Prečo musím platiť u lekára, keď si celý život platím odvody do zdravotky?!

Apropo, špecialisti. Aj vy zháňate?

Sebe alebo deťom? Alergológ? Vo veľkej Bratislave je vzácny ako soľ. Potrebujem pre seba, volám a rad radom ma odmietajú, že neberú nových pacientov.

Ortopéd? Termín máme až o mesiac. Rehabilitačný? Ten až o dva a po vyšetrení uňho čakám na prvú procedúru ďalší mesiac. Psychiater? Tiež plno, lebo viete, je nás málo. A tak jesenné depresie poriešime až na jar. Dúfam. Veď keby dačo, môžete skúsiť centrálny príjem.

Na preventívky treba myslieť hodne dopredu. Zuby, sono, mamo aj cyto. Zavolajte nám vždy tak tri mesiace dopredu, aby ste mali termín. To povedia tí, čo stíhajú dvíhať telefóny. Inak sa treba posadiť k internetu tesne pred polnocou a keď odbije dvanásta hodina tak klikať klikať klikať. Ak sa na prvýkrát nepodarí, treba bdieť ďalšiu noc a ideálne aj s manželom, každý od svojho počítača, šance sa tak zvyšujú. Termíny sú totiž na dva mesiace plne obsadené. Sestrička mi radšej vždy vystaví výmenný lístok bez dátumu, aby neexpiroval.

Vyšetrenie je predsa ZADARMO. Platíme si iba za TERMÍÍÍN alebo SLUŽBY RECEPCIE, či VYBER LEKARA

…pekne po poriadku. Jeseň je na návštevy ambulancií bohatá. Ja po nej chudobná. Kožný ma vezme, ale za termín si musím zaplatiť 50 eur. Ja by som sa aj posadila do čakárne a čakala, ale dozvedám sa, že bez termínu to proste nejde, nevyšetria ma. Ale 50 je to len na úvod, za kontrolu je zľava, už len 30.

Detský imunológ berie 50 za každú návštevu, teda dva-trikrát do roka. Ortopéd je vždy za 20, kolegyňa sa čuduje že aký lacný, injekciu si, samozrejme ešte priplácam, tá ma stojí 25.

Gynda raz do roka ma stojí 30, nie za vyšetrenie, to je zo zákona zadarmo, to je „za termín“, ako sme si už hovorili. Scenár sa opakuje, ak sa posuniem o poschodie vyššie na mamografiu. Spravia mi ju, až keď prídem s 10-eurovým bločkom z pokladne. Na ňom stojí, že „služby recepcie“. Pravdupovediac, netuším aké.

U chirurga som ani nemala toľko peňazí. Drobný ambulatný zákrok, podľa cenníka rátam, že mi zo stovky ešte vydá. Prerátala som sa, okrem samotného zákroku, na ktorý som mala papierik od kožného aj s presnými inštrukciami, si započítal aj „vstupné vyšetrenie“, „sterilizáciu nástrojov“, „materiál“, „odoslanie na histológiu“ a o dva týždne zas nový bloček za „vybratie štichov“.

Dorazil ma však rehabilitačný. 

Kešom platím prvé vyštrenie, 25 eur, vraj za „výber lekára“. Ale ja som si žiadneho nevybrala, čakala som dva mesiace a určila mi ho sestrička. A teda tohto by som si určite dobrovoľne nevybrala. V ambulancii som bola sotva 10 minút aj s vyzlečením, oblečením, vystavením správy, vytlačením platobného bločku a jednou CO₂ injekciou za 10 eur. Po tie som si potom chodila ako na klavír, ešte ďalších sedem po 10. Rýchly úkon, minútka.

Ale ako som sa dozvedela, keď mladý doktorko machroval pred náhodne príduvším kolegom, že to sa oplatí, lebo kurz mal zadarmo. A potom som čakala, kým teda začnem rehabilitovať. Elektrika, rašelina, proste také tie poďte ďalej tu si ľahnite a keď zapípa, zavolajte ma. Za objednanie tohto „elektrobalíčka“ s nadávajúcou sestričkou som si zaplatila 75 eur. Banery o tom, že majú zmluvy so všetkými troma zdravotnými poisťovňami, mali cez celé dvere.

Čo na to poisťovňa?

Písala som, volala, chcela preplatiť cez tie ich aplikácie, na ktoré každého lákajú. Zuby (tiež nie lacný špás, že?) nám zrušila pani ministerka. A tie doplatky a poplatky za návštevy zazmluvnených lekárov? Vraj tí si môžu pýtať podľa svojho uváženia a dohody s VÚC. No a to už poisťovňa neprepláca.

Rovnako ako niektoré lieky. Tie „preplácacie aplikácie“ nie sú nastavené až tak proklientsky, akoby sa zdalo, keď sa poisťovne predháňajú v ich predstavovaní cez telefonické volavky. Zo 14 eurového bločku mi uhradili nejakých 1,20 za mastičku. Necelých 13eur za sirup pre kašlajúce dieťa, hoc je na predpis, už nie.

Pocit krivdy

A to tu hovorím len o „obyčajných“ chorobách, bežných liekoch a ambulanciách. Každý, kto čaká na operáciu, vie svoje.

Dokedy to takto bude? Kde to má strop? Lebo naše peňaženky nie sú bezodné a každý, kto v tej čakárni či u lekára prská, cíti veľký, oprávnený pocit krivdy. 

(3 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...