S naším tatinom je to ale ťažké. Chodí do práce, nakupuje a vie sám vymeniť pneumatiky. Len ten mobil nevie odložiť z ruky.
Večer u nás doma
Keď ocino príde domov z práce, je veľmi unavený. Zloží nákup, ľahne si na gauč a odpočíva.
Ja mu chcem spríjemniť večer, tak sa rýchlo bežím pritúliť, aby vedel, ako sa teším. Lenže Kristínka, moja sestra, ho chce privítať tiež. Občas sa kvôli tomu pobijeme, alebo na seba kričíme. Ocino je kvôli tomu nešťastný.
Vytiahne z vrecka telefón, lebo po práci si rád číta športové správy. Chcem vidieť, čo si číta, tak sa vopchám medzi neho a mobil. Ocino znervóznie, lebo nevie, ako to s tou Vlhovou dopadlo.
Chcem, aby prepol na iný článok, tak mu niečo šťuknem na obrazovke. Šport zmizne a ocino už so mnou čítať nechce. Nahnevane povie mamine, nech ma vezme, lebo je unavený.
Mamina sa hnevá tiež a mračí sa, lebo sa tešila, že sama dovarí večeru. Vyberie mi papiere a ceruzky a povie, že si mám kresliť. Vidím, že ocino nemá náladu, tak mu chcem nakresliť snehuliaka, lebo ho s nami rád stavia.
Snehuliak je za chvíľu hotový. Akoby aj nie, veď už mám tri a kreslím super rýchlo.
Ocino ani neodtrhne oči od obrazovky a povie: „Hej, pekný, Simonka!“ Chcem mu vysvetliť, že snehuliak je taký istý ako ten v škôlke na dvore, ale ocino si už púšťa zápas a nepočúva.
Mamina mi zavesí obrázok na výstavku. Potom ma posadí k ocinovi a nakáže mu odložiť telefón. Ona je strašne prísna, že ju počúva aj ocino! Hlavne keď sa zamračí, hneď všetci vieme, čo treba robiť.
Deti sa chcú hrať
Mamina vytiahne pexeso, ktoré mastíme od Vianoc. Ocino mi káže rozložiť, ale ja chcem, aby sme ich rozkladali spolu. Všetko chcem teraz robiť s našimi, lebo je to väčšia zábava.
Obraciam kartičky a aha! Našla som dve mačky! Zapípa telefón a ocino hneď obráti pozornosť na obrazovku. Usmieva sa, chvíľu ťuká, a potom ho zas odloží. V hre sa mu nedarí. Zatiaľ som všetky páry našla ja. Ešte musí trénovať.
Keď už majú všetky zvieratá kamarátov, ocino chce hru odložiť, ale mamina mu nakáže, že musíme hrať ďalej. Čo je super, ja pexeso milujem.
Telefón zase pípa, tento raz ocino krúti hlavou a mračí sa. To znamená, že mu písali z práce. Vtedy ocino hneď telefonuje a hovorí prísne, presne ako mamina, keď sa nechcem obliecť do škôlky.
Ocino dotelefonuje a už zase dačo ťuká. Ťahám ho za rukáv, aby vedel, že už môže otáčať kartičky. Ocino na chvíľu odtrhne oči od mobilu, rýchlo otočí obrázky – našiel koníka a húska, takže zle- a zasa pozerá do telefónu.
V tom sa chcem pridať aj Kristína, tak sa strhne bitka, lebo ona to pexeso hrať nevie! Len čo zhadzuje obrázky na zem a obracia tri kartičky naraz! Ocino sa hnevá a pexeso odloží.
Rozplačem sa, veď je to také nespravodlivé. Mamina sa ma snaží utešiť. Zároveň však Kristíne sľubuje, že aj s ňou sa zahrá pexeso, čo ma rozplače ešte viac.
Nech nás mobil neruší
Medzitým ocino zmizne. Ja však viem, kam sa schoval. Do spálne! Vytrhnem sa mame a nenápadne vbehnem za ním.
Ocino má zase mobil v ruke a hrá sa nejakú hru, kde sa zbierajú jabĺčka. Chcem mu pomôcť, bola by to väčšia sranda, ale on nechce.
Nakoniec mi pustí rozprávku na tablete a pozerá si fotky, na ktorých je ujo Jurko s deťmi na výlete v Zoo. Vraví, že aj my by sme tam mohli ísť spolu. Jasne, musíme, veď už poznám všetky zvieratká.
O chvíľu dobehne mamina, v jednej ruke utierka na riad a v druhej soľnička. Zvozí nás, že sme na tablete a mobile, a vyhráža sa, že nám elektroniku zamkne do skrinky.
Obaja s ocinom dostaneme robotu – ísť upratovať hračky. Ale to nevadí, hlavne že sme spolu a robíme všelijaké srandovné veci.
Ocino berie plyšákov a tvári sa, že sú basketbalová lopta. Hádže ich na poličku, ktorá je akože basketbalový kôš. Alebo Kristínku schová do debničky medzi lego, a ona potom piští a ja sa strašne smejem.
Len škoda, že nás každú chvíľu ruší to otravné pípanie telefónu. A ocino hneď odloží hračky a stavebnice, aby dakomu odpísal, alebo si niečo prečítal. Potom úplne zabudne, ako sme sa hrali a čo som mu hovorila.
Tak ocino, odlož už ten telefón a venuj sa iba nám. Uvidíš, koľko zábavy s nami zažiješ. Oveľa viacej ako čítaním o tom, kto kde zas dal gól.
(32 hlasov, priemerne: 4,41 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
na čo také hovado chováte doma? na ozdobu?
..na základe viacerých Vašich prchkých relatívne kritických komentárov na tomto portáli tipujem, že žijete v rodinnom usporiadaní presne podľa Vašich predstáv a vďaka tomu zrejme nedokážete pochopiť, že niektoré vzťahy dokážu byť komplikovanejšie, osobnosti partnerov sa nemusia 100% dopĺňať a celkovo nie všetko na svete, vo vzťahoch obzvášť, musí vždy fungovať celkom ideálne.. čo Vás asi vedie k neskrývanému, dokonca až trochu agresívnemu, údivu nad tým, že si to niekto jednoducho nedokáže zariadiť.. popravde Vám to ale závidím a srdečne Vám to prajem..
keď bude čo pochváliť, rada napíšem aj pochvalu. Každý sa k tomu druhému chová tak, ako mu je dovolené. Alebo som mala napísať, že je to uvedomelý, zodpovedný a zaujímajúci sa manžel? na správnom mieste a s tými správnymi postojmi? to by sa čítalo lepšie, že? ale chápem a s úžasom shledávam (pardon za nespisovnosť) že sťažovať sa a pindať a kritizovať je na Slovensku národný šport, okrem toho pani autorka začala prvá, vnímam to ako dovolenie, že môžu aj ostatní. Lebo kritizovať vlastnú rodinu môžu len vlastní, ale cudzí nie, že? keď sa niekto cudzí pravdivo a nevyberane vyjadrí tak je to pohoršujúce, ale keď autorka kydá, je to OK. skvelé
je to národný šport, tak sa zúčastňujete? :-))
ja uznávam, že aj kritika, aj pochvala majú samozrejme svoje miesto a ak to tak človek cíti, prečo nie – je to Váš komentár, Váš postoj.. samozrejme svet nie je celkom čiernobiely a nie je nutné preskakovať len medzi týmito pólmi – od kritiky hneď k pochvale.. :-)) ..ja napríklad (berte to ale iba čisto ako môj postoj, s ktorým sa nie je nutné stotožniť) nevnímam článok ako “kydanie” či sťažnosti.. netrúfam si ani tipovať, či je to len “beletria”, alebo osobná skúsenosť, či skúsenosť interpretovaná.. predpokladám, že autorka sa chcela dotknúť témy, ktorá bohužiaľ zrejme bude realitou vo viacerých domácnostiach a zrejme trochu nadsadila pre potreby lepšej čitateľnosti.. každopádne ak vnímam rodiny okolo seba, ak sa ohliadnem do vlastnej rodiny a predovšetkým aj sama na seba, vidím, že muchy máme všelikto všelijaké a som ochotná byť napríklad aj k popisovanému správaniu tatinka z článku celkom zhovievavá (aj keď samozrejme ho neschvaľujem).. preto som usúdila, že ak Vás počínanie daného otecka tak veľmi pobúrilo, a nie je to prvý článok, pri ktorom som si to všimla, zrejme máte tak krásnu harmonickú domácnosť, že je to pre Vás úplne nepredstaviteľné.. čo Vám určite veľmi prajem..
slovník, či už je vyberaný alebo nevyberaný, je potom samozrejme už zas iná vec.. lebo aj kritiku možno napísať kultivovane, alebo “od srdca”..
ale to má riešiť s ním, nie tu na internete. To je problém sa doma dohodnúť na nejakých pravidlách fungovania, miesto článku na portáli, ktorý nič nevyrieši?
Tri otázky:
1. Prečo myslíte, že autorka popisuje vlastnú rodinnú situáciu, že ju vníma ako problém, a že písaním sa snaží tento problém riešiť?
2. Ak pozeráte film alebo čítate knihu, ktorá zahŕňa upozornenie, že ide o dielo na základe skutočných udalostí, resp z úvodných/záverečných poďakovaní je zrejmé, že autor čerpal z vlastných skúseností/zážitkov, tiež Vám dvíha tlak, že niekto rieši dané možno aj dramatické otázky a udalosti takouto formou?
3. Prečo na takomto portáli otvoríte článok, ktorý už podľa názvu zjavne nerieši otázky zdravotné, finančné, nepatrí očividne k právnej poradni ani nemá spravodajský charakter a podobne a teda nebude faktografický, náučný, ani inak vecný a osvetový? Podotázka: Čo od neho očakávate, keď ho otvárate?
aha takže je to fikcia a budem sa rozumne domnievať že slovenské rodiny majú skvelých otcov ktorí sa nevedia dočkať príchodu domov aby sa mohli venovať svojim deťom. Ak je moja domnienka nesprávna, potom sa divím, že rozvodovosť je iba 50%. Internet považujem za médium s určitým vplyvom, je podľa vás normálne tolerovať kreténov??? (ako to nazval pán Imrich v inom článku s podobnou tématikou, tam bolo ticho a článok mal oveľa radikálnejší nadpis). Chodí sem kopec aj neskúsených žien, hodne mladých. Ak tu majú nájsť rozumné nasmerovanie a radu, pod týmito článkami ju nenájdu. A ak pre otca je dôležitejšia nejaká Vlhová ako vlastné deti, to tiež o niečom vypovedá…a predpokladám že keď autorka toto zverejnila, že to nebude náhodný jav v pár rodinách (ojedinelá patológia) ale dosť rozšírené a doplácajú na to deti a matky. Lebo je to jasný postoj o tom, čo je pre toho otca dôležité
rada plávate na vlnách “extrémizmu” :-)) ..od “hovada” k “skvelému otcovi”, od “kritiky vlastnej rodiny” k “fikcii” ..a medzitým “ďúra” :-))
(ako vnímam daný článok ja, som už zmienila.. ja sa radšej pohybujem v tej “ďúre”, ktorú Vy odhodlane preskakujete)
k tomu “tolerovaniu kreténov” – je zaujímavé, čo si kto z prečítaného textu dokáže vybrať a celkovo čo tam dokáže nájsť.. nemyslím, že každá kritika sa musí niesť v pejoratívnom duchu.. myslím, že kritizovať sa dá aj láskavejšie.. a článok je toho dôkazom.. nemyslím totiž, že smeroval k tolerancii popísaného správania – naopak, myslím že na toto správanie poukazoval, a cieľom zrejme bolo, aby sa čitateľ mohol zamyslieť a uvedomiť si toxicitu takéhoto správania… a mne osobne sa umiernený štýl a voľba opisu očami dieťaťa veľmi páčila…
pokiaľ ide o “vplyv médií” máte pravdu, že internet je médium ovplyvňujúce masy, ale myslím, že nie celkom rozumiete, ako “funguje”.. ono bohužiaľ nie od všetkého, čo je na ňom zverejnené, sa dá očakávať hlboký osvetový kontext.. a propos – nie je to len vecou tejto doby a internetu – ono totiž odjakživa aj rôzne iné médiá (napríklad tie tlačené), prinášali napríklad žáner typu “fejtón”, ktorý nemal tú ambíciu, a ani to nik od neho nečakal, aby po jeho prečítaní zmenil instantne svet k lepšiemu.. hľadať pod článkami v nejakém magazíne na internete apriori bez rozmyslu “rozumné nasmerovanie” a “radu” je trochu naivné.. (netvrdím, že sa nedá nájsť.. myslím dokonca, že tento článok ten potenciál tak trochu aj má, ak sa s porozumením číta a triezvo interpretuje)
a nakoniec k tej rozvodovosti – viete, prečo je rozvodovosť taká vysoká? myslíte, že je to preto, že tatino má starosti, prenáša prácu do rodinného života a chce si oddýchnuť pri sledovaní športových výsledkov? to možno sú patológie, ktoré rodinnej harmónii nepomáhajú, ale povedala by som, že k rozvodom oveľa priamejšie vedie skôr otázka, ktorú ste položili vo Vašom úvodnom komentári ..totiž keď dvaja ľudia namiesto toho, aby spolu komunikovali, riešili problémy a hľadali čo vedia urobiť lepšie, opýtajú sa radšej “načo také hovado chovám”.. a nedajboh ešte naivne veria, že za rohom na nich čaká ten “Váš” skvelý, ideálny otec a partner :-)))
ak na tú komunikáciu a riešenie problémov slúži mobil a športové výsledky tak s pánom bohom. Otázka je stále aktuálna. A myslím že tých hoviad je dosť. Lebo mobil lebo výsledky lebo nechuť sa venovať rodine a deťom. žeby nezrelosť?