V posledných rokoch akoby u nás stále medzi sebou zápasili Dušičky a Halloween. Akoby sa stále bilo to domáce s dovozom. Akoby sme nevedeli, či zapáliť sviečku alebo vyrezať tekvicu. Či ísť do ticha na cintorín alebo na bujarú párty.
Kult mŕtvych má všade vo svete svoje miesto aj svoju tradíciu. Uctieva sa rôzne, no tá prapôvodná podstata je mnohokrát rovnaká. Závisí od náboženstva, histórie, kultúry aj naturelu. Je dobre poznať tie druhé, je dobre vážiť si tie svoje.
Pominuteľnosť
Človek je jediný tvor na zemi, ktorý si uvedomuje svoju pominuteľnosť. Zomieranie a smrť bola pre človeka vždy niečím, čo v ňom vyvolávalo na jednej strane strach a na druhej strane úctu. Ľudia si predstavovali, že duša sa ešte pár dní po smrti zdržiava blízko tela, potom pomaly putuje na vzdialené neznáme miesto, aby ostala prebývať v ríši zosnulých.
Strach a úcta
Z čoho mali teda pozostalí strach? Strach z nepoznaného, lebo takým druhý svet je. Ale aj z toho, aby im mŕtvy neprišiel nejako škodiť. V ľuďoch bola totiž hlboko zakorenená predstava, že mŕtvemu aj po smrti ostávajú jeho vlastnosti, schopnosti a cíti svoje za živa nedoriešené krivdy. Záležalo im teda na uspokojení jeho duše. Tú tiež zvykli pohostiť jedlom a pitím, aby sa občerstvila, keď sa občas zatúla medzi živých.
Mŕtvi si zároveň zasluhovali úctu. Veď pozostalých s nimi vždy spájalo nejaké puto. Predkovia, to boli tí, vďaka ktorým tu boli ich potomkovia. Rodina, to bol okruh najbližších. Priatelia, to boli spoločne strávené chvíle. Ľudia verili, že duše blízkych im môžu byť naklonené a ochraňovať ich. Svoj vzťah k zosnulým vyjadrovali aj návštevami hrobov.
Ako to bolo u nás?
Sviatky, ktoré majú pripomínať zomrelých, si našli svoje miesto aj v cirkevnom kalendári. V 8. storočí pápež Gregor IV. ustanovil sviatok venovaný všetkým kresťanským svätcom (1. novembra), o dve storočia neskôr pribudla spomienka na všetkých zosnulých – tzv. Dušičky (2. novembra). Rozdiely v slávení týchto sviatkov nachádzame aj v religióznej rovine. Všechsvätých je sviatok čisto katolícky a len v katolíckych kostoloch sa konajú zádušné omše na Dušičky. Evanjelici si počas Pamiatky zosnulých spomínajú na svojich blízkych.
Súčasťou sviatkov sú už tradične aj návštevy hrobov, ktoré sa zdobia čečinou, kvetmi a zapaľujú sa na nich sviečky. V ľudovom prostredí sa na zosnulých pamätalo tiež tak, že im prestreli jedlo a nechali im ho na stole alebo v okne celú noc, prípadne ho doniesli priamo na hrob. Piekli sa malé bochníčky nazývané duše. A tie spolu s drobnými peniazmi rozdávali žobrákom pri cintorínoch, aby sa modlili za pokoj zosnulých.
A vo svete?
V mnohom sú dušičkové zvyky u našich susedov, aj v ostatnej Európe podobné. Návštevy cintorínov, vence na hroboch a sviece, pietna spomienka. Dávnejšie aj o jeden prestretý tanier na stole viac, symbolické odkladanie jedla či pečenie obradného pečiva. Ak by sme sa vybrali ďalej do sveta, do krajín, kde si takisto v týchto dňoch pripomínajú svojich zosnulých, možno by sme sa čudovali. Že či?
Farebná Guatemala
V mayských legendách sa tradovalo, že zlí duchovia chodia škodiť mŕtvym aj živým. Preto si ľudia vyrobili obrovských farebných šarkanov a vypustili ich na cintorínoch, aby zlých duchov odohnali. Tento rituál je súčasťou guatemalských sviatkov aj dnes. Predtým však ľudia hroby svojich blízkych vyčistia a náhrobníky nanovo vymaľujú, bohato ich obložia kvetmi a sviečkami. Farby hrobov sú však jasné a svieže – zelené, modré, ružové, žlté. Rovnako pestrofarebné sú aj niekoľko metrové šarkany. Dnes im ľudia pripínajú na chvosty lístky pre svojich nebohých, aby ich odkazy zaleteli bližšie k nim.
Dávne Írsko
Aj v anglosaských krajinách majú sviatky venované zosnulým. No pôvodným pohanským sviatkom bol keltský Samhaim. Znamenal koniec ich starého a začiatok nového roka, prechod medzi končiacim sa letom a začínajúcou sa zimou, hranicu medzi svetlom a tmou a teda aj medzi životom a smrťou. V tú noc sa vraj duše mŕtvych mohli vracať medzi živých a živí zas mohli navštíviť podsvetie. Sviatok bol sprevádzaný mystériom nadprirodzenosti. Svetlo ohňa malo svietiť zosnulým a pripravené malo byť pre nich aj jedlo. Pred zlými duchmi sa chceli ľudia uchrániť tak, že sa prezliekali do starých otrhaných šiat a zamazali si tváre.
Komiksová Amerika
V Amerike sa postretali rôzne kultúry a každá do spoločného kotla tradícií pridala tú svoju prímes. Pôvod amerického Halloweenu niektorí vidia v pohanskom Samhaime, iní ho spájajú takisto so sviatkom írskych prisťahovalcov, ale vnímajú ho inak. Názov je skrátením „All HallowsʾEvening“, teda Predvečer všetkých svätých. K nemu patril zvyk vyrezávať tekvicové lampáše a zapaľovať do nich sviece. Prezliekanie do kostýmov prišlo z Francúzska, tajomno sviatku mali zvýrazniť rôzne „posmrtné“ masky.
Dnes sú to čarodejnice, smrtky, kostlivci, netopiere, čierne mačky, k nim čoraz viac pribúdajú znetvorené postavičky z komiksov a televíznych seriálov. Tieto strašidelné maškarády však nie sú rodinným sviatkom, ale sú súčasťou večierkov na školách a v zamestnaniach a sú ponímané ako zábava. Bavia sa aj deti v maskách, ktoré chodia po susedoch a s veršíkom „trick or treat“ pýtajú cukríky. Ak ich nedostanú, domácim niečo vyvedú – napríklad im pomaľujú dvere, zamažú okno, zapastujú kľučky, polepia auto.
Zmiešané Filipíny
Krajina v juhovýchodnej Ázii je bývalou španielskou kolóniou s rôznymi náboženstvami, no s prevahou katolíkov. Aj preto sa tam oslavuje sviatok Všetkých svätých aj Dušičky. Na cintorínoch už týždeň pred sviatkami vidno prekrásne vyzdobené hroby. V ich okolí ponúkajú predajcovia kvety, sviečky, blikajúce náboženské relikvie aj občerstvenie. Tu je zvyk prinášať k hrobom aj jedlo a pobudnúť pri nich v spomienkach na zosnulých.
Veselé Mexiko
V Mexiku slávia Día de Muertos, teda Deň mŕtvych, skutočne veľkolepo. S hudbou, spevom a kopou jedla. Tento sviatok má pôvod ešte v predkolumbovskej dobe a vychádza z tradície, že mŕtvi sa raz do roka vracajú na zem, aby sa stretli so svojimi príbuznými a priateľmi, porozprávali sa s nimi a poveselili.
Pre nebohých stavajú stupňovité oltáre. Zdobia ich farebnými stuhami, kvetmi, fotografiami a sviecami. K hrobom tiež prinášajú jedlá, ktoré mal zosnulý rád. Nechýbajú tradičné pokrmy z kukurice, k tomu banány, pomaranče, na zapitie voda, ale aj pivo, víno či tequila. Sladkosťami sú koláče v tvare kostí alebo cukrové lebky. Na cintoríne sa schádzajú celé rodiny, trávia tu celú noc, pri tom jedia, pijú, spievajú a radujú sa zo života, ktorý sa smrťou nekončí.
Unikátny prejav tohto sviatku si dokonca vyslúžil od UNESCO zaradenie mexického Dňa mŕtvych na zoznam Nehmotného kultúrneho dedičstva.
(7 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
