Ako prežiť finančný kolaps a hyperinfláciu

Od dôb našich predkov sme si až hanebne zvykli na určitú úroveň pohodlia a istôt. Medzi základnými nemožno nespomenúť hlavne smrť a dane, ale patrí sem aj platnosť (papierových) peňazí, stabilný prísun energie, plynu, vody, tepla, palív a odvoz odpadov, ako-tak fungujúce zdravotníctvo, školstvo, polícia a súdy.

Ešte dedko môjho muža musel skutočne brániť svoj dom, ženu i deti sekerou a v neúnosnej situácii sa rozhodol opustiť domov a vysídliť sa do inej krajiny. Myšlienkovo mu predstava zbalenia najdôležitejšieho a odchod po vlastných lesom cez hranice nepripadla neprípustná, skoro doslova „holý život“ za to stál.

Sme pripravení spraviť to isté? Máme krízový plán?

Ako prežiť finančný kolaps?

Finančný kolaps je situácia, ktorú si je až mrazivo možné predstaviť. Už pred desaťročím viedla R. Sulíka k vydaniu odporúčaní ekonomicky správneho správania sa v príprave naň.

V skratke odporúčal:

Neuchovávať úspory na účte v banke, teda nie v eure a vonkoncom na terminovaných vkladoch
Naopak ale odporúčal zadlžovať sa v eure (či už hypotéka alebo lízing – vždy s čo najdlhšie fixovaným úrokom)
Prenajímať nehnuteľnosti a dohodnúť si plat v stabilnej mene iného štátu, alebo naviazať zmluvne na infláciu.
Presunúť svoje aktíva z akcií a fondov do zlata a nehnuteľností
Nakupovať nehnuteľnosti, keď ceny prudko klesnú.

Sú to opatrenia, ktoré by vás mali ochrániť v prípade inflácie a hyperinflácie.

Čo je hyperinflácia

Keď ste čítali Remarqueov Čierny obelisk, slovo hyperinflácia by vám nemalo byť neznáme. Áno, to je presne ten stav, keď kúpna sila meny klesá doslova z hodiny na hodinu.

V Nemecku v čase hyperinfácie vyplácanie platov zamestnancov prebiehalo dvakrát denne s dlhou obedňajšou prestávkou, aby si v nej ešte stihli premeniť peniaze na reálne hodnoty, kým za päť hodín ich hodnota opäť klesne.

Logika je jednoduchá – ak sa krajina bude potrebovať zbaviť svojich dlhov, je hyperinflácia jedným zo spôsobov, ako si ľahko škrtať nuly za mínusom. Mena sa znehodnotí, tým pádom sa dlhy relatívne znížia a politici môžu ďalej pokračovať v plytvaní našich peňazí.

Problémom je, že sa infláciou zároveň znehodnotia aj všetky úspory, vrátane aj napr. dôchodkov obyvateľstva, ktoré nikdy nerastú rovnakým tempom ako inflácia.

Poprípade krajina vyhlási bankrot, začne žiť len „do výšky svojho platu“ – síce si nebude môcť požičať, ale bude svoje reálne príjmy vynakladať len na nevyhnutné potreby, do výšky toho spomenutého platu (alias daní).

Môžeme polemizovať, či je to také super žiť toľko rokov na dlh. Reálne na dlh našich detí, prípadne ich detí. Môžeme polemizovať, či je také skvelé platiť túto žúrku ešte aj všetkým okolo.

Problémom týchto odporúčaní je ale aj ďalší nezanedbateľný detail. Predpokladom, aby ste reálne ťažili z inflácie (hyperinflácie) je skutočnosť, že máte prácu – zamestnávateľa alebo remeslo, ktoré vám zabezpečí dostatok peňazí (samozrejme najlepšie v stabilnej mene inej krajiny**).

Ktoré povolania prežijú aj krízu

A tu sa dostávame k niekoľkým záludným otázkam, napríklad, ktoré povolania skutočne budeme potrebovať?

Asi sa zhodneme na tom, že iný rozmer bude mať zrazu potreba lekárov a sestričiek, pôrodných asistentiek, elektrikárov, plynárov, vodárov, smetiarov, poľnohospodárov a iný napr. marketingových a finančných poradcov, novinárov, mediálnych komunikátorov…

A následne, ktoré služby si štát (my) bude(me) môcť naďalej dovoliť financovať?

Bude sa dať spoliehať na stabilné dodávky vody, plynu, elektriny, palív, na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, liekov, potravín?

Budete mať možnosť vôbec vyberať vklady zo svojich účtov?

Budú mať peniaze cenu, alebo opäť nastane čas zapaľovania si cigariet 20€ bankovkami?

Dá sa najesť zo zlatej tehličky? Najete sa zo svojej nehnuteľnosti, ak to nie je práve 100 árové hospodárstvo?

Nie je cena realít len jedna veľká bublina? Čo s 300 metrovým bytom v strede mesta, keď prestane fungovať odpad, dodávky energií a potravín?

A to je len jedno možné riešenie – inflačné.

Inflácia alebo deflácia?

Veledôležité ekonomické mozgy sa nevedia dohodnúť, čo bude po kolapse nasledovať: inflácia, alebo deflácia? Eventuálne predpovede zodpovedajú cca. vešteniu z gule 😉 akoby ste z vírenia vína v pohári chceli predpovedať trebárs správanie hurikánu Katrina.

Deflácia by mala byť opakom inflácie.

Ľudia začnú šetriť, možno budú preferovať výrobky, čo vydržia viac ako dva dni po záruke, zdražovať sa budú hlavne predmety existenčnej potreby, klesne spotreba, klesne produkcia, klesne zamestnanosť, ekonomika stagnuje… Ale hádam sa popýtajte Japoncov, tí ju poznajú, tí s ňou žijú.

Na dnes cudzích slov dosť, snáď len jeden osobný postreh na záver. Ako malé detisko som nikdy nechápala, prečo sa vo filmoch o začiatku 2. svetovej vojny vždy v úvode všetci tak výborne bavia, kabarety praskajú, šampanské tiež. Ten rozmer hystérie a paniky na pokraji mi dochádza hádam až dnes.