Nedávno som si na pol dňa vyzula tenisky a vopchala otlaky do lodičiek. Predsa len, status oceňovania – akéhokoľvek – ministerstvom – akýmkoľvek, si to žiada.
Zamestnávateľ ústretový rodine je pre tento rok teda vyhlásený.
Konferencia “Firma 21.storočia”, na ktorej boli ocenenia odovzdávané, bola tak skvelá a inšpiratívna, že by som si dovolila navrhnúť ešte tri ďalšie kategórie a nominácie na ocenenia:
Ocenenie I:
Zamestnávateľ, ktorý si nevšimol, že jeho zamestnanec porodil
Mladá, energická, dynamická zamestnankyňa ľudských zdrojov telekomunikačnej spoločnosti sa nám v panelovej diskusii osobne vyznala.
Do práce sa vrátila už 4 mesiace po pôrode. A že teda, veľmi dobre si stráži hranice medzi rodinným a pracovným životom, lebo už o 17.30 si na pracovnom stole ukladá papiere, aby si dieťa prebrala od opatrovateľky.
Či niekto začne pracovať 2 hodiny alebo 2 roky po pôrode, nie je na komentár. Legitímne je každé rozhodnutie. Sme slobodní ľudia v slobodnej krajine (často žijeme slobodní)…
Len stále som neporozumela, ako by sme mali na tomto príklade chápať to zosúladenie rodinného a pracovného života. Ktoré sa tu zosúladilo? S čím?
PS: Ale ak je to náhodou tak, že odísť z práce o 17:30 je brutálne ohľaduplná výnimka zamestnávateľa, nebolo by viac namieste podebatovať na tému dodržiavania zákonníka práce a pracovného času, ako oceňovať?
II. Ocenenie občanovi, ktorý nič nepotrebuje
Veľmi podnetný bol aj diskusný príspevok mamičky, ktorá sa bojovne postavila a prehovorila z fóra. Nazvime ju pracovne – Mahuliena.
Mahuliena ostro vystúpila proti plateniu akýchkoľvek odvodov a daní tomuto štátu. Pracuje ako manažérka a začala pracovať už rok po pôrode. Odhadujeme, že Mahuliena bude mať tak maximáne 30 rokov vrátane prenatálneho vývoja a účinkov denného krému s koenzýmom Q10.
Nechce nikomu nič dávať, lebo od nikoho nič nepotrebuje.
Zdravotníctvo nepotrebuje, nebýva nikdy chorá. Porodiť bola pravdepodobne v zahraničí, keďže aj za ten chudák pôrod – si zaplatila. Lieky svojim deťom nedáva, lebo kupuje len homeopatiu. A o očkovaní ani nehovoriac. Do školy svoje deti nedá, lebo ich bude učiť doma v domácej škole.
Z pódia zaznela trefná odpoveď od pracovníčky z ministerstva financií.
Položila Mahuliene básnickú otázku, že do bodu, kde stojí dnes sa nejako musela dostať. Niekto jej zaplatil výchovu, nejaký ten penicilín v detstve asi pojedla, niekto zaplatil jej školu, základnú, strednú, vysokú, …. Ale nezdalo sa, že by prijala za svoje, že princíp solidarity tak nejako ku kultúrnym národom patrí.
A tak som zauvažovala. Čo nám naša Mahuliena v tej „domácej škole“ svoje deti naučí?
Ocenenie III. za krásnu predstavu o živote.
Tomáš Morus by bol nadšený. Keby sa Alenka (nazvime si takto pre naše účely túto veľmi milú, mladú žienku), narodila o tých pár sto rokov skôr, mohli na diele „Utópia“ s Tomášom popracovať spolu.
Alenka, ako zanietená pracovníčka ľudských zdrojov jednej z ocenených spoločnosti, odporúča všetkým mladým ľuďom na začiatku ich vzťahu, resp. pred tým, ako sa rozhodnú založiť si rodinu, jasne si všetko zadefinovali. Kto z dvojice bude kariérne rásť a kto sa bude starať o deti. Kto bude variť, kto sa starať o domácnosť.
Milé:) Ako by sa dali veci zadať „na začiatku života“ do SAP-u a potom už len kontrolovať priebeh plnenia plánu.
Milá Alenka. Podebatujme si o tejto téme tak o 10 rokov, keď sa z tejto teórie prehupneš do praxe. Určite si budeme mať o čom pokecať.
Tak dajme tomu, 20. júna 2024 o 18.30 v Home Bakery. Dáš si do kalendára?
(19 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Inak, citala som si o tych vyhercoch, co dostali od MPSVaR ocenenie za detsky kutik, alebo skolky vo firme. Neviem preco, ale napada ma – neni to tak, ze tieto ” vymozenosti” potom drzia rodicov v praci dlho dlho dlho a vlastne tej rodine sa venovat nemozu?
Zúčastnila som sa, ale som bola sklamaná. Akcia pre ženy, ktoré tak strašne túžia po uznaní v práci a tvária sa, že rodina je pre na akože veľmi dôležitá. Zamestnávatelia, ktorí potrebujú, aby zamestnankyňa – maminka bola výkonná a sú ochotní preto všetko urobiť – akurát nie uznať, že matka je v prvom rade matka a všeliakými opatreniami sa snažia ženy ovplyňovať pod rúchom budovania firemnej kiltúry, aby potom ženy mali výčitky, keď kvôli chorému decku budú chýbať z práce a plán firmy bude ohrozený.
Miestami mi pripadalo, že každá žena sa má podieľať na budovaní. Pred rokmi to bola socialistická vlasť a teraz kapitalistické firmy. Bleee..
neviem preco tolka kritika. vyskusala som si byt sama sebe zamestnavatelom, pred tym ako sa mi narodili deti. ta zodpovednost sa s pracou vo firme neda porovnat. a 8 hodinova pracovna doba? tak na to zabudnite. k tomu neustaly strach, ze ak pride zopar “zlych” mesiacov, tak skoncim na dlazbe. navyse sa teraz ani nemam kam vratit, lebo som si svoje pracovne miesto dobrovolne zrusila. ak by ma ktorakolvek z tychto firiem chcela zamestnat, tak nevaham. navyse, ak by som si z platu ohla dovolit aj opatrovatelku pre deti. len sa bojim, ze po 4 rokoch na materskej by ma nechceli uz ani za upratovacku.
No ved, nezakrývajme si oči. Vždy ide iba o peniaze, ked niekto nieco riesi. Preco si naivne myslíme, ze ” zosúladenie pracovného o rodinného života” tu má byť pre to, aby sme boli spokojnejšie a krajšie. V princípe ide o to, aby zeny co boli ochotne sa reprodukovat co najskor opat nastupili do pracovneho procesu a zucastnovali sa na tvorbe HDP statu. Ved treba pracovat na dochodcov, na stat. O to v tomto zosuladovani ide.