Mamy, ktoré sú nesebecké, schopné zaprieť samé seba. Mamy, ktoré dávajú deti na prvé miesto. Takým naša spoločnosť tlieska. Pretože žijeme v dobe naozaj intenzívneho rodičovstva, pri ktorom najmä mamy obetujú deťom naozaj všetko, aj vlastnú identitu. No chceme, aby raz o nás deti povedali: “Moja mama sa pre nás zničila?” Alebo aby videli vzor, ktorý sám seba neobetuje na úkor druhých? Čo môžeme pre to urobiť?
Pexels
Mamy, ktoré sa aj zničia
Nemajú sa kedy starať o seba, pretože všetok čas im zaberie starostlivosť o deti. Rozdávajú sa bez toho, aby mali naplnené vlastné potreby, tie vlastne nie sú vôbec dôležité. Sú zanedbané, vyčerpané, ledva sa vlečú s vyplazeným jazykom.
No nie je to v poriadku. Nie je to zdravé. Deťom by sme nemali chcieť odovzdať takýto vzor. Alebo chceme toto isté sebazničenie aj pre ne?
Prečítajte si aj:
Obetovať sa na úkor seba?
Akokoľvek máme utkvelú predstavu, že mamy sú tie obetavé, v skutočnosti nikto nie je prirodzene nastavený, aby napĺňal potreby druhého človeka na úkor vlastných. Mamy môžu prinášať obety, ale aj tie majú nejaké hranice.
Klinická psychologička Betty Kennedy vo svojej knihe “V jádru dobří ” píše, že tendencia obetovať sa v prospech rodiny je hodnota, ktorá nám veľmi pravdepodobne bola vštepená v ranom detstve.
Zrejme sme už v útlom veku museli väčšmi prihliadať na potreby druhých. Táto ostražitosť nás núti potláčať vlastné potreby. Je treba nájsť v sebe veľa odvahy, aby sme to zmenili a vyskúšali to robiť inak.
Čo pre seba môžem urobiť?
Niekedy môže byť starostlivosť o seba pre mamy naozaj náročná. Napríklad vtedy, keď nemajú k dispozícii starých rodičov , ktorí by ich aspoň občas odbremenili. Alebo ledva stíhajú žiť, keď sa z práce rútia po deti v škole, aby stihli krúžky, domáce úlohy, večeru.
Začnite s niečím malým, radí psychologička Becky Kennedy. Napríklad si každé ráno vypite pohár vody, kávu, kým je teplá. Skúste pre zmenu ozajstné raňajky. Počúvajte upokojujúcu hudbu. Dve minúty meditujte. Prečítajte si pár strán z knihy. Posaďte sa a párkrát sa zhlboka nadýchnite. Porozprávajte sa s priateľkou. Učešte si vlasy. Vytiahnite si maľovanku pre dospelých. Píšte si do denníka.
Povedať druhému nie
Niekedy, keď sa snažíme o seba postarať, urobiť pre seba jednu jedinú vec, napríklad vypiť kávu, ešte kým je teplá, nedá sa ani len to. Pretože práve v tej chvíli od nás niekto (muž, dieťa, mama, ktokoľvek) žiada nejakú láskavosť.
Môžeme však povedať nie, povzbudzuje nás dr. Kennedy. Napríklad: “Nie, teraz nemám čas.” “Nie, nemôžem.” “Teraz robím niečo pre seba, takže budeš musieť chvíľu počkať. Viem, že čakanie je ťažké. Viem, že kým prídeš, niečo vymyslíš.”
Čo robiť, ak sa niekomu nepáči môj čas pre seba
Mnohí z nás nemajú ani tak problém vypýtať si čas pre seba alebo požiadať o pomoc, ako ustáť to, že ostatní nám dajú najavo svoju nevôľu. Nevieme tolerovať, že ľudia, ktorých o niečo poprosíme, požiadame, nekypia nadšením.
Keď vidíme, že mužovi sa napríklad nechce zobrať dieťa so sebou do obchodu (a my by sme sa zatiaľ osprchovali), starým rodičom sa nepáči myšlienka, aby postrážili deti, tak svoju požiadavku radšej zoberieme preč. Lenže naše potreby tým zároveň ostanú nenaplnené.
Aby sme toto zmenili a dostali čas pre seba a svoje potreby, musíme tolerovať, že druhí sa budú cítiť nepohodlne. “Našou úlohou nie je vyhovieť druhým a ich úlohou nie je tlieskať nám, keď chceme naplniť vlastné potreby . Od druhých potrebujeme spoluprácu, nie súhlas,” pripomína Dr. Becky Kennedy.
Prijať, že druhí nám nebudú tlieskať
Ak sa potrebujem ísť na chvíľu von prejsť, môj muž môže zostať naštvaný alebo sklamaný. Rovnako deti ma môžu vydierať, že idem preč a ich nechávam doma. No musím to tolerovať. Môžem uznať ich pocity: “Chápem, že je ťažké byť sám s deťmi.” “Viem, že si sklamaný, že ťa dnes neuložím do postele.” A zároveň zavrieť za sebou dvere.
Ja sa nevzdávam svojho rozhodnutia. A oni mi nemusia za to tlieskať. Ak majú z toho nepríjemné pocity, viem ich pochopiť. No nie je mojou úlohou ich odstrániť, lebo som ich nespôsobila.
“Mnohí z nás vyrastali v prostredí, ktoré nás nútilo prevziať zodpovednosť za stres druhých, takže keď vidíme, že sú naše deti alebo partner naštvaní, keď sme asertívni alebo keď povieme nie, zaradíme spiatočku. Treba sa zhlboka nadýchnuť a uvedomiť si, že niekedy jediným spôsobom, ako naplniť svoje potreby, je tolerovať nevôľu druhých, aby sme nestratili samého seba,” píše Becky Kennedy.
Prečítajte si aj:
Loading...