Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Ľudia sa už nevedeli dočkať najkrajších sviatkov roka. Od Lucie do Vianoc je to presne 12 dní. A podľa toho, aké tie dni boli, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok. Svetla ubúdalo, noci pribúdalo, krajina sa odela do bieleho. Hovorilo sa tiež, že Svätá Lucia je kráľovnou zimy. Aká teda bola?
Svetlá a žiariaca
Tak by sme mohli preložiť význam mena Lucia. Je odvodené z latinského lux, čo znamená svetlo. Lucia z talianskych Syrakúz sa narodila v 3. storočí do bohatej rodiny, kde od rodičov dostala kresťanskú výchovu. Už ako mladé dievča zasvätila svoj život Bohu a preto dala košom aj svojmu pytačovi, pohanskému mládencovi.
Ten nezniesol jej odmietnutie a preto ju udal vtedajšiemu konzulovi za to, že je kresťanka. Lucia sa nezriekla svojej viery ani pri mučení a nakoniec ju sťali mečom.
Už v stredoveku Luciu uctievali ako mučenicu a vzývali ju ako ochrankyňu pri rôznych očných chorobách. Zrejme preto o nej vznikla časom aj známa legenda. Jej nápadník sa vraj zahľadel do jej krásnych očí a Lucia, aby sa za neho nemusela vydať, si ich vylúpila a poslala mu ich na mise. Panna Mária ju za to obdarila novými, ešte krajšími očami. Na obrazoch spoznáme svätú Luciu práve podľa toho, že v ruke drží misku s očami.
Ľudové predstavy o Lucii
Paradoxom však je, že napriek jej svätému životu sa v ľudových poverách Lucia považovala za najväčšiu z bosoriek, lebo ju vraj neusmrtili ani silné plamene ohňa. Deň svätej Lucie bol zároveň najvýznamnejším zo „strídžích dní“. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára (pred rokom 1582) to bol totiž najkratší deň roka, a teda aj predstava dlhej čiernej noci sa spájala s predstavou o pôsobení zla.
Aj keď neskôr došlo k posunu dátumov v kalendári, mnohé zvyky pretrvali v ľudovej tradícii niekoľko ďalších storočí. A aj v nich môžeme vidieť prelínanie sa pohanských povier a kresťanských rituálov.
Cesnak, hluk a svätená voda
Ľudia sa snažili v tento deň aj noc všemožne odohnať bosorky a zabrániť im v ich prípadných čaroch. Obecní pastieri obchádzali chotár a hlasno trúbili na trúbach a rohoch. Mládenci práskali korbáčmi, cengali zvoncami, pískali na píšťalách aj prstoch. Hlukom tak chceli rozohnať bosorky z krížnych ciest.
Pomôcť mal aj cesnak. V predvečer Lucie ho ľudia jedli surový, s chlebom alebo hriankami. Cesnakom si robili krížiky na čelo, sluchy a bradu. Kríže robili gazdiné tiež na veraje dverí (rovnako cesnakom alebo posvätenou trojkráľovou kriedou), aby pred bosorkami zabezpečili vstup do príbytku. A strach mali aj z toho, aby strigy neodobrali kravám mlieko, či inak neuškodili dobytku. Preto cesnak a cibuľu rozvešali do maštale a primiešali ho aj do krmiva. Izby domu si zvykli kropiť svätenou vodou a stajne okiadzali bylinami na žeravých uhlíkoch.
Luciový stolček
Tak, ako sa ľudia kedysi báli bosoriek, zároveň verili, že ak ich odhalia, nebudú im už viac škodiť. Najrozšírenejším prostriedkom ako na to, bol známy luciový stolček. Gazda ho začal robiť na Luciu a každý deň mal na ňom voľačo spraviť, ale len toľko, aby ho bol hotový presne na Vianoce. V kostole sa naň mal posadiť a vtedy vraj uvidel všetky bosorky. Musel pred nimi však rýchlo utekať domov, aby ho nechytili.
Cestou za sebou sypal mak, šošovicu alebo zrno, aby ho strigy zobali a tak sa zdržali. Podobne ako stolček mal poslúžiť korbáč od Lucie do Vianoc pletený, košeľa za tých 12 dní ušitá, alebo pagáč na Luciu pečený a na polnočnú omšu pod pazuchou donesený.
Ľúbostné veštby
Ako inak, nechýbali ani tie. Mnohé boli podobné tým ondrejským: dievčatá varili halušky, triasli plotmi a strechami alebo búchali varechou o studňu. Ale aj tu platilo „Od Lucie do Vianoc…“ Najznámejšie je písanie si lístočkov s menami chlapcov. Každý deň dievča jeden lístok spálilo a na Štedrý deň jej ostal posledný, na ktorom bolo meno jej nastávajúceho. Tento „mužský zoznam mien“ mohol mať aj podobu papierovej hviezdy, ktorá v dvanástich zahnutých cípoch ukrývala mená chlapcov a každý deň po jednom z nich dievča odstrihávalo.
Niekde si dievčatá zbierali od Lucie do Štedrého dňa po troškách vody do vedra. Pred odchodom na Polnočnú sa v tej vode umyli a čakali, ktorý mládenec sa o ne v kostole kabátom obtrie, lebo za toho sa vraj mali vydať. Vajíčko, ktoré zniesla sliepka na Luciu, si dievča odložilo a na Štedrý deň z neho vylialo bielok do vody. Tvar, do ktorého sa bielok zbehol, mal ukázať remeslo jej budúceho muža.
A čo také jabĺčko? Aj tomu našli vydajachtivé dievčence úlohu pri veštbe svojho nádejného.
Ak každý deň od Lucie z jedného jablka odhryzli, na Štedrý večer ho vyšli dojesť pred dom a pozerali, ktorý chlap pôjde okolo nich ako prvý. Alebo si jablko na Luciu dali do vedra s vodou a každé ráno sa ňou umývali. Na Vianoce jablko vybrali a chrúmajúc ho pred chalupou vyzerali, koho prvého zbadajú. Ak ho aj nepoznali, opýtali sa ho na krstné meno, lebo tak sa mal volať aj ich vyvolený.
Lucky maškary
Ak ste ich nezažili, určite ich poznáte zo starých filmov alebo zo scény folklórnych súborov. Ženy oblečené za Lucky boli v tento deň veľmi obľúbené a očakávané nielen na priadkach, ale aj v ostatných domácnostiach.
Lucky chodili vo dvojiciach alebo vo väčších skupinách. Obliekali sa celé do bieleho, či už mali na sebe časti kroja, dlhú košeľu, alebo sa omotali plachtou. Šatku na hlave si stiahli čo najviac čela, aby ich nebolo poznať a tvár si zamúčili. Jedna mala v ruke husacie krídlo, ktorým vymetala chyžu nielen od pavučín, ale aj od biedy a psoty. Druhá niesla štetku a vedro s vápnom, aby symbolicky zaodela príbytok do čistého.
Štvorica Luciek z Hontu prichádzala do domov nesúc zvonec, vreteno, cesnak a knihu. Na vreteno im musela gazdiná namotať kúsok napradenej nite zo svojho a Lucie spravili domácim cesnakový krížik na čelo. Tá, čo niesla knihu pokľakla, a na zvonenie zvonca sa k nej všetci pridali.
Pôvodne chodili Lucie v tichosti, ako nemé postavy, ale neskôr sa stali luciové obchôdzky čoraz väčšou zábavou najmä pre veselú mládež. K bielym Luckám pribudli aj čierne Lucie, alebo sa za ne zamaskovali mládenci či malí chlapci. Niekde sa k nim pridružila maska cigánky s deckom, alebo dokonca smrtka. A ako hudobný sprievod so sebou brávali aj harmonikára. V takýchto skupinách sa uplatnili najmä tie ženy, ktoré boli vtipné a pohotové, a svojimi žartami vedeli domácich pobaviť. Pri vymetaní kútov nezabudli podpichnúť gazdinú, ako zanedbáva svoju domácnosť, chlapom otreli vápno aj popod nos alebo začiernili sadzami tvár. Niekde Lucka obdarila deti sladkosťami, ale obvykle im len pohrozila metlou či remeňom. Najčastejšie však boli obdarované práve Lucie, malým pohostením alebo drobnou výslužkou. A tam, kde ich dnu pustiť nechceli, zvonka vápnom zabielili sklá na oblokoch.
(33 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
