„To, čo ste vy, boli sme aj my. To, čo sme my, budete aj vy.“, čítala som na bráne nejedného cintorína. Akoby odkaz od tých, čo už nie sú medzi nami.
Niektorí majú svoje hroby honosne vyzdobené, iné sú už spustnuté a zarastené. Prejsť sa pomedzi ne a zastať pri nich môže byť pre nás spomienkou na našich blízkych. Ale aj správou o tom, ako sa ľudia dnes aj v minulosti pozerali na smrť a na život vo večnosti.
Pochovávanie zosnulých
Zvyk pochovávať mŕtvych a označovať ich hroby je prastarý. Pochovávalo sa v lesoch, na poliach, na určitých miestach v chotári, pod stromami, na rázcestiach alebo priamo tam, kde nebožtík prišiel tragicky o život.
Práve uloženie mŕtveho pod strom, alebo vysadenie stromu pri hrobe súviselo s predstavou našich predkov o dušiach zosnulých. Po smrti mali mať podobu vtákov, ktoré nachádzajú pokoj v korunách stromov. A živým mal rast stromu pripomínať, ako plynie čas.
Stromčeky, kríky a halúzky mali svoje miesto aj v pohrebnom rituáli. Vetvičkami sa vymeriavala jama alebo sa vkladali nebohému do rakvy. Bývalo zvykom niesť v pohrebnom sprievode ozdobené stromčeky, ktoré sa potom zastokli na hrob. S príchodom kresťanstva sa začal meniť pohľad na kult predkov a aj pochovávanie dostávalo novú duchovnú náplň.
Miesto, kde mŕtvi očakávajú prebudenie…
Názov cintorín pochádza z latinského slova coemeterium a znamená miesto, kde mŕtvi očakávajú prebudenie zo spánku na súdny deň.
Keď sa kresťanstvo stalo oficiálnym štátnym náboženstvom, pochovávanie sa uskutočňovalo v chrámoch a kláštoroch, v bezprostrednej blízkosti kostolov sa na vysvätenej pôde zakladali cintoríny. Na stredovekých cintorínoch bývali hroby usporiadané v jednom smere, tvár nebožtíka mala byť obrátená smerom na východ. Táto tradícia bola známa aj u Slovanov, ale v kresťanstve nadobudla novú symboliku. Vychádzajúcim svetlom sa pre kresťanov stal Kristus.
V období osvietenstva boli z hygienických dôvodov cintoríny v okolí kostolov rušené a zriaďovali sa nové ďalej od miest a dedín. Budovali sa na suchých vyvýšených miestach, aby ich nezaplavilo a ohrada dookola ich chránila pred zvieratami. Upustilo sa aj od zvyku pochovávať v jednom smere, rady hrobov sa už podriaďujú praktickej a estetickej stránke. V mestách sa na takýchto novších cintorínoch stavali kaplnky a v nich sa slúžili pohrebné obrady.
Na cintoríne mal nájsť miesto svojho posledného odpočinku každý
Pán tu mal pochovať svojho sluhu, cirkevní predstavení zas chudobných dedinčanov alebo hostí. Ľudia sa však bránili pochovávaniu neznámych cudzincov a tých, ktorí zomreli záhadnou neprirodzenou smrťou (napr. priplavených utopencov, samovrahov,…).
V niektorých mestách vznikali cintoríny osobitne podľa vierovyznania. Inde sa zas podľa konfesií pochovávalo na jednom cintoríne, ale oddelene v rôznych častiach a hranicu tvoril napríklad ústredný kríž. Počas vojen a epidémií vznikali vojenské a cholerové cintoríny.
Hroby a náhrobky
Na označenie hrobov slúžili pôvodne neopracované kamene. Z nich sa postupne vyvinuli kamenné náhrobníky, ktoré majú bohatú výtvarnú formu a hlboký vnútorný zmysel.
Rozšírené boli tiež náhrobníky z dreva, ktoré mali pôvodne podobu stĺpa, až neskôr kríža. Postupne pribudli kríže železné a liatinové.
Drevené náhrobníky vyrábali príbuzní mŕtveho doma. Počas pohrebu ich niesli pred truhlou a po ňom osadili na hrob. Spočiatku nemávali nápisy, len výzdobou bolo možné odlíšiť, či ide o ženu alebo muža. Ak zomrel mladý človek, na náhrobku sa objavili šatky a stužky od jeho rovesníkov. A v bohatšom zdobení pomníčkov malých detí bol vyjadrený veľký žiaľ a láska k nim. Výrobu kamenných pomníkov mali už na starosti kamenári a na dedinách ľudoví umelci.
- foto: autorka
Hoci je kríž symbolom kresťanstva, ako forma náhrobku sa nepoužíval od začiatku.
Súviselo to až s rozčlenením cirkvi na rôzne konfesie. Kríž vyjadroval príslušnosť ku katolíckemu vyznaniu a staršiu formu náhrobníka v podobe stĺpa alebo dosky prijali za svoju zas protestanti.
Kresťanské symboly nachádzame aj v samotnej výzdobe pomníkov, častými sú Božie oko, ryba, viničné ratolesti, svieca a už spomínaný kríž.
U katolíkov je to navyše kalich a hostia, anjel, pieta, výjav z krížovej cesty, tŕňová koruna alebo srdce opletené tŕním; u protestantov skôr kalich s bibliou. Silnú symboliku majú aj iné dekoratívne prvky.
Strom života a kvety predstavujú dobré skutky zosnulého, smútok nad jeho skonom zas smutná vŕba, zlomené vetvičky, slzy, odlietajúci alebo mŕtvy vták. Predstavy o večnosti boli stvárnené do podoby slnka, mesiaca, hviezdy alebo hodín bez ručičiek.
(18 hlasov, priemerne: 4,89 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Rodičovský príspevok 2025
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
