Deň ako každý iný. Pripravujete obed, deti sa hrajú v obývačke. Krik. Dobehnete do vedľajšej izby a vidíte ako sa jedno dieťa uprostred haldy rozhádzaných hračiek snaží otvoriť fľašu s chémiou, pretože vás včera videlo dezinfikovať kúpeľňu. Druhé pri snahe objať obľúbenú kreslenú postavičku takmer strhlo televíziu, ktorú zozadu držia už len káble a vaša sila vôle. Vrhnete sa na bojisko a rýchlosťou, ktorú majú len adrenalínom nabité matky, odstránite všetky hrozby rodinného statusu. S úľavou a pomaly sa vytrácajúcim strachom prehlásite: “Na mňa raz zavolajú sociálku!” Možno prehnaný obraz, no úprimne, nevyslovili ste už niekedy túto vetu? Kedy sa pomyselná hrozba môže stať skutočnosťou a ako s ňou pracovať?
Liliana Gurišová
Vďaka štúdiu žurnalistiky sa písanie stalo mojou neoddeliteľnou súčasťou. A okrem slov ma vždy fascinovalo najmä umenie.Nikdy som si nepomyslela že tým najväčším umením bude pre mňa materstvo. Čo môže byť krajšie ako stvoriť nový život? A i napriek náročnému obdobiu sa občas len tak zastavím a zahľadím do tých nevinných hlbokých očiek s jedinou myšlienkou. "Áno, toto je skutočné umelecké dielo".
“Sociálka” vám môže neohlásene zaklopať na dvere kedykoľvek. Stačí, že sa vás niekto rozhodne šikanovať/prenasledovať takýmto spôsobom a nahlasuje týranie dieťaťa na bezplatnej linke UPSVaR-u. Ak to robí opakovane,budú vás riešiť v pravidelných intervaloch a neviete sa tomu efektívne brániť.
Ach, jaj, ten pravopis… Nerada sa sústreďujem v článkoch na gramatické chyby, samozrejme, že podstatný je obsah. Ale v tomto prípade mi to naozaj nedalo, často sa opakovali tvrdky v množnom čísle – správne má byť sociálni pracovníci, učia sa to deti v treťom ročníku ZŠ. Keby to bol článok od takej obyčajnej mamy, tak nič nekomentujem, ale na to, že ste študovali žurnalistiku, tak by ste na svojom pravopise mali ešte popracovať, prípadne využiť službu korektúry, aby ste sa za úroveň svojej práce nemuseli hanbiť.
“Sociálka” vám môže neohlásene zaklopať na dvere kedykoľvek. Stačí, že sa vás niekto rozhodne šikanovať/prenasledovať takýmto spôsobom a nahlasuje týranie dieťaťa na bezplatnej linke UPSVaR-u. Ak to robí opakovane,budú vás riešiť v pravidelných intervaloch a neviete sa tomu efektívne brániť.
Ach, jaj, ten pravopis… Nerada sa sústreďujem v článkoch na gramatické chyby, samozrejme, že podstatný je obsah. Ale v tomto prípade mi to naozaj nedalo, často sa opakovali tvrdky v množnom čísle – správne má byť sociálni pracovníci, učia sa to deti v treťom ročníku ZŠ. Keby to bol článok od takej obyčajnej mamy, tak nič nekomentujem, ale na to, že ste študovali žurnalistiku, tak by ste na svojom pravopise mali ešte popracovať, prípadne využiť službu korektúry, aby ste sa za úroveň svojej práce nemuseli hanbiť.