Je potrat riešenie?

S touto otázkou sa pravidelne pracovne stretávajú dve ženy. Jedna ako poradkyňa poradne Alexis, druhá ako koordinátorka projektu Zachráňme životy.  O tom, aké majú skúsenosti pri tomto rozhodovaní, hovoria poradkyňa Eva Čeřovská a bývalá poslankyňa Mária Demeterová.

Stretávate sa so ženami, ktoré sa musia rozhodnúť o bytí a nebytí iného človeka. Sú z vašej skúsenosti tieto ženy ozaj  presvedčené, že potrat je riešenie?

Eva Čeřovská: Keď sa rozprávam so ženami, ktoré uvažujú o umelom potrate, mnohé si myslia, že je to jediné riešenie. Motívom ich rozhodnutia je často strach prijať dieťa. Dôvodov môže byť veľmi veľa. Nepochopenie zo strany okolia, predovšetkým otca dieťaťa, rôzne vnútorné zranenia, finančné problémy, problémy s bývaním, strata zamestnania, nedokončená škola atď.

Nazdávajú sa, že keď sa ukončí nečakané tehotenstvo, problém sa vyrieši a ich život bude ako predtým. Keď ale preberáme jednotlivé problémy, pričom sa zameriame na ten najzávažnejší, ženy si postupne uvedomujú, že s pomocou okolia sa to dá vyriešiť. Pomaly sa otvárajú myšlienke prijať dieťa. Je  to proces, v ktorom potrebujú naše sprevádzanie, aby získali iný pohľad na riešenie svojej životnej situácie.

Mária Demeterová: Počas mojej viac ako 20-ročnej práci v sociálnej oblasti a osobitne s matkami s deťmi v krajnej životnej situácii som dospela k presvedčeniu, že je ilúziou myslieť si, že žena sa dobrovoľne rozhodne nepriviesť na svet svoje dieťatko. Je vždy nútená, či už partnerom, zlou sociálnou situáciou, stratou strechy nad hlavou a pod. Preto som bola veľmi šťastná, že som pred tromi rokmi mohla byť pri vzniku nového projektu konkrétnej pomoci matkám, osobitne tehotným, s deťmi v krajnej životnej núdzi Zachráňme životy.

Čo im v tejto situácii ponúkate a ako to zaberá?

Eva Čeřovská: V poradni Alexis ponúkame predovšetkým poradenstvo a pomoc zorientovať sa v probléme.  Ak je to potrebné, ženy sprevádzame počas tehotenstva a aj po narodení dieťaťa. V prípade neporozumenia okolia ponúkame rozhovor s manželom alebo partnerom, ak je dievča neplnoleté, s rodičmi.

Pomáhame im zorientovať sa v sociálnej sieti, prípadne im poskytneme materiálnu výpomoc alebo pomôžeme nájsť azylové ubytovanie. V našej poradni pre ženy a dievčatá ponúkame aj posúdenie výsledkov prenatálnych tehotenských vyšetrení a tiež môžeme dohodnúť  stretnutie s odborníkmi –  s gynekológom, sociálnym pracovníkom, psychológom, právnikom alebo s kňazom. Taktiež poskytujeme konzultácie v prípade utajeného pôrodu alebo náhradnej rodinnej starostlivosti. Ak žena dostane primeranú pomoc, väčšinou sa rozhodne pre dieťa.

Mária Demeterová: V prvom rade im ponúkame porozumenie,  pochopenie ich situácie, presvedčenie, že to dokážu zvládnuť. Predovšetkým im hovoríme aj o iných riešeniach, ako je umelý potrat aj s návrhom konkrétneho riešenia ich situácie s možnosťou skutočne sa „slobodne rozhodnúť“.

Predstavíme im projekt Zachráňme životy, ktorý ponúka komplexnú sociálnu a materiálnu pomoc. Spolupracujeme s 11 organizáciami na celom Slovensku. Väčšina žien dostávala pomoc z projektu jeden rok, niektoré špecifické prípady aj dlhšie. Okrem toho sme riešili a poskytli pomoc, či už radou alebo konkrétnym riešením, 587 prípadov.

Žena v očakávaní je predovšetkým veľmi zraniteľná a potrebuje oporu. Majú ju ženy, s ktorými prichádzate do kontaktu?

Eva Čeřovská: Ženy, ktoré sa na nás obracajú väčšinou nemajú oporu vo svojej rodine alebo u priateľov. Často sú to najbližší, ktorí dajú podnet k umelému potratu. A práve ženy zaskočené nečakaným tehotenstvom potrebujú porozumenie a podporu svojich blízkych. Ak ju nedostanú, cítia sa zradené a opustené. Postojom svojho okolia sú akoby nepriamo donútené uvažovať o takom krajnom riešení.

Sú často zmätené a vidia iba veľké množstvo problémov, ktoré nie sú schopné samé vyriešiť, a preto nevidia iné východisko. Keby cítili podporu a pochopenie, v mnohých prípadoch by o ňom vôbec  neuvažovali. Umelý potrat je často riešením pre okolie, nikdy však nie pre samotnú ženu. Ak sa dobrovoľne vzdá svojho dieťaťa, už jej ho nikto nevráti späť a ona bude niesť následky tejto straty celý život. Obeťou potratu nie je len dieťa, ale vždy aj žena.

Mária Demeterová: Táto otázka už aj predurčuje odpoveď. Samozrejme, že ženy hľadajú iný prístup, ako im ponúka okolie –  nátlak, odmietnutie, odsúdenie, pohŕdanie. Preto sme sa ešte v našej práci nestretli s tým, že by sa žena, ktorá nás vyhľadala a aj vo veľmi ťažkej situácii sa napokon rozhodla pre život, svoje rozhodnutie ľutovala. Naopak, nájde svoju hrdosť a odhodlanie všetko zvládnuť.

Scenár niektorých životov by bol isto na román, tam patria aj vaše ženy. Ste v kontakte s tými, ktoré uverili, že život je krásny – aj pre ich dieťatko?

Eva Čeřovská: S niektorými ženami sme v kontakte aj po narodení dieťatka. Vždy ma poteší, keď dostanem fotografiu, pohľadnicu, SMS-ku, oznámenie o stužkovej, svadbe alebo mi niektorá žena zavolá. Niekedy sa chcú o niečom poradiť alebo sa chcú pochváliť ako rastie ich ratolesť. Vedia, že sa mi môžu kedykoľvek ozvať. Ale môžu mi zavolať aj ženy, ktoré sa napriek poradenstvu rozhodli pre potrat.

Mária Demeterová: V projekte Zachráňme životy bolo doteraz umiestnených 50 žien a narodilo sa nám 38 bábätiek. Môžem potvrdiť, že všetky ženy najskôr uvažovali o potrate, neskôr o adopcii a nakoniec sa rozhodli nechať si dieťatko pri sebe. (Len dve deti boli dané na adopciu.) Mám spätnú väzbu, že všetky ženy, ktoré  držali svoje dieťatko v náručí, boli šťastné a povzbudené zo svojho správneho rozhodnutia. Veria, že napriek ťažkým životným okolnostiam bude život ich detí krásny a zmysluplný. Že budú žiť inak, ako ony dnes!

Za všetky prípady by som spomenula vetu zo stretnutia s odchovankyňou detského domova Monikou, ktorá vždy vo mne osobitne rezonuje: „Viete, ako môžem moje dieťatko priviesť na svet, veď ho ani nemám v akej perinke priniesť z pôrodnice domov…“. Dnes je Monika šťastná aj so svojou malou Magdalénkou a sama pomáha iným odchovancom detských domovov. Keď mi ju bola takmer polročnú ukázať, držala som ju v náručí, malá sa ku mne túlila, akoby cítila, že mám maličký podiel na jej záchrane. A vtedy som si spomenula na tú Monikinu vetu.

Veľa sa hovorí  o  práve ženy, menej o odvahe či  zodpovednosti za život, ktorý sme privolali. Viete porovnať trebárs ekonomicky či psychologicky potrat  a prijatie dieťatka v situácii, keď to nie je jednoduché?

Eva Čeřovská: Poznám ženy, ktoré prijali dieťa za dramatických podmienok a neoľutovali to. Jedna mamička mi napísala: „Vďaka Vám za všetko. Nikdy neoľutujem ako som sa rozhodla… Keď budete potrebovať, aby som sa s niekým porozprávala a pomohla zabrániť interrupcii, môžete so mnou rátať hocikedy. Pochopila som čo je to nový život a aký hrozný je potrat.“  Takže tie ženy, ktoré sa stali matkami, samé vydávajú svedectvo, že ich rozhodnutie bolo správne. 

Ale poznám aj ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat a dodnes to ľutujú. Spomínam si, ako mi raz zavolala žena niekoľko dní po potrate. Bola úplne zrútená. Vyrozprávala mi svoj životný príbeh a viackrát zopakovala „prečo som nevedela o Vašom poradenstve skôr, prečo mi to nikto nepovedal?“ Nikdy nezabudnem na mladú ženu, ktorá sa mi priznala, že v piatok bola na potrate a v stredu už navštívila psychiatra. Nevedela ako sa má správať k svojej šesťročnej dcérke, na ktorú bola príšerne nervózna. Umelý potrat vždy ničí vzťahy. 

Žena stráca úctu k sebe samej, má problémy v partnerských vzťahoch a aj poruchy vo vzťahu k deťom.  Smutné sú aj slová ženy, ktorá mi napísala: „Nikdy viac nechcem zažiť vraždu svojho dieťaťa. Stále cítim, že som vinná, že sa bojím súdneho dňa, že sa bojím stretnutia s dieťaťom, ktoré som zabila.“

Ženy, ktoré boli na potrate často trpia celý život. Majú pocity viny, strachu, depresie, niekedy až myšlienky na samovraždu. Objavuje sa u nich alkoholová alebo drogová závislosť. Hanbia sa o tom hovoriť, a tak často mlčia o svojich problémoch. Myslia si, že ona je tá jediná, ktorá prežíva stratu dieťaťa tak dramaticky. Zdôverujú sa mi šesťdesiat až sedemdesiat ročné ženy, ktoré boli v mladosti na potrate a až teraz nabrali odvahu sa niekomu otvoriť.  Aj tieto ženy môžu dosiahnuť odpustenie a pokoj, keď prejdú uzdravovacím procesom.

Mária Demeterová: Musím však povedať, že aj o tom sa práve hovorí skreslene. Veď predsa prirodzeným právom pre ženu je dieťatko „mať“ a okolie jej má vytvoriť podmienky, aby to zvládla. Z ekonomického aspektu je to – ak to tak natvrdo poviem -prinajmenšom „prispievateľ“ do dôchodkového systému, keď už nezdôrazním, že lekár, vedec, zručný remeselník, umelec a pod.

V dnešnej demografickej situácii by sme mali predovšetkým nastoľovať takéto témy a príklady. A psychologický aspekt? Ten sa dnes tvrdo zahmlieva, ale stále viac odborníkov prichádza k záveru, že veľa ľudí trpiacich psychologickými a psychiatrickými poruchami, malo v minulosti nejakým spôsobom účasť na umelom potrate. Kto si neváži život, vie byť aj agresívny, egoistický a tvrdý. 

Keby ste mohli odkázať niečo ženám v mene počatých detí, čo by ste im povedali?

Eva Čeřovská: Mamička, potrebujem Tvoju lásku. Daruj mi život a ja sa Ti odmením svojim úsmevom, radosťou a dôverou. A keď zostarneš, opätujem Tvoju lásku svojou láskou a starostlivosťou.

Mária Demeterová: Veľmi jasne. Nepozerať do minulosti, nedať sa zlomiť súčasnosťou, ktorá je desivá, ale pozerať do budúcnosti… Ako mi bude, keď sa o rok pozriem na iné dieťa, na deti, čo sa hrajú v pieskovisku a keď sa rozhodnem mať to moje a bude mi najťažšie, pohladím ho po hlávke, ono sa usmeje a povie: „Neboj mama“.

Za rozhovor ďakuje Mária Kohutiarová.