Martin na bielom koni (11. november)

Svätý Martin, známy ako biskup z Tours,

žil vo 4. storočí a bol spočiatku taktiež vojakom. Ako syn rímskeho dôstojníka vstúpil do jazdeckého pluku vo svojich 15 rokoch. Podľa legendy raz v treskúcej zime stretol žobráka a neváhal sa s ním rozdeliť o svoj vojenský plášť, ktorý mečom rozťal na polovicu. V tú noc ho vo sne oslovil Kristus odetý do polovice jeho plášťa:

„Obliekol ma Martin, ešte nepokrstený.“

Po tomto Martin vystúpil z armády, prijal krst a vstúpil do kláštora. Aj po jeho vymenovaní za biskupa žil vraj skromný život v malej chatrči.

 
Či už prišiel?

Práve v tento deň zvykneme vyzerať hneď zrána z okna, či snáď už z oblohy nepoletuje to jemné biele páperie. Najmä deti mávajú radosť z prvého snehu a preto čakajú, či príde Martin na bielom koni. A keď aj nesneží, vo vzduchu už cítiť prichádzajúcu zimu. Preto sa tiež hovorí, že Na svätého Martina, kúri sa už z komína, či na Martina medveď líha. 

Čeladníci, pomocníci, služobné dievky aj mládenci

Deň svätého Martina bol dôležitý aj v živote paholkov a slúžiek. Mnohým sa totiž práve končil služobný rok, teda sa im končila na ten rok zjednaná služba. Dostali za to peňažnú plácu, nejaké naturálie, ošatenie, prípadne drobný dar. A to sa patrilo aj osláviť.

Niektorí si službu predĺžili na ďalší rok, iní išli na lepšie. No a tí, ktorí ostali bez práce, snažili sa nájsť si druhú. Mohli pomôcť osobné kontakty, ale v mestách sa dala ponuka práce nájsť aj v inzercii novín či cez rôzne cirkevné a charitatívne spolky.  

Vinšovníci

Na západnom Slovensku chodili obecní pastieri po domoch a do všetkých gazdovstiev, kde mali dobytok, priniesli zelený prútik s vinšovaním požehnania. Pastier pri tom dostal svoju mzdu za celoročnú prácu a gazda si prút starostlivo odložil, aby ním vyhnal dobytok na prvú jarnú pašu.

Martinská koleda bola príležitosťou dostať drobný peniaz aj pre chudobných žiačikov. Niekde sa takto snažili privyrobiť si aj mestskí kati, tým to však vrchnosť prísne zakázala už v 14. storočí. 

Martinská hus, rožky a mladé víno

Na Martina sa zvykli konať výročné trhy a jarmoky. Taktiež hody bývali najmä tam, kde mali za patróna svätého Martina. A čo nesmelo chýbať na sviatočne prestretom stole? Predsa dobre vykŕmená a do chrumkava upečená hus. Podávala sa s dusenou kapustou a knedľou alebo lokšami a zapíjala dobrým vínkom. Vo vinárskych oblastiach bol tento deň sviatkom mladého vína, ktoré sa slávnostne požehnalo.

A ako sa práve hus dostala na martinský stôl? O tomto svätcovi koluje niekoľko legiend. Napríklad tá, že keď sa skrýval v husom chlievci, husi ho svojim gagotaním prezradili a preto teraz musia pykať na martinskom pekáči. Pravdou však je, že už vo feudalizme sa v tento deň vyplácal prenájom a poddaní odovzdávali zemepánom hus, takisto ako daň odovzdávali martinské husi kráľovi aj bratislavskí židia. 

Ďalšou vychýrenou martinskou pochúťkou boli pečené sladké rožky. Piekli sa z kysnutého cesta, plnili sa makom alebo lekvárom a mali tvar podkovy alebo pastierskeho rohu. Tie dostávali pastieri ako výslužku, alebo nimi dievča obdarilo svojho milého. 

(20 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...