, ktorá funguje pre každého.
Ako chcete podporiť tých, ktorí sa napriek všetkým prekážkam rozhodli mať viac detí a vychovať ich ako budúcich riadnych daňových poplatníkov?
V SDĽ veríme, že štát sa má správať ako rodina, nie ako firma. V rodine, keď sa jednému z detí nedarí, rodič sa o neho postará. Učí sa s ním, pomáha mu a podporuje ho. Rovnako by sa mal zachovať aj štát v prípade mnohodetných rodín. Štát má v plnej miere podporovať rodiny, ktoré sa rozhodli pre viac detí.
Rodinám chýbajú predovšetkým sociálne služby, miesto štátu ich suplujú neziskovky. Ak chcete pomôcť lepšej sociálnej adaptácii rodín s malými deťmi, ako plánujete pomôcť napríklad materským centrám, ktoré v okolitých štátoch patria do sociálnej siete a neživoria, ako tie naše?
V prvom rade spravíme všetko pre to, aby sme zákonom nezrušili materské centrá, čoho sme svedkami pri tejto vláde.
Čerstvé mamičky čaká množstvo papierovačiek, ktoré treba vybaviť po pôrode na rôznych miestach. Nie je možné zariadiť napr. elokované pracovisko na pôrodniciach, kde by takéto veci boli hneď poriešené? Ako môže čerstvá mama v šestonedelí behať po x-úradoch kvôli dokladom? Nehovoriac o tom, že je ťažké ísť trebárs na úrad práce s kočíkom – ten náš po rekonštrukcii /!/ nemá výťah, vonkajšie schodisko má len plošinu na invalidné vozíky, vo vnútri úzke schodisko a papiere pre matky sa vybavujú na treťom poschodí…
Plne súhlasíme s vašim názorom. Momentálne je všetko nastavené tak, aby sa najšťastnejšie chvíle matky komplikovali bezdôvodným byrokratickým papierovaním. Navyše, keď ani samotní úradníci často krát nevedia odborne poradiť a usmerniť rodičov. Možnosťou je internet, alebo zabezpečenie všetkých úradníckych formalít zo strany nemocnice, ktorá bude mať na to povereného pracovníka. Možností je veľa. Začať treba novými ľuďmi v politike, ktorí zabezpečia, aby sa Slovensko stalo krajinou, ktorá funguje pre každého.
Neznalosť zákona neospravedlňuje. Faktom ale je, že drvivá väčšina ľudí nerozumie oficiálnemu zákonnému právnickému jazyku. Prečo úrady, ktoré nám majú slúžiť, zasielajú rodinám paragrafové hieroglyfy, nad ktorými sedíme hodiny /ak to neriešime s niekým, kto tomu rozumie odborne/? Prečo nie je možné aj v písomnom prejave používať zrozumiteľné vyjadrovanie, ktoré odbúra zbytočný strach a neporozumenie?
Úradníci sami často krát nerozumejú svojej práci. Výsledkom sú tri rôzne výklady jedného zákona od troch úradníkov. Spôsob, ako postihnúť úradníkov za ich zlé rozhodnutia, je v trestnoprávnej zodpovednosti úradníkov, ktorí v prípade preukázateľnej škody budú niesť plnú zodpovednosť.
Úradníci musia cítiť zodpovednosť za svoju prácu a musia byť ochotní a dostatočne motivovaní na to, aby svojej práci aj rozumeli a vedeli ju vysvetliť. Takýmto spôsobom aj úradníci budú cítiť tlak na samovzdelávacie a budú ochotne poskytovať odborné rady tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Prečo na jednu odpoveď z relevantnej štátnej organizácie čaká obyčajný človek dlhšie, ako je zákonom stanovené? /V našom prípade Sociálna poisťovňa – odpoveď prišla po 2,5 mesiaci!!!/ Ak to urobí obyčajný človek po zákonnom termíne, hneď mu príde poštou právnická hrozba s pokutami a inými „príjemnosťami“…
Odpoveď je jednoduchá, pretože nie je nikto, kto by dohliadol na to, že predvolebné sľuby, programové vyhlásenia vlády a práva garantované ústavou sa budú aj napĺňať. Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo noví ľudia z SDĽ vstupujú do politiky. Človek má byť na prvom mieste. Ako som už spomínala, nie je u nás trestnoprávna zodpovednosť úradníkov, ak by fungovala, neboli by sme svedkami neustáleho porušovania zákonov.
Naša vynikajúca detská lekárka strávi hodiny „papierovaním“, miesto toho, aby ich venovala pacientom, čo by bolo aj jej milšie. Všade, kam ideme s deťmi kvôli zdraviu – od pôrodnice po odborných lekárov – je rizikom hlavne na psychiku: nie každý má šancu ísť do súkromného zariadenia, nie na každého lekára vieme zohnať referencie, že je dobrý ako odborník aj ako človek. Navyše, ísť k lekárovi znamená zabiť len tak pol dňa, o úrovni pobytu v nemocnici nehovoriac…
Zo zdravotníctva sa stal obchod a pacient predmetom tohto obchodu. Zdravotníctvo musí fungovať pre každého, a nielen za pripoistenie alebo pre našich prezidentov, ktorí sa chodia operovať do zahraničia. Vláda, ktorá nerieši zdravotníctvo, nemôže byť sociálna vláda. Musíme vrátiť pacienta na prvé miesto v každej ambulancii, poliklinike, či nemocnici, aby kvalitné zdravotníctvo bolo dostupné pre každého z nás, bez ohľadu na to koľko zarábame či kde žijeme.
Je potrebné zabezpečiť kvalitného rodinného lekára pre každého pacienta. Zrušiť čakacie doby na vyšetrenie u špecialistov zrušením nezmyselných limitov zdravotných poisťovní. V neposlednom rade dostupnosť liekov nemôže záležať od peňaženky. Preto je našou prioritou, aby lieky na predpis pre deti, tehotné ženy a dôchodcov boli bez poplatkov, avšak nie na úkor pracujúcich ľudí.
Peniaze na doplatky zoberieme zo zastavenia predražených tendrov, korupcie a z generálneho auditu v sociálnej poisťovni. V našom zdravotníctve je dosť financií, len musíme dohliadnuť na to, aby každé euro bolo použité rozumne. Nehľadajme dôvody prečo to nie je uskutočniteľné na Slovensku, ale snažme sa poučiť z príkladov ako je napr. Rakúsko, ako to fungovať môže.
Škola. Má byť miestom spolupráce na výchove a vzdelávaní dieťaťa s rodičmi. Nám, rodičom, záleží na tom, aby naše deti učili skvelí učitelia. Ako chcete udržať tých, ktorí sú v škole z entuziazmu a nie za plat, a prilákať iných, ktorí odišli z existenčných dôvodov?
V prvom rade, treba vrátiť učiteľom ich dôstojnosť. Učitelia, vychovávajúci naše deti, majú katastrofálne podmienky na prácu. Nielenže nie sú dostatočne ohodnotení a bez pracovných pomôcok, ale školská reforma im nepriniesla uľahčenie ich práce, skôr naopak. Nezmyselný kreditný systém na zvýšenie kvalifikácie a príjmu je nastavený absolútne demotivačne a poukazuje na neochotu kompetentných riešiť problémy v školstve. Ak žiaci v apríli ešte nemajú knihy, z ktorých sa majú učiť, je to len dôkazom zlyhania celého systému, ktorý nefunguje. V prvom rade je potrebné nastaviť systém, ktorý nebude zvýhodňovať len jednu skupinu učiteľov a na tých v preddôchodkovom veku už nemyslieť.
Prekáža nám, že brány školy sa zatvoria po skončení krúžkov, ktoré aj tak nie sú pre všetky deti. Nemáme kam ísť športovať, ihriská na sídliskách sú v dezolátnom stave. Prečo školy neposkytujú k dispozícii svoje ihriská a priestory pre voľnočasové aktivity školákov a ich rodín? Hlavne v malých mestečkách a v dedinách s nízkou ponukou aktivít aby bol takýto krok veľkou pomocou…
Pre SDĽ je otázka školstva komplexnejšia. Ak sa bavíme o školstve musíme začať od začiatku. Materské škôlky musí štát poskytovať zadarmo. Je potrebné poskytovať rovnakú dostupnosť pre všetky deti a ponúknuť matkám možnosť vrátiť sa do práce. Na základných školách okrem iného zvýšime rozsah mimoškolských aktivít , najmä na malých dedinách. Školy na dedinách sú často jediným miestom organizovanej zábavy pre deti a mládež. Na stredných školách – zvýšime orientáciu na technické zameranie (strojárstvo, stavebníctvo, chémia a pod). Prioritou je obnova stredného odborného školstva.
Dnes nevychováva ľudí, ktorí by boli po odbornej stránke schopní splniť požiadavky zamestnávateľov, práve preto je nesmierne dôležitá kooperácia medzi odbornými školami a výrobnými firmami. Najmä odborná výučba je mimoriadne slabá. Technické vybavenie škôl je nedostatočné. Odborné školstvo podporíme koordinovanou personálnou a finančnou pomocou zo súkromného sektora.
Taktiež treba viac investovať do vedy, výskumu vývoja, pretože je hnacím motorom našej ekonomiky a do vývojových aktivít zapájať aj samotných študentov v koordinácií s výrobnými firmami. Vieme, že gymnazista je najlačnejší študent pre štát, ale my chceme pre ľudí prácu, a ta sa nám bude ľahšie zháňať, keď budeme mať kvalitných odborníkov, vyučených ľudí, tak ako to vždy na Slovensku bolo. Vysokým školám je potrebné v prvom rade vytvárať tradíciu a podmienky, aby mali čas na vytvorenie si reputácie, etického a morálneho kreditu. Cestu nevidíme v otváraní desiatok nových vysokých škôl a ich pobočiek.
A čo miesto na hranie. Je ich čím ďalej, tým menej, rovnako ako voľnej plochy na hranie – teda čisté veľké trávniky, sídliskové ihriská /futbal, basketbal/ hlavne v mestách… Nezodpovední psíčkari sú si vedomí svojho neohrozeného postavenia, rovnako s tými, ktorí aj tých pár ihrísk ničia.
V SDĽ veríme, že Slováci si zaslúžia krajinu, ktorá má fungovať pre každého. Aj pre psíčkarov, aj pre mamičky s ich deťmi, aj pre všetkých, ktorí sa chcú hrať na ihriskách, ale aj pre developerov, ktorí chcú stavať byty. Pre všetkých. Je potrebné nájsť dialóg medzi všetkými skupinami obyvateľov, aby sa nestalo, že na niektorú sa zabudne, ako to vidíme teraz.
Práca – ťažký oriešok. Ako chcete motivovať zamestnávateľov, aby boli ochotní prijať matku po MD späť do práce bez priamych či nepriamych otázok a diskriminácie v súvislosti s jej počtom a vekom detí?
Ak je výsledkom sociálnej vlády 400 tisíc nezamestnaných, motivácia zamestnávateľov bude nízka. Je potrebné zabezpečiť v prvom rade dostatok práce, v každom regióne aj prostredníctvom štátnych a obecných podnikov, presunom rozhodovania o eurofondoch z Bratislavy priamo do regiónov a podporou malých slovenských podnikateľov a živnostníkov aj cez bonusy za zamestnanie matiek po MD.
Treba tiež prehodnotiť momentálnu hospodársku krízu a vytvoriť dôstojné podmienky aj pre pracovníkov na sezónne práce a to v oblasti poľnohospodárstva, cestovného ruchu, lesníctva atď. Ak vytvoríme dôstojné podmienky tak pre zamestnancov ako aj pre zamestnávateľov špeciálne na sezónne práce nebudú už obchádzať legislatívu. Z aktivačných prác by sme mohli platiť úpravy korýt riek ako aj ich samotné čistenie od naplavenín. Už roky sa o tieto činnosti niekto nezaujíma a výsledkom sú pomaly už každoročné záplavy.
Kedy sa dočkáme skutočne flexibilného pracovného času, možnosti práce na doma, uznania doplneného vzdelania počas MD – mnohé ženy sú také šikovné, že si urobia popri deťoch vysokú školu.
Keď sa Slovensko stane krajinou, ktorá funguje pre každého. Keď bude v politike na prvom mieste občan, nie vlastný záujem. 12. júna môžu občania raz za 4 roky nadstaviť smerovanie krajiny. Otázkou je, či sa rozhodnú pre politikov, ktorí už 20 rokov sľubujú, alebo dajú priestor novým ľuďom v politike. SDĽ spojila svoje sily so Stranou zelených, Agrárnou stranou vidieka a Stranou občianskej solidarity, aby vytvorila silnú ľavicovú stranu, ktorá posunie človeka na prvé miesto.
Zamestnávateľov ústretových rodine možno spočítať na prstoch dvoch rúk – naši chlapi, ale aj mamy sú nútení byť v práci od nevidím do nevidím, často krát sú odbití poznámkou, že za bránami podniku je záujemcov dosť. Čím chcete dosiahnuť zosúladenie rodinného života a práce?
V prvom rade je potrebné prácu zabezpečiť. Ústava SR garantuje PRÁVO na PRÁCU. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Zamestnanci majú PRÁVO na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila DÔSTOJNÚ životnú úroveň. Ak štát nevie zabezpečiť základné ústavné práva občanov, ako chce zabezpečiť súlad rodinného života a práce.
My v SDĽ toto zosúladenie vidíme v rodinných firmách, založených na prírodnom bohatstve resp. potenciáli v danom regióne. Podporou cez štrukturálne fondy priamo do regiónov zabezpečíme rozvoj turizmu, rodinných fariem atď. Predtým však musíme nastaviť plánovité smerovanie celého Slovenska či už v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva, cestovného ruchu a ostatných oblastí a to otvoreným dialógom so všetkými odborníkmi na jednotlivé oblasti.
Žijete v rodine, čo vy sama za seba považujete za problém pre vašu rodinu, čo by ste chceli zmeniť a ako?
Moja matka je dôchodkyňa a má mesačný príjem 240 Eur, čo je žalostne málo. Keďže dlhodobo užíva lieky, z takéhoto nedôstojného dôchodku si ich nemôže dovoliť. Preto jej spolu so sestrou pomáhame a skladáme sa jej na lieky. Je prirodzené, že deti podporujú svojich rodičov, ale už sa nám nezdá byť prirodzené a spravodlivé, že ak celý život pracujete a odvádzate dane, tak dostávate takýto mizerný dôchodok. Preto chceme zmeniť nespravodlivú valorizáciu dôchodkov a to tak, že nastavíme pevný základ na úrovni životného minima a potom podľa počtu odpracovaných rokov pohyblivú čiastku. Systém treba nastaviť spravodlivo tak pre starodôchodcov. ako aj pre novodôchodcov.