Už pár rokov je aj na Slovensku veľmi obľúbené dávať dievčatkám meno Sofia. Je gréckeho pôvodu a znamená múdrosť. Ale vedeli ste, že Sofia je vlastne naša Žofka?
Zdroj: jankohrasko.sk Tá, ktorá bola ako mučenica vyhlásená za svätú, sa narodila v 3. storočí v Ríme. Aj ona sa verejne priznávala k viere v čase, kedy bolo kresťanstvo zakázané. Žofia zomrela v roku 304 a jej hrob sa pôvodne nachádzal pri rímskej ceste Via Latina v bazilike svätého Gordiána a Epimacha. No záujem o svätcov v stredoveku mal za následok aj sťahovanie ich pozostatkov. Žofiine boli premiestnené do ženského kláštora Eschau v Alsasku a jej relikvie sú umiestnené v hlavnom oltári kostola sv. Martina ai Monti v Ríme.
Svätú Žofia spoznáme na obrazoch ako mladú ženu s atribútmi typickými pre martýrov – palmou a mečom, Žofia má navyše pri sebe aj knihu a koryto.
Traja zamrznutí, Žofia ich potvrdí Žofia sa označuje aj ako kuchárka troch ľadových mužov, keďže meniny má hneď po Pankrácovi, Servácovi a Bonifácovi. Tí sú známi tým, že prinášajú ochladenie a naozaj sa môžeme v týchto dňoch stretnúť ešte s nočnými mrazmi. Žofia môže byť tiež ešte chladná a aj preto sa k tomuto dátumu viaže mnoho úkonov o zabezpečenie dobrej úrody.
Prečo vínko vypíja? Niežeby si Žofia rada posedela vo vínnej pivničke. Táto pranostika hovorí o tom, že práve mráz a studené dažde v polovici mája môžu poškodiť vinič, ktorý už začína pučať. Preto sa ich obávajú najmä vinohradníci a ovocinári. A preto v sadoch a viniciach zakladajú ohne, aby ich zadymili a ochránili ich tak pred mrazom.
Čo budeme sadiť? Aj dnes čakajú záhradkári na druhú polovicu mája, aby mohli zasadiť a zasiať všetko, čomu by ešte mohol uškodiť chlad a tak dokončiť jarné práce v záhrade. Seje sa mak, proso, fazuľa, uhorky, tekvica, do pôdy sa dávajú aj sadeničky kapusty, kalerábu, karfiolu, papriky a paradajok. Takisto voňavé bylinky, ktoré boli dovtedy len v črepníkoch za oknom, môžu začať skrášľovať naše predzáhradky.
Zdroj: slovenske-zvyky.webnode.sk Ľan a konopa Aj keď si už dnes doma skoro nikto nepestuje ani ľan, ani konopu, aby si z nich počas dlhých zimných večerov spriadal nite, predsa to bolo kedysi inak. V minulosti mali tieto technické plodiny v domácom hospodárení veľký význam a mnohoraké využitie. Ich pestovanie a spracovanie zabezpečilo ľuďom sebestačnosť vo výrobe plátna a z ich semena lisovali olej. Preto im záležalo na ich dobrej úrode. S tým boli spojené mnohé zvyky a rituály.
Práve na deň Žofie bol ten správny čas, kedy sa mali konopa aj ľan siať, aby boli také husté, ako jej vlasy. A aby boli aj pekné vysoké, pri jej siatí sa bolo treba obzerať na vysoký kopec, či aspoň na vysoký strom. Alebo ich siatie zverili najvyššiemu členovi rodiny. Rozsievač sa pred robotou napil tuhej pálenky, aby bol aj ľan silný. Gazdiné zatiaľ varili cestoviny, a ich rezance museli byť v tento deň čo najdlhšie.
Dobrú úrodu chceli zabezpečiť aj tým, že pri siatí osivo premiešali s omrvinkami zo štedrovečerného stola, alebo s rozdrvenými škrupinami z veľkonočných vajíčok.
Už ste sa dnes doma pohádali? Na zaistenie potrebnej výšky týchto tak dôležitých rastlín mysleli ľudia aj pri zábave. Pri tanci vyskakovali do výšky, muži dvíhali svoje tanečnice čo najvyššie a každá chcela tancovať s vysokým chlapom. Zábavu si užili aj vtedy, keď muži váľali ženy a dievky po poli, aby sa na ňom urodil zdravý a pevný ľan.
No ak prišlo medzi manželmi k hádke, v tento deň sa tomu mohli len tešiť. Na Orave totiž verili, že ak sa manželia na Žofiu povadia, je to dobre. Čím väčšia zvada v ten deň v dome, tým vyšší ľan im potom narastie.
Loading...