Desať vecí, ktoré nám o socializme naše deti už neuveria

Pôvodne som dnes chcela písať „kvazi ftipný“ článok, v ktorom by sme sa pobavili. Ale nie som si istá, či mi je do smiechu. Ani po toľkých rokoch.

Napadali mi také materialistické, ako napr.:

1. Niekoľkodňové rady na auto. Ale deti sa pokojne mohli hrať na ulici futbal, ako bolo málo áut.
2. Vekslovanie bonov pred tuzexom a 6 hodinové rady na to, aby ste si mohli kúpiť rifle (aj to museli sadnúť tie prvé, čo ste si vypýtali, lebo inak smola).
3. Na originálnu husákovskú prohibíciu, zákaz vstupu do regálov s alkoholom pred desiatou hodinou, aby pracovitý ľud už do práce nešiel pod obraz (vtedy nie boží).
4. Jeden model topánok, maximálne v troch odlišných farbách (rogersy, či tak nejako sa to volalo).
5. Jednotný úbor na telesnú: modré gaťky / červené trenky, biele tričko, jarmilky. Katastófen, ak ste náhodou nedostali svoju veľkosť, potrebovali podprsenku a iné fajnovosti.
6. Neexistencia xeroxov – poznámky sa museli do/opisovať. V určitom období aj kopirák bol len fasovaný – tým, čo mali dôveru.
7. Jeden hovor stál korunu, nech ste telefonovali akokoľvek dlho. Nie každý však telefón doma mal. A, áno, mobily skutočne NEEXISTOVALI.
8. Grafikony na zastávkach autobusov boli nič negaranatujúci zhluk náhodných čísel. Pamätám si, ako ma prekvapilo, že v určitom roku po revolúcii už ten autobus naozaj aj prišiel.
9. Niektoré lieky proste neboli. Ak ste mali vážne chorého člena rodiny, niekedy sa kúpa liekov organizovala zložitejšie ako pobočka kosa-nostry.
10. Mandarínky, pomaranče a banány (zelené, podpora súdruhov z Kuby) boli len na Vianoce. Mám to dodnes ako Pavlovov pes vpečatené – podmienený reflex – mandarínky=Vianoce.

Bonus, ktorý pretrval: „kto nekradne, okráda rodinu“.


Ale aj nematerialistické, napr.:

1. O možnosti ísť na  strednú či vysokú školu viac rozhodoval otcov či mamin kádrový profil (aj Váš, ak ste si stihli zavariť), ako vaše schopnosti.
2. Hrdé charaktery otcov boli ochotné sa zlomiť a „podpísať“, aby ich deti mohli v živote ísť ďalej.
3. Na krst, či prvé sväté prijímanie sa chodilo do kostola potajomky, mohol vás udať ktokoľvek, sused, brat…
4. Boli knihy, ktoré neboli – respektíve boli na indexe. Za ich vlastníctvo ste mohli skončiť v uránových baniach.
5. Hranica nebola čiara, ale zóna obohnaná ostnatým drôtom, pomedzi ktorý chodili vojaci (osemnásť ročné uchá) s vlčiakmi a nosili ostré. Vycestovať sa dalo len na povolenie. Aj na to ste potrebovali dobrý kádrový profil. Museli ste si požiadať o devízy. Vyšli priemerne na jednu šálku čaju denne za hranicami.
6. Vojenská služba trvala dva roky. Väčšinou chlapov odvelili na druhý koniec republiky, prvý opušták mali po roku.
1. Materská dovolenka trvala pol roka. Potom deti šup do jaslí. Dojčenie bolo v neprospech socialistickej vlasti, deti bolo načim oddeliť od matiek, prerušiť primárnu väzbu, pretože tak ľahšie podľahli ideológii o jedinej dobrej matke – strane a vlasti.
2. V škole sme mali sušky učky. Zdravilo sa „Česť práci!“. Povinnosťou detí bolo upozorniť na nevhodné myšlienky svojich rodičov.
1. Demokratické voľby spočívali v jednohlasnom výbere jednej najsprávnejšej strany a neisť voliť takto demokraticky znamenalo koledovať si o problémy. Dokonca sa s urnou obchádzali aj ľudia, čo zostali doma. Voľba musela byť jednohlasná.
2. Základom bola „schíza“ – myslenia i konania. Niečo iné vravieť a niečo iné myslieť. Čo si myslíš, to ti nikto nedokáže.

Boli to zvláštne časy

Neboli lepšie. Ale nútili človeka myslieť. Lebo sloboda ducha bola jediná vec, ktorá sa nedala zatknúť ani kúpiť. Teraz je asi na predaj?

(36 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...